Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. (* 19. október 1950, Trenčín) je slovenská literárna vedkyňa, germanistka, slavistka, spisovateľka, prozaička, poetka, esejistka, publicistka a vysokoškolská pedagogička.CIFRA, Štefan: Bátorová, Mária, heslo – autorizácia (personálie, charakteristika, pôsobenie a i.). In.: E-mail, 2010.
Mária Bátorová je slovenská literárna vedkyňa, ktorá vo svojich monografiách a štúdiách reflektuje problematiku tabuizovaných tém slovenskej literárnej histórie 20. storočia, novou komparatistickou metódou pomenúva miesto slovenskej literárnej moderny v kontexte európskej literárnej moderny a zaoberá sa aj súčasnou slovenskou a nemeckou literatúrou a kultúrou. Knižne mohla publikovať až po roku 1989.Prof. PhDr. Mária BÁTOROVÁ, DrSc. In: Femina – Klub slovenských spisovateliek. Známa je aj ako autorka umeleckej literatúry, s výrazným literárnokritickým ohlasom. Diela Márie Bátorovej vyšli nielen v slovenčine, ale aj vo viacerých svetových jazykoch.CIFRA, Štefan: Bátorová, Mária, heslo – autorizácia (vedecká činnosť, umelecká tvorba, publikačná činnosť, spolky a združenia a i.). In.: E-mail, 2009. Za vedecké a beletristické diela získala mnohé domáce aj zahraničné ocenenia.
Štúdiá a vzdelanie Mária Bátorová základnú a strednú školu vychodila v Čadci, kde aj zmaturovala (1969).Mária Bátorová. In: Osobnosti.sk: najvýznamnejšie osobnosti na Slovensku. V rokoch 19691974 študovala germanistiku a slovakistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite Martina Luthera v Halle v Nemecku (1973/74). Hodnosť doktorky filozofie (PhDr.) dosiahla na Katedre germanistiky FiF UK v Bratislave po rigoróznom pokračovaní roku 1977 (rigorózna práca: Das Leben und Werk von Nelly Sachs – Život a dielo Nelly Sachsovej). Vedeckú hodnosť kandidátky vied (CSc.) obhájila roku 1988 kandidátskou dizertáciou o literatúre a kultúre vojnového obdobia na Slovensku (knižne: Roky úzkosti a vzopätia. Bratislava: Causa editio, 1992). Na docentku (doc.) sa habilitovala na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici roku 2000 (habilitačná práca: Duchovné konštanty slovenskej literatúry 20. storočia). Vedeckú hodnosť doktorky vied (DrSc.) obhájila v Ústave svetovej literatúry SAV Bratislava v roku 2001 (doktorská dizertácia – knižne: Jozef Cíger-Hronský a moderna. Mýtus a mytológia v literatúre. Bratislava: Veda, Vydavateľstvo SAV, 2000; doplnené a prepracované v nemčine: Bátorová, M.: J. Cíger-Hronský und die Moderne. Frankfurt am Main – Berlin – Bern – Bruxelles – New York – Oxford – Wien: Peter Lang Verlag, 2004). Profesorské konanie absolvovala a titul profesorky (prof.) získala roku 2006 na Masarykovej univerzite v Brne (knižne: Bátorová, M.: Paradoxy Pavla Straussa. Bratislava: Petrus, 2006). Vydala súborné štúdie o J. C. Hronskom Slovenská literárna moderna v spektre svetovej moderny (Matica slovenská 2011).
Výskum života a diela Dominika Tatarku vyšiel v prvej vedeckej monografii Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (Veda 2012). Výber z zo skoro tridsaťročnej produkcie esejí a publicistiky vyšiel pod názvom Medzi ideálom a ničotou. Eseje a publicistika (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2014)
Vedecké a pedagogické pôsobenie
Pôsobenie na Slovensku V rokoch 19741975 Mária Bátorová pôsobila ako odborná asistentka v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre. V rokoch 19751985 bola stredoškolskou profesorkou na gymnáziu v Nitre. V rokoch 19851988 pôsobila ako interná vedecká ašpirantka a v rokoch 19891995 ako vedecká pracovníčka v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave v oddelení teórie a dejín slovenskej literatúry. Od roku 1999 pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave ako samostatná vedecká pracovníčka a od roku 2001 vedúca vedecká pracovníčka. Od roku 2005 je v ústave vo vednom odbore Literárna veda, Teória a dejiny slovenskej literatúry, Teória a dejiny konkrétnych národných literatúr (odbor 2.1.23) garantka a predsedníčka Spoločnej odborovej komisie pre nový typ denného štúdia a od roku 2007 predsedníčka Spoločnej komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác (DrSc.). V rokoch 19941995 a 19982005 externe prednášala na Katedre slovenskej literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Viedla doktorandské štúdium, semináre a prednášky na tému Medzivojnová slovenská literatúra, Literárna moderna, diplomové práce. V roku 2005 bola na PdF UK členkou štátnicovej komisie a garantkou doktorandského štúdia v odbore Teória a dejiny slovenskej literatúry. V roku 2008 viedla prednášky a semináre na tému Vývin umeleckého myslenia na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Pred novembrom 1989 vystúpila na konferencii Vojna v umení – umenie vo vojne s prednáškou Reflexia doby v slovenskom kultúrnom a literárnom živote rokov 19381945 (D. Tatarka a jeho novela Pach) v Umenovednom ústave SAV (26. 5. 1988). Nasledujúcich 25 rokov sa aktívne zúčastnila na 45 sympóziách a kolokviách na Slovensku.
