Svätý Pavol VI., , vlastným menom Giovanni Battista Enrico Antonio Maria Montini (* 26. september 1897 Concesio, Taliansko – † 6. august 1978, Castel Gandolfo, Vatikán) bol 262. pápež v období 21. jún 19636. august 1978.
Životopis Mladosť Narodil sa v dedine Concesio pri Brescii, ako druhý syn v rodine váženého advokáta, obchodníka, vydavateľa a šéfredaktora katolíckeho denníka Il cittadino di Brescia. Pápežova matka bola hlboko veriaca žena, ktorá chodila každý deň na sväté prijímanie.
Takmer celé detstvo prežil na vidieku. Začal študovať na jezuitskom gymnáziu v Brescii, ktoré však musel pre chorobu opustiť. Ďalšie vyučovanie absolvoval súkromne, maturitu zložil v roku 1916 na prísnom gymnáziu Arnaldo da Brescia. Aj v kňazskom seminári v Brescii začal študovať ako externista. Býval v rodičovskom dome.
Kňaz Za kňaza bol vysvätený 29. mája 1920. Primície mal na ďalší deň v kostole Santa Maria delle Grazie v Brescii. Hneď po vysviacke ho diecézny biskup poslal študovať do Ríma na pápežskú univerzitu Gregoriana. Súčasne študoval aj na štátnej univerzite. Po čase ho prijali do pápežskej akadémie pre diplomatov, ktorá sa vtedy volala Accademia dei Nobili ecclesiastici (Akadémia cirkevných šľachticov). Po skončení štúdia ho vyslali ako nunciovho tajomníka do Varšavy. Z obavy o jeho zdravie ho po šiestich mesiacoch povolali späť do Ríma.
Od roku 1922 pôsobil v pápežskom štátnom sekretariáte, 13. decembra 1937 sa stal asistentom štátneho tajomníka a v novembri 1954 bol vymenovaný za štátneho podtajomníka.
Biskup 1. novembra 1954 ho vymenovali za milánskeho arcibiskupa. Do úradu nastúpil 4. januára 1955 a tak účinkoval, že sa, ako sám povedal, cítil ako „arcibiskup robotníkov“. Jeho sťahovanie „sprevádzalo povestných deväťdesiat debien kníh“. O štyri roky neskôr, 8. decembra 1958 ho pápež Ján XXIII., po svojom nástupe ako prvého, vymenoval za kardinála.
Pontifikát Za pápeža bol zvolený, ako umiernený pokrokár, 21. júna 1963, po jednom z najkratších konkláve v dejinách cirkvi. Už v roku 1964 vykonal ako pápež prvú pútnickú cestu do Svätej zeme, kde sa 5. januára stretol s carihradským ekumenickým patriarchom Athenagorasom I., čo bolo historicky veľmi dôležité stretnutie z pohľadu ekumenizmu. V záujme ekumenizmu usporiadal tiež stretnutie s arcibiskupom canterburským Michaelom Ramseyom v Ríme 24. marca 1966, opätovne s ekumenickým patriarchom Athenagorasom I. najprv 25. júla 1967 v Istanbule a potom 26. októbra 1967 v Ríme.
Pavol VI. okrem cesty do Svätej zeme absolvoval aj iné pastoračné cesty. Navštívil Filipíny, Austráliu, Indonéziu, Samou, Hongkong, Irán a Srí Lanku. Jeho neobyčajné cesty do Indie, do OSN v New Yorku vzbudili pozornosť svetovej verejnosti. Medzi novinármi ho nazývali Flying Paul (Lietajúci Pavol).
Pavol VI. zrušil index zakázaných kníh a názov Svätého ofícia zmenil na Kongregáciu pre náuku viery. (Sväté ofícium bolo následníkom stredovekej inštitúcie pre inkvizíciu.)
V zahraničnej politike bol pokračovateľom mierovej koexistencie Jána XXIII. Rozhodol sa pokračovať v Druhom vatikánskom koncile, ktorý prerušila smrť Jána XXIII. Aj keď s veľkou opatrnosťou, ale chcel pokračovať v zbližovaní sa s východným blokom v intenciách svojho predchodcu.
