Jozef Kočiš (* 23. január 1928, Hurbanovo – † 4. január 2013, Beluša) bol slovenský historik a archivár. Patrí medzi uznávaných teoretikov archivistiky ako vedy. Rozpracoval metodiku spracovania a sprístupňovania archívnych fondov historických žúp od 16. do 20. storočia.
Životopis Vyštudoval históriu a archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vybudoval archív v Bytči. Začiatkom mája 1955 sa stal riaditeľom Štátneho archívu v Bytči, ktorý bol jeho celoživotným pôsobiskom až do odchodu do dôchodku v roku 1990.
Mimo Štátny archív v Bytči, pôsobil tiež v centrálnych archívnych orgánoch, ktoré existovali v rámci Slovenskej archívnej správy. V rokoch 19711992 bol členom Vedeckej archívnej rady v Bratislave a od roku 1978 tiež členom redakčnej rady časopisu Slovenská archivistika.
Akademický titul doktor filozofie získal v roku 1970. V roku 1977 po obhájení kandidátskej práce na tému „Stoličná správa na Orave a v období feudalizmu“ mu udelilo Vedecké kolégium Slovenskej akadémie vied (SAV) pre vedu o spoločnosti titul kandidát historických vied.
Jozef Kočiš pracoval v poradných orgánoch a komisiách Historického ústavu SAV v Bratislave, bol členom Slovenskej historickej spoločnosti (SHS). Pôsobil ako člen Vlastivedného zborníka Považia, v redakčnej rade zborníka Stredné Slovensko a v hodnotiacej komisii odboru archívnictva.
Po ukončení vysokoškolského štúdia pracoval ako vedecký pracovník v Slovenskom ústrednom archíve v Bratislave. O rok neskôr bolo publikované vládne nariadenie o vzniku štátnych archívov v jednotlivých krajoch. Slovenská archívna správa, ako nový celoslovenský riadiaci orgán pre archívy v rámci Povereníctva vnútra, získala pre účely Štátneho archívu v Žilinskom kraji zámok v Bytči s veľkými priestormi. Tu sa v roku 1955 stal riaditeľom novo založeného štátneho archívu, ktorý bol jeho celoživotným pôsobiskom až do odchodu do dôchodku v roku 1990 a priviedol ho medzi popredné slovenské archívne inštitúcie.
Zomrel v Beluši 4. januára 2013. Pochovaný je na cintoríne v Hloži, miestnej časti Beluše.
Dielo Jozef Kočiš je autorom niekoľkých syntetických a analytických archívnych pomôcok – sprievodcov, katalógov a archívnych inventárov a priekopníkom pri príprave edícií prameňov k dejinám slovenského národného hnutia v 19. storočí. V rámci svojho vedeckého a odborného pôsobenia publikoval v časopise Slovenská archivistika. Rozšíril pramene k slovenským dejinám o výsledky výskumu archívnych dokumentov v Maďarsku, Poľsku, Juhoslávii, Rakúsku, Francúzsku a Taliansku.
Ako zostavovateľ publikácie „Sprievodca po archívnych fondoch Štátneho archívu“ v Bytči pomáhal sprístupniť archívne dokumenty historických žúp, súdov a služobných úradov a ďalších inštitúcií z území Liptova, Oravy a Turca. Jeho najväčším záujmom bola inventarizácia korešpondencie bytčianskych Thurzovcov v rokoch 15411626 a inventár oravského župného archívu z obdobia feudalizmu z rokoch 15841849.
Spolupracoval na príprave publikácie Bytča 13781978, ktorá bola vydaná k 600. výročiu mesta. Napísal monografiu pod názvom Bytčiansky zámok.
Najväčšiu pozornosť vzbudil populárne-náučnými dielami. V publikácii Alžbeta Báthoryová a jej obete, možno nájsť plastický obraz zákulisia prípadu Alžbety Báthoryovej, kde na základe autentických dokumentov autor zasiahol do rozšírených nepresných predstáv o činnosti a smrti čachtickej pani, niektorých jej služobníčok a tiež o postupe palatína Thurzu pri súdení jej zločinov.