Pôsobenie v zahraničí a) vedecko-výskumné ústavy Roku 1991 absolvovala 2-týždenný študijný pobyt vo Švédsku na Kráľovskej akadémii v Štokholme (Kungliga Akademia Stockholm). Roku 1993 absolvovala 2-týždenný študijný pobyt v Rakúskom vedeckom inštitúte pre literatúru vo Viedni (Österreichische Gesellschaft Institut für Literatur Wien). Roku 2002 absolvovala 1-mesačný a roku 2004 a 2006 dvojmesačné študijné pobyty (DFG) v Rakúskej akadémii vied vo Viedni (Österreichische Akademie der Wissenschaften Wien).
b) univerzity Roku 1992 absolvovala 3-mesačný štipendijný pobyt (DAAD Stipendium) v Nemecku v Inštitúte slavistiky Humboldtovej univerzity v Berlíne (Institut für Slavistik der Humboldt Universität zu Berlin). V rokoch 19951998 bola na pracovnom pobyte v Nemecku ako hosťujúca docentka (Gastdozent) dejín slovenskej literatúry a roku 2001 na štipendijnom pobyte (DAAD Stipendium) v Inštitúte slavistiky Univerzity v Kolíne nad Rýnom (Slavisches Institut der Universität zu Köln). Roku 2002 absolvovala 2-mesačný štipendijný pobyt (DFG Stipendium) v Inštitúte slavistiky pri Univerzite Georga-Augusta v Göttingene (Institut für Slavistik an der Georg-August Universität Göttingen). Roku 2004 pôsobila na 1-mesačnom štipendijnom pobyte (DFG Stipendium) v Inštitúte slavistiky Univerzity v Kolíne nad Rýnom (Slavisches Institut der Universität zu Köln). Roku 2007 absolvovala týždenný pracovný pobyt na Univerzite Goetheho vo Frankfurte nad Mohanom (Goethe-Universität Frankfurt am Main 2007). Počas zahraničných študijných pobytov viedla prednášky na uvedených univerzitách, ako aj na Východoeurópskom inštitúte Univerzity v Berlíne (Osteuropa Institut an der Freien Universität zu Berlin). Od 2008 je členka Odborovej rady denného štúdia na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. V súčasnosti vedie v Ústave slavistiky na Masarykovej univerzite v Brne externé semestrálne prednášky a semináre na tému Stredoeurópska literárna moderna.
c) vedecké sympóziá a konferencie V rámci aktívnej účasti na svetových vedeckých kongresoch predniesla na XIII. medzinárodnom zjazde slavistov v Ľubľane príspevok na tému Typologische Zusammenhänge der slowakischen literarischen Moderne im slavischen und europäischen Kontext (Typologické súvislosti slovenskej literárnej moderny v slovanskom a európskom kontexte). Za slovenskú stranu bola spoluorganizátorkou a garantkou medzinárodných sympózií a kolokvií v zahraničí, kde vystúpila aj s referátmi: Der moderne slovakische Roman (Moderný slovenský román) – na nemecko-slovenskom kolokviu v Slavistickom inštitúte pri Univerzite Georga-Augusta v Göttingene (Institut für Slavistik an der Georg-August Universität Göttingen) roku 1995 Andreas Búr – Genie oder Magier (Andreas Búr – génius alebo mág) – na nemecko-slovenskom kolokviu v Slavistickom inštitúte Univerzity v Kolíne nad Rýnom (Slavisches Institut der Universität zu Köln) roku 1998. Od roku 1990 sa zúčastnila na 28 zahraničných konferenciách, kde vystúpila s referátmi o slovenskej literatúre 20. storočia, najmä o slovenskej literárnej moderne medzivojnového obdobia a jej súvislostiach v kontexte európskej literárnej moderny, o tabuizovaných témach v slovenskej literatúre obdobia 2. svetovej vojny a v povojnovom období, ale aj o súčasnej slovenskej literatúre.
