Vorarlbersko () je najzápadnejšia a z hľadiska rozlohy po Viedni a počtu obyvateľov (po Burgendlandsku) druhá najmenšia spolková krajina. Hlavným krajinským mestom je Bregenz, najväčším mestom je Dornbirn.
V mnohých ohľadoch sa Vorarlbersko odlišuje od zvyšku Rakúska. Hovorí sa tu dialektami hornej a najvyššej alemančiny, ktorých miestne varianty sa súhrnne označujú ako Vorarlberčina (nemecky Vorarlbergerisch). Vorarlbersko má tak omnoho bližšie ku Švajčiarsku a Lichtenštajnsku, pretože tieto dialekty sa (okrem menších jazykových ostrovov v Tirolsku) v zvyšku Rakúska nevyskytujú. Z geografického hľadiska (s výnimkou obce Lech am Arlberg) leží celá spolková krajina v povodí Rýnu, zatiaľ čo zvyšok Rakúska je odvodňované do Dunaja.
Názov náhľad|Vorarlbersko vďačí za svoj názov Arlberskému priesmyku Svoj názov, ktorý sa dá doslovne preložiť ako Predarlbersko, odvodzuje krajinu od Arlberského priesmyku, dôležitú dopravnú spojnicu s Tirolskom a zvyškom Rakúska. Z pohľadu Svätej ríše rímskej a hlavne z pohľadu pôvodného sídla Habsburgovcov v dnešnom švajčiarskom kantonu Aargau sa táto oblasť nachádzala pred Arlberským priesmykom. Ako súhrnné označenie súčasného Vorarlberska sa názov Vorarlberg používa od polovice 18. storočia, samosprávu získalo Vorarlbersko v roku 1861. Meno Arl alebo Arlberg možno v rôznych formách vysledovať až do roku 1218 (Arle, Arlen, Mons Arula, Arlenperge) a je odvodené od hojne vyskytujúcich sa arlenských krov, takzvaných horských borovíc.
Vorarlbersku sa často hovorí Ländle (slovensky Krajinka). Táto prezývka vznikla vďaka porovnávaniu sa s omnoho väčším a zaľudnenejším Tirolskom, od ktorého sa malé Vorarlbersko pokúšalo administratívne oddeliť. V roku 1861 bolo Vorarlbersko konečne povýšené na korunnú krajinu so svojim vlastným snemom. Na ceste k odtrhnutiu od Tirolska nadobudla prezývka značný význam a uchovala si ho dodnes.
Geografia Všeobecne uznávaná rozloha Vorarlberska sa udáva ako . Bez oblasti horného Bodamského jazera, ktorú podľa medzinárodnej právnej teórie kondomínia, prevládajúce v Rakúsku a Nemecku, spoločne spravujú všetky susedné štáty, je rozloha spolkovej krajiny iba .
Krajina sa rozkladá medzi 46°52' a 47°36' s.š., a 9°33' a 10°15' v.d. medzi Bodamským jazerom a alpským Rýnom na západe, Lechtalskými Alpami, Arlberským priesmykom a Verwallským pohorím na východe, pohoriami Rätikon a Silvretta na juhu a oblasťou Allgäu na severe. Hory severne od údolia Klostertal a Arlberského priesmyku sa počítajú medzi severné vápencové Alpy.
Štátna hranica Voralberska je , z toho:
s Nemeckom (Bavorsko) na severe so Švajčiarskom (kantóny Sankt Gallen a Graubünden) na západe a juhu s rakúskou spolkovou krajinou Tirolsko (spolková krajina) Tirolsko na východe s Lichtenštajnskom na západe
Tektonika Spolková krajina sa nachádza v zóne niekoľkých zlomových oblastí, spôsobených pohybom africkej tektonické dosky pod eurásijskú dosku. Vďaka tomu tu dochádza k znateľným zemetraseniam, a to ako s epicentrami vo Vorarlbersku, tak aj v zahraničí, hlavne vo Švajčiarsku. Tieto zlomové zóny ležia pod Rýnskym údolím a údolím Klostertal, v oblasti jazera Spullersee a tesne pri zemskom povrchu v blízkosti Lechu, a pokračujú ďalej v šmykovej zóne Innského údolia na východ do Tirolska. Asi 2/3 Vorarlberska spadá do zóny nebezpečia 1, západná tretina spolkovej krajiny v Rýnskom údolí spadá do zóny 2 (je možné „občasné veľké poškodenie budov“).
V priemere každých 30 rokov dochádza k silnému zemetraseniu, ktoré vedie prevažne k miernemu poškodeniu budov. V roku 1965 došlo v blízkosti Dalaasu k zemetreseniu o sile 4, v roku 1992 k zemetraseniu o sile 4,3 s epicentrom v blízkosti Feldkirchu a v roku 1996 k dvom obdobne silnými zemetraseniami pod Lechom. V roku 2016 nasledovalo zemetrasenie so silou 3,6 v blízkosti Klösterle. Naposledy začiatkom roku 2018 došlo k dvom zemetraseniam so silou 3,9 vychádzajúcim zo zlomovej zóny pri Spullersee, pričom obe bolo možné pocítiť až v Innsbrucku a Bazileji. V apríli 2018 nasledovalo ďalšie zemetrasenie v oblasti Spullersee so silou 3,1.
