Mao Tun (, , vlastným menom Šen Te-chung, , ; * 4. júl 1896† 27. marec 1981) bol čínsky spisovateľ. Preslávil sa najmä románovou tvorbou.
Šen Te-chung si v dvadsiatych rokoch vybral umelecký pseudonym Mao-tun (, ), s významom „protiklad, rozpor“, keďže toto slovo podľa neho výstižne vyjadrovalo napätie medzi protikladnými revolučnými ideológiami svojej doby. Neskôr zmenil jeho priateľ Šeng-tchao Je prvý znak pseudonymu na 茅 (čo je tradičné čínske priezvisko „Mao“), aby ho uchránil pred politickou perzekúciou.
Život Mao študoval v rokoch 1913 – 1916 na Pekinskej univerzite, kde sa naučil po anglicky a zoznámil sa so západnou literatúrou. Po škole sa venoval žurnalistike a roku 1919 sa pridal k Hnutiu štvrtého mája, ktoré otriaslo celou Čínou. V roku 1921 spoluzakladal Spoločnosť pre štúdium literatúry () a keď táto spoločnosť prevzala Mesačník pre romány (), Mao sa stal jeho hlavným redaktorom.
Od roku 1924 sa venoval revolučnej činnosti v Šanghaji. Keď bola roku 1926 vo Wu-chane ustanovená revolučná vláda, Mao prijal miesto na ministerstve informácií. Roku 1927 Čankajšek revolučnú vládu rozprášil a Mao utiekol do Šanghaja, ktorý spadal pod cudzineckú koncesiu.
V tomto období v ňom rastie túžba literárne zachytiť búrlivú dobu, ktorú prežil, zmarené nádeje a celý osud svojej generácie. V rokoch 1927 až 1928 napísal trilógiu Zatmenie (), ktorá ho vyniesla medzi popredných čínskych spisovateľov. V troch románoch opisuje zúfalstvo čínskych intelektuálov nad ich zmarenými nádejami a odsudzuje Čankajškov zásah. V roku 1932 napísal svoje najväčšie dielo, Polnoc ()Do češtiny je preložený ako Šerosvit. pozri Mao Tun: Šerosvit. Praha: SNKLHU, 1958.. Z tridsiatych rokov pochádza aj jeho sonda do ekonomických vzťahov v čínskej spoločnosti Jarní hodvábnici ().
Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protijaponského hnutia. Po založení Čínskej ľudovej republiky sa stal jej prvým ministrom kultúry (1949 – 1964). Roku 1964 bol však kvôli zmene ideológie z pozície zosadený a počas Kultúrnej revolúcie ho podrobili kritike. Revolúciu sa mu však podarilo prežiť a v sedemdesiatych rokoch bol jedným z predstaviteľom tzv. literatúry rán, ktorej nosnou témou bol život za kultúrnej revolúcie.
Výber z diela Zatmenie, 1928 Traja kráčajúci ľudia, 1931 Polnoc, 1932 Jarní hodvábnici, 1932 Obchod rodiny Linovej, 1932 Jesenná žatva, 1933
Literatúra Tun Maove dielo obšírne analyzoval slovenský sinológ Jozef Marián Gálik. Medzi Gálikové diela o Tun Maovi patria: Gálik, Marián. Mao Tun and Modern Chinese Literary Criticism. (1969) Gálik, Marián. The Genesis of Modern Chinese Literature Criticism. (1980) Mao Tun: Jednej letnej noci. Nový orient (Praha), 6, 1959 Mao Tun: Obchod rodiny Linovej a iné poviedky. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1961.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Čínski spisovatelia Kategória:Čínski novinári Kategória:Literárni teoretici