thumb|Vlajka Moravy, ako bolo kodifikovaná v rokoch 20022003. Historická vlajka moravskej krajiny v podobe modrého listu s červeno-bielo kockovanú orlicou so žltou korunou a zbrojou.
Moravská vlajka je symbol používaný na reprezentáciu Moravy.
Prvé vyobrazenie moravského krajinského erbu na zástave – keďže v stredoveku sa zástava odvodzovala od erbu – sa nachádza na zástave markgrófa znázornenej v Codex Gelnhausen z roku 1407 (strieborný a červený orol so zlatou zbrojou a zlatou korunou na modrom poli). Prvý písomný popis je dokonca o celé storočie starší. Napriek tomu si ani moravské markgrófstvo, ani Morava, ani Moravsko-Sliezsko nezískali vlajku ani si ju prostredníctvom právneho aktu ako právnická osoba nestanovili. Vychádzala z rôznych historických dokumentov, kresieb a popisov, pre ktorých použitie neexistoval žiadny právny základ.
Československá republika opäť zaviedla bielu alebo striebornú farbu do moravského erbu (zákon č. 252/1920). Krajinské vlajky nie sú upravené neskoršími právnymi predpismi (zákon č. 269/1936, zákon č. 222/1939, č. 163/1960 a v súčasnosti platnými zákonmi č. 3/1993 Z. z., č. 352/2001 Z. z.).
Dnes sa ako moravská vlajka niekedy používa dvojfarebná žlto-červená vlajka s erbom v zodpovedajúcich farbách uprostred, a to najmä niektorými moravskými stranami, združeniami a inými organizáciami.
thumb|right|Vlajka Juhomoravského kraja. V prvom poli vlajky je vyobrazený moravský orol. Vo štvrtom a poslednom poli vlajky je umiestnený orol so žlto-červeným kockovaným vzorom, ktorý tam bol umiestnený ako symbol zmierenia a integrácie rôznych jazykových, náboženských a národnostných skupín, ktoré v minulosti žili na Južnom Morave. Moravská vlajka získala tento status až v rokoch 2002 až 2003, keď boli znaky a vlajky pridelené súčasným regiónom, pol storočia po zrušení provinčného systému a zavedení regionálneho systému. Táto vlajka je zakotvená v hornej časti vlajok regiónov Vysočina, Juhomoravský, Olomoucký a Zlínský, ako aj v hornej časti vlajok regiónov Pardubický a Moravskoslezský. Vlajka je modrá, uprostred modrého poľa je vyobrazený bielo-červeno kockovaný orol so žltou korunou a žltou zbrojou.
V tejto podobe ju ačiatkom marca 2023 navrhla aj skupina poslancov Parlamentu Českej republiky v návrhu zákona, ktorý by kodifikoval podobu krajinských znakov a vlajok. Návrh zákona bol postupne zaradený do programu mnohých zasadnutí Poslaneckej snemovne, kde sa však o ňom nerokovalo. Návrh, ktorý 22. januára 2026 opätovne predložil poslanec Radek Vondráček, nepočíta s vyznačením historických hraníc krajov krajinskými erbmi, ako to bolo uvedené v predchádzajúcom návrhu. Návrh zákona výslovne zakotvuje krajské erby a vlajky v právnom poriadku, pričom sa pri ich podobe riadi veľkým štátnym erbom, a pripúšťa, že krajské erby a vlajky môže používať ktokoľvek. Jedinou podmienkou je, aby sa s nimi zaobchádzalo dôstojným spôsobom.
História moravskej vlajky Najstaršia história thumb|Najstaršie dochované farebné zobrazenie znaku markgrófskej Moravy. História moravskej vlajky, respektíve zástavy (ktorá je na rozdiel od vlajky pevne spojená so žrďou) je veľmi pestrá a začína v 13. storočí na pozadí usporiadania vzťahov medzi Čechmi a Moravou v rámci budovania centralizovanej monarchie posledných Přemyslovcov. Najstaršia zmienka o moravskej vlajke a jeho farbách je z kroniky Otakara Štýrskeho z prelomu 13. a 14. storočia. Ide o opis bitky pri Kressenbrunne, ktorá sa odohrala 12. júla 1260. Znaky Čiech a Moravy v kronike Bela IV. farbisto opísal jeho pobočník Jindřich Preissler. Na čele nastupujúceho českého vojska išiel Přemysl Otakar II., v ktorého blízkosti povievala zástava s bielym levom na červenom zamate a vedľa neho zástava s červeno-bielou šachovnicou moravského orla.
Hern Dietrich Spatzmanen
sach man die banier leiten:
in einem rȏten samît breiten
was gewohrt ein lewe wîz.
ouch heten ir baniere flîz, (Svoje vlajky mali aj tí,)
die von Merhaeren wârn: (ktorí pochádzali z Moravy:)
ein geschâchzabelten arn (Šachovnicová orlica)
von rȏter und von wîzer varbe ( červenej a bielej farbe)
sach man ob in begarbe (nad nimi sa celkom viditeľne)
waejen von dem winde. (viala vo vetre.)
Neskôr sa farebnosť vlajky odvodzovala od farebnosti heraldického znaku.
Od doby vlády Přemysla Otakara II. reprezentuje titul markgrófa moravského znak strieborno-červeno šachovaného orla so zlatou korunou a pazúrmi, ktorý pozerá vpravo a je umiestnený na modrom štíte. Najstaršie zobrazenie šachovaného orla sa nachádza v Gozzoburgu. Freskova výzdoba sálu tunajšieho hradu v Kremži bola namaľovaná najneskoršie okolo roku 1270 (1269), alebo súvisí s novo postavenou Katarínskou kaplnkou (1267), rozhodne po 1262. V sále sa nachádzajú erby Čiech, Moravy, Rakúska a Štajerska, chýbajú však erby Korutánska a Kraňska, ktoré Přemysl Otakar II. zdedil v roku 1269.
thumb|left|Markgróf Jošt Luxemburský, zástava s bielo-červenou šachovnicou moravského orla v Kodexe Gelnhausen (z 14/15. storočia). Kockovaný orol sa najneskôr od luxemburského obdobia považuje za krajinský erb Moravy.
Jedným z najstarších zdokumentovaných vyobrazení zástavy s moravským orlom bolo vyobrazenie v Codex Gelnhausen, ktoré znázorňuje postavu moravského markgrófa Jobsta z Moravy s modrou zástavou, na ktorej je umiestnený moravský orol s bielo-červeným kockovaným vzorom, so žltou korunou a žltou zbrojou (logicky bez štítu). Kódex bol napísaný niekedy v poslednej tretine 14. až prvej tretine 15. storočia.
Erbová listina (list) cisára Fridricha III. zo 7. decembra 1462, ktorý bol vydaný moravským krajinským kapitánom a maršalom českého kráľovstva Henrichom z Lipy z iniciatívy moravských stavov, bol dokumentom, ktorý počas vlády Juraja z Podiebradov zmenil pôvodnú striebornú farbu moravského orla tým, že nahradil strieborné polia erbu zlatými a vytvoril tak nový „stavovský“ erb (color albus in glaucum sive aureum transmutetur (Farba biela zmenená na žltú alebo zlatú)). Zverejnenie tohto listu je príkladom zasahovania do vnútorných záležitostí českých krajín, keďže ho Fridrich III. Habsburský ako rímsky cisár udelil moravským stavom. Morava však bola súčasťou českej koruny a podľa zákonov vydaných Karolom IV. nemal rímsky panovník právomoc na takýto krok, keďže Morava bola pod priamou vládou českého kráľa.
Z historického hľadiska existovalo viacero verzií moravských vlajok, ktoré sa používali súčasne v dvoch alebo troch farbách odvodených od farieb krajinského erbu, najmä v 19. storočí.Ke státní a zemské symbolice českého státu v období 1526–1918, s. 167.
thumb|Slávnostná brána postavená v Kuníne v roku 1845 pri príležitosti návštevy arcivojvodu Františka Karola. Čierno-žltú a červeno-bielu dvojfarebnú vlajku vlajúcu na vežiach dobový popis označuje za rakúske farby a moravské krajinské farby. Na začiatku 19. storočia bola Morava neautonómnou krajinou, ktorá od roku 1804 patrila k Rakúskej ríši, ktorá vznikla krátko pred konečným rozpadom Svätej ríše rímskej. Bola jednou z takzvaných korunných krajín, na čele ktorej stál krajský miestodržiteľ. Podliehala predpisom vydávaným ústredím štátu vo Viedni. Z predchádzajúceho obdobia je známych len málo dôkazov o používaní moravských krajinských farieb. Moravským panovníkom bol cisár a keďže titul markgrófa bol len jedným z mnohých, ktoré mal, nepotreboval preň osobitné obrazové stvárnenie. Takmer počas celej prvej polovice 19. storočia nemali krajinské farby taký význam, aký mali od jeho polovice ďalej. Právomoci orgánov stavovskej správy krajiny boli obmedzené. Nemali právomoc zastupovať ani byť zastupované.
Krajinská samospráva získala pomerne rozsiahle právomoci až s vydaním decembrovej ústavy v roku 1861, po ktorej boli prijaté jednotlivé krajinské ústavy. V nich, ani v žiadnom dokumente nižšej právnej sily, však neboli stanovené krajské farby ani krajinské vlajky. Tieto pojmy síce v 19. storočí existovali, ale boli prázdne, t. j. neboli právne vymedzené ani všeobecne, ani konkrétne. Pri opise obdobia pred rokom 1918 teda nemožno uviesť, že „krajinská vlajka Moravského markgrófstva bola žlto-červená, horizontálne rozdelená dvojfarebná vlajka“, pretože tak nebola stanovená v žiadnom právnom dokumente. Dá sa len povedať, že „ako krajinské farby používali orgány krajského samosprávneho zriadenia v rokoch 1848–1918 červenú a žltú“, alebo, ak je to odôvodniteľné, „ako vlajku Moravy používali orgány krajinského samosprávneho zriadenia v rokoch 1848–1918 červeno-žltú dvojfarebnú vlajku“.
thumb|right|V Vreckovom slovníku pre novinárov a konverzáciu od Ludvíka Rittera (Kapesní slovníček novinářský a konverzační), ktorý vyšiel v roku 1851, sa o farbách kokárd uvádza: "Kokarda je rozeta alebo okrúhla mašľa na klobúku alebo kabáte, ktorou sa označuje určitý postoj, národnosť, jednota, obec atď. Keď ju nosia ženy, pripínajú si ju do vlasov alebo na hruď. Známy sú kokardy rôznych politických prúdov z roku 1848, predovšetkým tie slovanské, červeno-bielo-modré, potom čierno-červeno-žltá farba nemeckej strany a jej rôznorodé spory. Cisársko-rakúska vlajka, ktorú u nás nosí armáda, je čierno-žltá, česká a poľská vlajka je bielo-červená, moravská alebo dokonca česko-moravská, potom južnoslovanská, ako slovanská. Rusínská kokarda je žlto-modrá, maďarská a revolučná poľská červeno-bielo-zelená, pruská čierno-biela atď. V Prahe sú od roku 1849 všetky kokardy pre súkromné osoby bez rozdielu zakázané.". Chýbajúci zákonný predpis vysvetľuje skutočnosť, že v publikáciách z tohto obdobia sú „krajinské vlajky“ uvádzané rôzne. Autori ich väčšinou odvádzali na základe niekoľkých skutočne známych vlajok a heraldických pravidiel príslušných erbov. Osobitným problémom na Morave v 19. storočí bola skutočnosť, že moravský erb sa vyskytoval v dvoch podobách. Jejím historickým, po stáročia používaným a oficiálne platným úradným opisom cisárskeho znaku, predpísaným symbolom, bol striebro-červeno šachovnicovo usporiadaný orol so zlatou korunou a zbrojou na modrom poli štítu. Avšak povolenie cisára Fridricha III. Habsburského v listine zo 7. decembra 1462 na používanie šachovnicového orla v zlatých a červených farbách, hoci sa táto úprava v praxi nepresadila, viedlo k tomu, po tom, čo sa listina na prelome 18. a 19. storočia dostala predovšetkým do povedomia predstaviteľov moravskej krajinskej správy, najmä od 30. a 40. rokov 19. storočia, k stále silnejším snahám krajinskej správy o uznanie listiny cisárom. A hoci ju až do roku 1915 neuznal, z viacerých vyhlásení viedenských úradov vyplývalo, že sa nebránia používaniu zlatého a červeného šachovnicového vzoru na orlici.
Po celé 19. storočie sa teda kládla otázka, či má platná, avšak oficiálne neúčinná erbová listina Fridricha III. Habsburského prednosť pred historicky používaným a potvrdeným erbom Moravy. Otázka farieb krajiny, s ktorou súvisela otázka podoby (prípadnej) krajinskej vlajky, bola samozrejme ovplyvnená rozdielnymi názormi na správnosť (platnosť) krajinského erbu.
Podľa niektorých autorov je moravská vlajka bielo-červeno-modrá, s horizontálnymi pruhmi v tomto poradí. Táto farebná kombinácia bola symbolom moravských vlastencov v 19. storočí.
Po roku 1992
Podľa zákona o štátnych symboloch Českej republiky (zákon č. 3/1993 Sb., prijatý parlamentom) zo 17. decembra 1992, platný od 29. decembra 1992, účinný od 1. januára 1993) je vlajka ČR (česká vlajka) jedným zo štátnych symbolov. Farby na vlajke sú modrá (žrďový klin), biela a červená (horný a dolný pruh).