Údolia náhľad|Údolie Walgau v zime Hornaté Vorarlbersko je geograficky štrukturované predovšetkým údoliami a ich riekami. Medzi najľudnatejšie údolia patria:
údolie Alpského Rýna (Rýn / Alpský Rýn) údolie Walgau (Ill) náhľad|Bregenzský les Ďalšie údolia a ich rieky sú: Montafon (Ill) Klostertal (Alfenz) Großes Walsertal (Lutz) Brandnertal (Alvier) Laternsertal (Frutz) Leiblachtal (Leiblach) Kleinwalsertal (Breitach) Lechtal (Lech) v oblasti Arlberského priesmyku Silbertal (Litz)
Metropolitné oblasti náhľad|Letecká snímka Rýnskeho údolia. Ide o jednu z najhustejšie osídlených oblastí v Európe Vorarlbersko je rozdelené do niekoľkých veľkých oblastí, ktoré sú väčšinou spojené z hľadiska dopravy či plánovania. Najdôležitejšie z týchto veľkých oblastí je Rýnske údolie, ktoré sa rozkladá od Bregenzu po Feldkirch a je s takmer 240 000 obyvateľmi najväčšou aglomeráciou vo Vorarlbersku. Asi dve tretiny populácie Vorarlberska je sústredená v tejto oblasti na úplnom západe spolkovej krajiny.
Druhou najväčšou oblasťou je Walgau s približne 48 000 obyvateľmi. Ďalšími oblasťami sú Bregenzský les, Montafon, oblasť Bodamského jazera vrátane údolia Leiblachtal a Große Walsertal. Údolie Kleinwalsertal predstavuje geografickú zvláštnosť, pretože nie je dopravne prístupné z Rakúska ale iba z nemeckého Bavorska. Napriek tomu patrí do okresu Bregenz ako jeho svojim spôsobom „enkláva“.
Časť Rýnskeho údolia a menšia časť Walgau sú tak isto súčasťou tzv. Zemské zelené zóny, ktorej hlavným účelom je zabrániť rozrástaniu miest a ponechať priestor pre územné plánovanie budúcim generáciám.
Rieky a vodstvo náhľad|Jazero Lünersee Hlavnou riekou vo Vorarlbersku je Alpský Rýn, ktorý tvorí celú západnú hranicu so Švajčiarskom. Ill je druhá najdôležitejšia rieka a tečie cez Montafon a Walgau, než sa vlieva do Rýna v blízkosti Meiningenu. Ďalšími dôležitými riekami sú Bregenzer Ach a Dornbirner Ach, pretože odvodňujú veľké časti Bregenzského lesa. Jednou z najkratších riek je so svojimi Galina. V pohorí Lechquellengebirge pramení rieka Lech, ktorá tečie severovýchodným smerom do Tirolska.
Najväčším jazerom je Bodamské jazero, podiel Voralberska na celkovej dĺžke brehu robí 11 % (). Ďalšími významnými jazerami sú Lünersee, priehrada Silvretta, priehrada Kops, Vermuntsee, Spullersee, a Formarinsee; všetky tieto priehrady okrem Formarinsee boli upravené pre výrobu vodnej energie. Ešte predtým, než bola postavená priehrada pre elektráreň, bolo Lünersee jedným z najväčších vysokohorských jazier v Alpách. Všetky nádrže sú spravované energetickou spoločnosťou illwerke VKW.
Priesmyky náhľad|Priesmyk Furkajoch Na východe je Vorarlbersko spojené so zvyškom Rakúska tromi priesmykmi, ktoré nie sú celoročne prejazdné, prípadne sú len čiastočne prejazdné. Ide o Arlberský priesmyk, Hochtannberg (ten v skutočnosti spája údolie Bregenzerachtal s horným Lechtalom) a Bielerhöhe v pohorí Silvretta (medzi Montafonom a údolím Paznaun). Flexenpass vytvára spojenie medzi údoliami Lechtal, Klostertal a Arlberským priesmykom.
Tak isto aj vo vorarlberskom vnútrozemí sa nachádza niekoľko priesmykov, ktoré nie sú celoročne prejazdné. Medzi najdôležitejší sa radí Furkajoch, ktorý spája Rýnske údolie cez Laternsertal s vnútorným Bregenzským lesom (mesto Damüls). Dva ďalšie dôležité vnútrozemské priesmyky Bödele (Losenpass, ) medzi Dornbirnom respektíve Rýnskym údolím a Bregenzským lesom a ďalej Faschinajoch, cez ktorý vedie cesta z Bregenzského lesa do údolia Großes Walsertal a ďalej do Walgau.
