Žabokreky sú obec na Slovensku v okrese Martin.

Polohopis Obec sa nachádza v centrálnej časti Turca, približne 4 km južne od Martina. Urbanisticky nadväzuje na Košťany nad Turcom, cez ktoré má aj cestné spojenie na cestu I/65. Cesta III. triedy sa za Žabokrekmi rozdvojuje a umožňuje dopravu do Belej (odtiaľ aj do rekreačného strediska v Jasenskej doline) a Necpál.

Žabokreky ležia v rovinatom území Turčianskej kotliny a len v severnej časti chotára sa terén mierne vlní a naberá pahorkatinný ráz. Z juhovýchodu a juhu obec obteká Beliansky potok, na severnom okraji centra pramení menší Žabokrecký potok.

Dejiny Prvá písomná zmienka o osade s názvom Villa Zabokrek pochádza z roku 1282, no lokalita bola osídlená už v období Veľkomoravskej ríše. Potvrdili to nálezy kostola z 9. až 10. storočia v dnešnej osade Kostolište, asi 1,5 km južne od centra obce. O niečo staršie nálezy slovanských bojovníkov boli nájdené v lokalite Mohylka, kde sa zachovali sekeromlaty, dvojsečné meče a ostrohy. Zmienok o obci z konca 13. storočia sa zachovalo niekoľko a vypovedajú o jej význame, nakoľko tadeto viedla významná cesta. S ňou súvisela aj stanica poštovej služby Mateja Taxisa, ktorú sprevádzkovali v rokoch 1552 – 53 medzi Bratislavou a Košicami. Dejiny Žabokriek boli úzko späté s neďalekými Necpalmi, kde sídlil rod Necpálskych, neskôr Juštovcov, ktorí až do roku 1848 vlastnili okolité obce. Samospráva aj po zrušení poddanstva sídlila v susednej obci, čo sa zmenilo až v roku 1950, kedy bol zriadený úrad národného výboru s matrikou aj v Žabokrekoch.

Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, prácou v lese a chovom hospodárskych zvierat, no obec bola známa aj remeslami a najmä bylinkármi a olejkármi, ktorí svoje produkty predávali až v Poľsku, na Ukrajine a v Rusku. Zložité pomery počas 1. svetovej vojny a v medzivojnovom období donútili mnohých ľudí vycestovať za prácou do Ameriky a Kanady. Časť obyvateľov sa v medzivojnovom období zamestnala v martinských fabrikách, prácu poskytovali aj menšie prevádzky priamo v obci - mlyn, píla, valcovňa súkna, čistička a triedička ovčej vlny. Z remesiel boli zastúpení mlynári, mäsiari, kováči, krajčírky a na čas aj sládkovia. Počas 2. svetovej vojny bolo 32 obyvateľov odvlečených do koncentračných táborov a 11 v bojoch zahynulo.

V novodobých dejinách sa život v obci výrazne zmenil k lepšiemu, čo dokazuje nárast výstavby rodinných domov a objektov občianskej vybavenosti. V Žabokrekoch vybudovali požiarnu zbrojnicu, kultúrny dom, základnú školu, materskú školu, rekreačno-športový areál, dom smútku, upravený a oplotený bol miestny cintorín a upravené boli verejné priestranstvá. Vybudované tiež boli všetky inžinierske siete, miestny rozhlas, telefón a do obce začali po upravených cestách premávať pravidelné autobusové spoje. Po spoločenských zmenách sa začal rozvíjať súkromný sektor a činnosť obnovilo aj miestne urbárske spoločenstvo a združenie vlastníkov pôdy. Dlhodobo sa organizujú kultúrno-spoločenské a športové podujatia (v obci žije a pôsobí Jaroslav Katriňák), tradície a kultúru napomáha šíriť aj ochotnícke divadlo. Obec poriada turistický výstup “Chodníkom Jána Vaňu” a od roku 2003 spolupracuje so slovenskými a českými obcami, ktorých názov sa začína na „ŽAB“.

Kultúra a zaujímavosti MAS Turiec OZ Mandolina Žabokrecké ochotnícke divadlo Miestny odbor Matice slovenskej

Občianska vybavenosť Evanjelická modlitebňa Obecná knižnica Pošta Zubná ambulancia Praktický lekár Veterinár Potraviny

Šport Futbalový klub Slovan Žabokreky Turistický klub

Osobnosti obce Rodáci Michal Kromholc, SJ (* 1672 – † 1739), rímskokatolícky kňaz, spoločnosť Ježišova SJ

Pôsobili tu Juraj Langsfeld (* 1825 – † 1849), národovec, učiteľ a dobrovoľnícky dôstojník v Slovenskom povstaní (1848) Jaroslav Katriňák (* 1966), majster sveta v kategórii enduro Milan Bartoš, bývalý reprezentant v chôdzi Peter Štefanides, reprezentant v tlaku na lavičke telesne postihnutých

Galéria

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj Oficiálne stránky obce

Kategória:Obce okresu Martin