náhľad|Strana A, detail paestského červenofigúrového zvoncového kratéra, od Maliara Louvre K 240 zobrazuje Dionýza na chrbte pantera, vľavo Silénos držiaci tamburínu, cca 370 pred Kr., Louvre k 240 náhľad|Červenofigúrový zvoncový kratér od Maliara Louvre K 240 zobrazujúci scénu so šedivým komickým hercom (flyakom), bohom Dionýzom a satyrom, Getty Museum, 96.AE.30 Maliar Louvre K 240 je konvenčné meno gréckeho maliara červenofigúrových váz, činného približne v polovici 4. storočia pred Kr.
Ako u väčšiny starovekých vázových maliarov, skutočné meno Maliara Louvre K 240 nie je známe (signovaných je len 1 percento starogréckej keramiky, zo štýlu maľby však bolo možné rozoznať viac než 900 umelcov). Vedci ho pomenovali podľa vázy z parížskeho múzea Louvre s inventárnym číslom (Louvre K 240).
Niektoré z váz, ktoré sa mu pripisujú majú sicílsky pôvod, iné sa našli v južnej Itálii (v meste Paestum). Maliar Louvre K 240 pravdepodobne začal pracovať na Sicílii a neskôr odišiel na sever do mesta Paestum, kde pomohol vytvoriť nové centrum výroby keramiky. Možno to bolo kvôli politickej nestabilite, ktorá nastala na Sicílii po smrti tyrana Dionysia I. v roku 367 pred Kr. Miestna výroba červenofigúrovej keramiky v Paestume bola celkom jasne inšpirovaná dovozom zo Sicílie, ako aj prisťahovalcami z ostrova. Sicílske vázy s dionýzovskými výjavmi a divadelnými scénami, najmä vázy od Maliara Louvre K 240 (aj Maliara Dirké), mali výrazný vplyv na prvého významného paestského vázového maliara Astea, ktorého kariéra sa začala okolo roku 360 pred Kr. Hoci zdieľajú mnohé tvary a štylistické črty, vázy z Paestumu sú ľahko rozlíšiteľné, v neposlednom rade podľa celkom odlišnej hline, ktorá má oranžovo-hnedú farbu.
Maliar Louvre K 240 maľoval väčšinou dionýzovské scény za účasti satyrov, nymf a komických hercov. Jeho divadelné výjavy sa delia do dvoch skupín, z ktorých jedna zobrazuje scény s dionýzovskými alebo súvisiacimi scénami, druhá s vyobrazeniami flyackej komédie (nazvanej podľa hercov flyakov, Φλύακες, parodujúcich známe tragédie). Je nepravdepodobné, že by Paestum malo divadlo alebo časté návštevy hercov, umelec pravdepodobne čerpal zo spomienok, keď zobrazoval vzhľad a správanie komických hercov v divadelných kostýmoch, ktoré boli zrejme typické pre Sicíliu (niektoré divadelné Dionýzovské scény sú natoľko verné, že boli zrejme skutočne čerpané z tohto prostredia). Podobne možno jeho päť divadelných scén pripomína typ javiska používaného na Sicílii pred jeho odchodom.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka