Gemerské pásmo je štruktúrna zóna Západných Karpát, zahrnuje hlavne gemerikum, tvoriace tzv. gemerické antiklinórium a na ňom nasunuté alebo priľahlé jednotky, ktoré tvorí hlavne meliatikum a časti turnaika, ako aj časť silicika presunutá na sever od rožňavskej línie. Silicikum v gemerskom pásme buduje podstatnú časť severogemerického synklinória, kde tvorí Stratenskú hornatinu a Galmus. V zjednodušených koncepciách stavby Západných Karpát je štruktúrne najvyšším pásmom alpínskej príkrovovej stavbyHók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001. Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.. Obyčajne sa však južne od neho kladie ešte meliatske pásmo a ďalšie.
Zrážka jednotlivých jednotiek pásma prebiehala po uzavretí Meliatského oceánu a presúvala sa generálne smerom na sever. Tento proces trval od vrchnej jury po spodnú kriedu.
Členenie Stavbu gemerského pásma možno rozčleniť na niekoľko paralelných až laterálne sa zastupujúcich pásiem (generálne z juhu na sever)Plašienka, D., 2006, Princípy regionalizácie geologickej stavby a ich aplikácia na oblasť Malých Karpát a Považského Inovca. in Kováč, M., Dubíková, K., Nové metódy a výsledky v geológii Západných Karpát. Zborník 2006, Univerzita Komenského, Bratislava, s. 51 – 56: kojšovská zóna – najrozsiahlejšia časť, z juhu ohraničená mlynockou zlomovou zónou dobšinská zóna (niekedy označovaná ako hnilecká) – tvorí úzky pruh na severe pásma ochtinsko-črmelská zóna – tvorí dva oddelené pruhy v západnej (ochtinská) a východnej časti pásma (črmeľská) stratenská zóna – tvorená hlavne príkrovovými komplexmi silicika (stratenský príkrov), v Galmuse a Slovenskom raji, zo severu ohraničená muránskym zlomom
Horniny gemerského pásma vystupujú aj v podloží Košickej a Hornádskej kotliny.
Referencie
Kategória:Geológia Slovenska Kategória:Geológia Západných Karpát