Literárnovedná činnosť
Vedecko-výskumné zameranie Vedecko-výskumná činnosť prof. Márie Bátorovej pozostáva zo základného literárnohistorického výskumu materiálových štúdií k problematike slovenskej literárnej moderny a na to nadväzujúcich komparatistických štúdií, ktoré túto problematiku začleňujú do vývinového procesu moderny v európskom kontexte. Vo svojich prácach sa ako vedkyňa zaoberá najmä: predtým tabuizovanými literárnovednými témami (Biele miesta v slovenskej literatúre, 1991, spoluautorka s J. Hviščom, V. Marčokom a V. Petríkom; Roky úzkosti a vzopätia, 1992, a i.) komparatívnym výskumom slovenskej literárnej moderny a jej začlenením do európskej literárnej moderny (J. Cíger-Hronský a moderna – Mýtus a mytológia v literatúre, 2000; (rozšírená a doplnená verzia vyšla po nemecky vo vydavateľstve Peter Lang v roku 2004) Paradoxy Pavla Straussa, 2006; problematika slovenskej disidentskej tvorby v súvislosti s pripravovanou monografiou Dominika Tatarku, prezentovaná aj v štúdii vo vedeckom časopise Ústavu svetovej literatúry SAV World Literature Studies, 2009: „Vnútorná emigrácia“ ako gesto slobody (D. Tatarka a L. Vaculík po r. 1968), a i.). Vedecká monografia vyšla vo vyd. Veda k storočnici spisovateľa pod titulom Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (VEDA 2012, Cena SC PEN)
Vedecké práce a projekty V Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémii vied ako zodpovedná riešiteľka realizovala štyri národné – individuálne grantové vedecké projekty v programe VEGA:Projekty. In: Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied. Jozef Cíger-Hronský: Dimenzie modernej slovenskej prózy (19931998), číslo projektu: 2-510-93 Slovenský literárny expresionizmus v kontexte európskych literatúr (19992000), č. p. 2-6002-99 Dielo Pavla Straussa a stredoeurópska literárna moderna (20012003), č. p. 2-2113-22 Slovenská literatúra vo vnútornej emigrácii a jej stredoeurópsky kontext (20052008), č. p. 2/5114/5.
Bola spoluriešiteľkou dvoch medzinárodných slavistických projektov: slovensko-bulharský projekt Hrdina v stredoeurópskych a balkánskych literatúrach 19. a 20. storočia (zodpovedná riešiteľka za slovenskú stranu) rusko-nemecký projekt Encyklopédia expresionizmu (vedie prof. P. Toper, Moskovská akadémia vied). Za Ústav svetovej literatúry SAV je aj zodpovednou riešiteľkou projektov s Masarykovou univerzitou v Brne.
Publikovanie výsledkov Odborné a literárnovedné práce a literárne texty, ktoré publikuje doma a v zahraničí, sú súčasťou zborníkov z konferencií a literárnych antológií. Má za sebou rad prednášok o slovenskej kultúre a literatúre doma a v zahraničí. Venuje sa aj esejistike, literárnej kritike a recenzistike. Pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu často prezentuje aj na zahraničných čítaniach.
Umelecká literárna tvorba V oblasti umeleckej literatúry Mária Bátorová knižne debutovala prózou – súborom poviedok a noviel Zvony v kameni (1993). Knihu nazvala podľa novely, ktorá bola jednou z prvých epických reakcií na udalosti Nežnej revolúcie (november 1989) v slovenskej literatúre a získala cenu časopisu Most (Kanada) Hronský 92 Doménou jej ďalšej prozaickej tvorby sú jemné psychologické sondy do ženského sveta v mnohotvárnych príbehových premenách, ako ich prezentuje v knihách Tíš (1996), Tell (1999, cena LITFONDU a SSS) a Biele steny (2003). V zbierkach je kombinovaná próza s poézia. Výber z poézie publikovala v básnickej zbierke Púšte a oázy (2008).
Román Stred (Ikar 2010) Cena Incheby Píše aj fejtóny, eseje, články a reportáže z oblasti kultúry a literárne scenáre pre malé javiskové formy.