Menovania nových slovenských biskupov 13. máj 1964Pavol Hnilica SJ vymenovaný za titulárneho biskupa sídla Rusadus 25. august 1964Michael Rusnak CSsR vymenovaný za pomocného biskupa Torontskej ukrajinskej gréckokatolíckej eparchie v Kanade a titulárneho biskupa sídla Tzernicus 2. apríl 1969Ján Hirka vymenovaný za apoštolského administrátora Prešovskej gréckokatolíckej eparchie 19. február 1973 Július Gábriš vymenovaný za apoštolského administrátora Trnavskej apoštolskej administratúry a titulárneho biskupa sídla Decoriana Ján Pásztor vymenovaný za diecézneho biskupa Nitrianskej diecézy Jozef Feranec vymenovaný za diecézneho biskupa Banskobystrickej diecézy 1976Dominik Kaľata vymenovaný za pomocného biskupa arcidiecézy Freiburg im Breisgau v Nemecku
Proces kanonizácie Blahorečenie Pápež František v piatok 9. mája 2014 rozhodol o blahorečení Pavla VI., ktoré sa uskutočnilo v nedeľu 19. októbra 2014. Jeho pozostatky neexhumovali, ako relikvia slúžili stopy krvi na odeve Pavla VI., ktoré na ňom ostali po pokuse o atentát na pápeža v Manile 27. novembra 1970. Počas blahorečenia mal pápež František oblečené zlaté rúcho, ktoré dostal Pavol VI. k osemdesiatym narodeninám a použil aj jeho biskupskú palicu a kalich. Jeho spomienka sa v Katolíckej cirkvi slávi 26. septembra.
Kanonizácia Dňa 13. decembra 2017 komisia teológov potvrdila ďalší zázrak na príhovor Pavla VI. Zázrak sa týkal narodenia zdravého dieťaťa v 26. týždni tehotenstva aj napriek prasknutiu placenty v 13. týždni tehotenstva a veľmi rizikovému tehotenstvu. Matka sa rozhodla dieťa donosiť a svoje tehotenstvo zverila príhovoru Pavla VI.
Členovia Kongregácie pre kauzy svätých na zasadnutí 6. februára 2018 tento zázrak potvrdili.
Pápež František 6. marca 2018 podpísal dekrét o svätorečení Pavla VI., ktorým zázrak uznal. Jeho kanonizácia bola v nedeľu 14. októbra 2018 vo Vatikáne.
Zasadania Druhého vatikánskeho koncilu za Pavla VI. (Prvé zasadanie za Jána XXIII. Od 11. októbra 1962 do 8. decembra 1962) Druhé zasadanie od 29. septembra 1963 do 4. decembra 1963. Tretie zasadanie od 14. septembra 1964 do 21. novembra 1964 Štvrté a piate zasadanie od 14. septembra 1965 do 8. decembra 1965.
Dokumenty vydané Pavlom VI.
Konštitúcia o liturgii (4. decembra 1963) Dekrét o masmédiách (4. decembra 1963) Konštitúcia o Cirkvi (21. novembra 1964) Dekrét o ekumenizme Dekrét o východných katolíckych cirkvách Mysterium fidei (3. septembra 1965) – podnet pre liturgickú reformu Populorum progressio (26. marca 1967) – požaduje sociálnu spravodlivosť Sacerdotalis coelibatus (24. júna 1967) – nástojí na dodržiavaní kňazského celibátu Humanae vitae (25. júla 1968) – odsudzuje umelé metódy pri obmedzovaní pôrodnosti Matrimonia mixta (31. marca 1970) – umiernenejšie nariadenia o zmiešaných manželstvách
Zaujímavosti Malého Giovanniho rodičia po narodení zverili dojke, tridsaťročnej sedliačke, ktorá ho spolu s vlastným štvrtým dieťaťom dojčila 14 mesiacov. Na primíciách mal mladý kňaz Montini oblečené omšové rúcho, ktoré mu matka ušila zo svojich svadobných šiat. Študentskí priatelia Montiniho volali „Džibiemme“ (G.B.M.- iniciály jeho mena). Pápež Pavol VI. sa sám pokladal za antifašistu. V portréte, ktorý o ňom uverejnili v L’Osservatore Romano 28. januára 1974 sa píše, že Montini bol nielen odporca fašizmu, ale na rozdiel od Pia XII. nepociťoval ani sympatie k Nemcom. 13. novembra 1964 položil pápežskú tiaru na oltár Baziliky svätého Petra, ako dar chudobným. Zrušil používanie prenosného trónu (sedia gestatoria).
Referencie
Literatúra
Pozri aj
Zoznam kardinálov vymenovaných Pavlom VI.
Iné projekty
Externé odkazy Biografia na www.vatican.va Životopis na caritas.sk Článok: Očami viery, vedy a kultúry: 30 rokov od smrti pápeža Pavla VI.
Kategória:Talianski filozofi Kategória:Talianski pápeži Kategória:Arcibiskupi Milánskej arcidiecézy Kategória:Talianski katolícki blahoslavení Kategória:Úmrtia na infarkt myokardu Kategória:Blahorečení pápežom Františkom Kategória:Kanonizovaní pápežom Františkom Kategória:Osobnosti na brazílskych poštových známkach Kategória:Osobnosti na čilských poštových známkach Kategória:Vatikánski diplomati Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky Kategória:Osobnosti Druhého vatikánskeho koncilu Kategória:Pochovaní v bazilike svätého Petra Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 29. mája