Výsledkom dlhodobej práce je aj odborná publikácia „Neznámy Jánošík“, v ktorej Jozef Kočiš prináša netradičný a skutočne neznámy portrét bývalého kuruca, cisárskeho vojaka a potom tiež „hôrneho chlapca“ Juraja Jánošíka.
Slovenskú literatúru faktu obohatila aj jeho ďalšia úspešná publikácia o hradoch stredného Považia „Od Čachtíc po Strečno“. V roku 1993 Jozef Kočiš vydáva publikáciu o nevšednej žene, manželke, matke, spravodlivej a milosrdnej šľachtičnej – Žofii Bošňákovej.
O svojich prácach tiež prednášal v Dome slovenskej kultúry v Prahe. O spoluprácu ho požiadala japonská televízna spoločnosť „Stream“ pri príprave a natáčaní dokumentárneho filmu o Alžbete Báthoryovej.
Svoje odborné poznatky poskytol aj zahraničným spisovateľom, napr. Michaelovi Farinovi („Heroine des Grauens – Elisabeth Báthory“ – 1989), Raymondovi T. McNallymu („Dracula was a woman“ – 1994) a Tonymu Thornovi („Countess Dracula“ – 1997).
Po odchode do dôchodku pracoval na publikáciách o obci Beluša.
Knihy Štátny archív v Bytči (1959), Bratislava: Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra, 179 s. – sprievodca po archívnych fondoch Štátny archív v Banskej Bystrici – pobočka v Bytči (1965), Bratislava: Slovenská archívna správa – sprievodca po archívnych fondoch Bytčiansky zámok (1974), Martin: Osveta Exkurzia do archívu (1975), Martin: Osveta Stoličná správa na Orave v rokoch 16841849 (1976), Bratislava: SAV, 287s Sto rokov dobrovoľného požiarneho zboru v Beluši 18781978 (1978), Beluša Bytča 13781978 (1978), Martin: Osveta Alžbeta Báthoryová a palatín Thurzo (1981, 1984), Martin: Osveta, 128 s. (druhé vydanie r. 1984, 125 s.) Neznámy Jánošík (1986), Martin: Osveta Od Čachtíc po Strečno (1989), Martin: Osveta, 232 s. ISBN 80-217-0053-X Žofia Bošňáková a Teplička nad Váhom (1993, 1996), Žilina: Jozef Blaha, 66 s. ISBN 80-966996-0-1. (druhé vydanie r. 1996, 66 s. ISBN 80-966996-4-4. , tretie vydanie Považská Bystrica: UNIPRINT, 1998, 65 s. ISBN 80-967996-0-6. ) Beluša 13301995: pohľady do dejín (1994), Žilina: Jozef Blaha, 116 s. ISBN 80-966996-3-6 Alžbeta Báthoryová a palatín Thurzo (1996), Žilina: Jozef Blaha, 103 s. ISBN 80-966996-6-0 – pravda o čachtickej pani Beluša 13302002: pohľady do dejín (2002), Žilina: Jozef Blaha, 120 s. ISBN 80-88948-0-7-X Podoby dávnej a súčasnej Beluše (2005), Žilina: Jozef Blaha Alžbeta Báthoryová a jej obete (2007), Knižné centrum, ISBN 80-8064-290-7 – pravda o čachtickej pani
Ocenenia (výber) 1979 - Pamätná medaila Pavla Križku 2004 - Pribinov kríž III. stupňa'' za kultúrny rozvoj Slovenskej republiky 2010 - cena obce Beluša za celoživotnú prácu v oblasti histórie
Referencie
Literatúra
Externé odkazy
Zdroj SPIRITZA, J. 1987: PhDr. Jozef Kočiš, CSc.- šesťdesiatročný. Slovenská archivistika 22/2, 225.
Kategória:Osobnosti z Hurbanova Kategória:Slovenskí historici Kategória:Slovenskí archivári Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Laureáti Pribinovho kríža III. triedy