Dôležité hory a pohoria náhľad|Ledovcom obklopený Piz Buin, najvyššia hora Vorarlberska Vorarlbersko je vďaka svojim početným alpským pohoriam preslávené mnohými lyžiarskymi oblasťami a strediskami. Najznámejším pohorím je Silvretta na juhovýchode krajiny. Nachádza sa tu aj najväčší ľadovec Vorarlberska. Ďalším dôležitým pohorím je Rätikon, ktorý sa taktiež nachádza na juhu krajiny na hranici so Švajčiarskom. Hory prudko klesajú smerom na sever. Na hranici s Tirolskom sa nachádza pohorie Verwall a samotný Arlberg. V Bregenzskom lese sa výška hôr postupne zvyšuje smerom na juhovýchod až do výšky (Braunarlspitze). Známa miestna hora hlavného mesta, Pfänder () na severozápade krajiny, sa týči viac než 650 metrov nad Bodamským jazerom, ale stále je jednou z najnižších hôr v spolkovej krajine.
Vo Vorarlbersku sa nachádza najmenej 1000 pomenovaných vrcholov. Najvyšším vrchom je ľadovcom obklopený Piz Buin s nadmorskou výškou . Ďalšie známe vrcholy sú:
Zimba (Rätikon), Schesaplana (najvyššia hora Rätikonu), Rote Wand (Lechquellengebirge), Drei Türme (Montafon), Drei Schwestern (blízko miest Frastanz/Feldkirch), Diedamskopf a Kanisfluh v Bregenzskom lese, Große Widderstein (najvyššia hora v údolí Kleinwalsertal), Karren v Dornbirne, Pfänder v Bregenze,
Príroda Vorarlbersko je do značnej miery hornatá krajina. Asi 37 % (97 000 hektárov) jeho povrchu tvoria lesy. Existuje tu tak mnoho chránených oblastí s rôznymi charakteristikami. Takéto oblasti obvykle slúžia na zachovanie a zabezpečenie krásy, jedinečnosti a rozmanitosti prírodnej a kultúrnej krajiny. Požiadavky a predpisy na zriaďovania chránených oblastí sú zodpovedajúcim spôsobom vysoké. Chránená oblasť môže byť charakterizovaná svojou originalitou a môže poskytovať útočisko živočíšnym a rastlinným druhom, ktoré stojí za to chrániť, prípadne sa v nej môžu vyskytovať aj vzácne minerály či fosílie. „Zvláštna scénická krása“ alebo možnosti rekreácie pre obyvateľstvo môžu byť tiež aj dôležitými kritériami. (Tradičné) poľnohospodárstvo a lesníctvo, napríklad rozsiahle obhospodárovanie lúk ako pastvín či zdroje podstielky, je predpokladom pre udelenie zvláštnej ochrany v niektorých chránených oblastiach.
O týchto územiach rozhoduje podľa vyhlášok vláda Vorarlberska a v závislosti na účel a obsah ochrany sú označené ako prírodná rezervácia, európska prírodná rezervácia, chránená krajinná oblasť, chránená časť krajiny, pokojová zóna prírodný park alebo biosférický park.
Existujúce chránené územia vo Vorarlbersku náhľad|Biosférický park UNESCO Großes Walsertal 39 európskych prírodných rezervácií s celkovou rozlohou 24 132 hektárov (približne 9,3 % rozlohy) 25 prírodných rezervácií s celkovou rozloho (cca 5,5 % rozlohy) 9 chránených krajinných oblastí s celkovou rozlohou (cca 1,69 % rozlohy) 3 chránené krajinné oblasti s celkovou rozlohou (cca 0,3 % rozlohy) 3 oblasti ochrany rastlín s celkovou rozlohou (približne 1,6 % rozlohy) Biosférický park UNESCO Großes Walsertal s celkovou rozlohou . Na území parku trvalo žije 3400 obyvateľov, a nachádza sa tu približne 180 fariem (40 % z nich je ekologických). Biosférický park nie je úplne uzavretou prírodnou rezerváciou, a dá sa preskúmať mnohými turistickými a cyklistických chodníkoch. Návštevnícke centrum „Biosphärenpark Haus“ bolo vybudované ako vzdelávacie zariadenie a je tu možnosť dohodnúť si prehliadky so správcami parku. Prírodný park Nagelfluhkette s celkovou rozlohou . Tento park je veľkou chránenou rezerváciou medzi Allgäu a Bregenzským lesom. Tiež má tento park vzdelávacie zázemie a strážcovia a správcovia parku sú k dispozícii na prehliadky či workshopy. V informačnom centre „AlpSeeHaus“ sú návštevníkom ucelene predstavené všetky aspekty prírodného parku.
Prírodné krásy a zaujímavosti vo Vorarlbersku náhľad|Vtáčie kŕdle v delte Rýna Jazerá Lünersee (v roku 2019), Körbersee (v roku 2017) a Formarinsee (v roku 2015) boli televíznym publikom a odbornou porotou v rámci televízneho programu „9 miest, 9 pokladov“ vysielacou spoločnosťou ORS zvolené za „najkrajšie miesta v Rakúsku“.
Zimba je jednou z najznámejších horolezeckých vrchov vo Vorarlbersku s výškou nad morom. Keďže tvar hory zo všetkých strán pripomína roh (nemecky Horn), hovorí sa jej aj Vorarlberský Matterhorn. Prístupy k horolezeckým trasám nie sú príliš obťažné, ale samotné trasy by nemali byť podceňované.