náhľad|Pohľad na hrad od Dunaja. Kolorovaná medirytina bratov Schäferovcov z 80. rokov 18. storočia. Nápis pod obrázkom: „Slobodné kráľovské korunovačné mesto (Pressburg - Pozsony) Bratislava“náhľad|Devínsky hrad
Tento článok obsahuje prehľad dejín Bratislavy.
Archeologické nálezy svedčia o kontinuite osídlenia veľmi vhodne umiestneného územia mesta od nepamäti.
Lokality Bratislava a hrad, Devín a hrad, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač, Vydrica (zhruba pri vjazde na Most Slovenského národného povstania pod hradom), Rača a Vajnory sú nepretržite osídlené buď už od paleolitu, alebo aspoň od neolitu. Trnávka je prerušene osídlená od halštatskej doby, Záhorská Bystrica od laténskej doby, Podunajské Biskupice a Rusovce od rímskej doby, iba Čunovo má nálezy až od slovanskej doby. Jarovce, Prievoz, Vrakuňa, Komárov (obec v polovici 20. stor. pričlenená k Podunajským Biskupiciam) a severná Petržalka sú zatiaľ doložené najskôr stredovekými listinami.
Od najstarších čias sa na území Bratislavy – tam, kde sa dnes križujú Ventúrska a Panská – križovali dve v stredoveku dôležité obchodné cesty: Jantárová (spojnica Baltské more – Jadranské more) a Podunajská (pri Dunaji; spojnica západná Európa – západná Ázia). Tieto dve cesty v stredoveku vyhranili budúci tvar zakladajúceho sa osídlenia pod Bratislavským hradom.
Prví príbuzní človeka 2515 mil. rokov starý je nález siedmich kostier pliopiteka ((Epi)Pliopithecus Vindobonensis; nadčeľaď pliopitekoidovce, infrarad úzkonosovce) z roku 1952 z tzv. Zapfeho štrbiny v stokerauskej vápenke v Devínskej Novej Vsi. Čeľaď pliopitekov má podľa niektorých názorov kľúčový význam pri počiatkoch evolúcie človeka.
Najstarším hominoidovcom (ľudoopicou v širšom zmysle) z územia Bratislavy je nález starý 1410 mil. rokov pred Kr. Ide o zuby druhu Griphopitecus suessi (alebo Griphopitecus darwini, pôvodne Sivapithecus darwini; pozri dryopitekovité) z polohy Sandberg v Devínskej Novej Vsi. Nález bol opísaný roku 1902.
Paleolit – Stará kamenná doba (2 600 0009600/8300 pred Kr.) Ešte pred niekoľkými desaťročiami prevládali pesimistické názory na to, či na území dnešnej Bratislavy možno rátať s paleolitickým človekom. Prvým náznakom staropaleotickej príslušnosti a prvým nálezom okrúhliakovej industrie na Slovensku bol jednostranný sekáčovitý nástroj (choppers) vyrobený z okruhliaka kremeňa, ktorý sa našiel medzi Ahojom a závodom Figaro (Kraft Foods Slovakia) ešte v 60. rokoch.
Ďalší objav nastal až po roku 1976, kedy O. Čerpan našiel na Dlhých dieloch najstaršie pracovné nástroje opočloveka. Podobné nálezy (najmä driapadlá) urobil J. Cuper. Jemu vďačíme aj za nález prvého pästného klina zo Slovenska na stavenisku Elekrotechnickej fakulty STU v Mlynskej doline v Bratislave. Na najvyššej terase Karloveského potoka už v blízkosti jeho vyústenia do Dunaja našli J. Hromada s J. Cuperom pästný klin mandľovitého tvaru. Tento druhý nález je významný hlavne preto, že poznáme jeho stratigrafické umiestnenie. Ide totiž o relikt mindellskej terasy (mindel: 480 000430 000, resp. 480 000350 000; človek heidelberský (Homo heidelbergensis)). Obdobie vzniku mnohých hrubotvorných nástrojov sa ešte nepodarilo zistiť, pravdepodobne pochádzajú z mindelrisského interglaciálu (okolo 300 000 pred Kr.). Bratislava bola vtedy dôležitým bodom pri postupe človeka heidelberského na Považie a južný okraj severského škandinávskeho ľadovca.
Čo sa týka stredného paleolitu (250 00040 000 pred Kr.), obdobia lovcov neandertálcov (Homo neandertalensis), O. Čepan našiel aj pracovné nástroje, ktoré veľmi pravdepodobne patria k moustérienskemu komplexu (Karlova Ves Zlaté schody, Kráľova hora, Koliba, Ahoj, Dúbravka, Devínska Nová Ves).
V období mladého paleolitu (400008300 pred Kr.), ktorého nositeľom bol už človek rozumný (Homo sapiens), pochádzajú nálezy spoza SZTS a neolitického sídliska v Mlynskej doline.
Z obdobia pleistocénu pochádzajú aj viaceré nálezy zvyškov mamutov (Mammonteus primigenius), a to z Čelakovskej ul., Mudroňovej ulice, Mlynskej doliny, Zlatých pieskov, Karlovej Vsi, Štrkovca a nedávno spred diaľničného tunela Sitina.
Mezolit – Stredná kamenná doba (9600/83005700 pred Kr.) V roku 1990 sa našli pozostatky predpokladanej prechodnej stanice loveckej skupiny na Veľkej lúke v Dúbravke. Našla sa tam štiepaná industria v dvoch polohách vzdialených od seba niekoľko sto metrov.
Neolit – Mladšia kamenná doba (57004400 pred Kr.) Začiatkom 6. tisícročia pred Kr. sa objavili prvé výdobytky neolitickej civilizácie aj na juhozápadnom Slovensku. Ich nositeľom bol ľud kultúry so staršou lineárnou keramikou. Počas tejto kultúry sa na území Bratislavy začala meniť panenská príroda na kultúrnu krajinu. Dokazuje to nález nepravidelnej obdĺžnikovej sídliskovej jamy pri ústí Vydrice do Dunaja so staršou lineárnou keramikou, kamennými nástrojmi a dvoma ľudskými kostrami (detskou a ženskou), ktoré sú najstaršími ľudskými pozostatkami z Bratislavy.
Pamiatok na tvorcov kultúry ľudu s mladšou lineárnou keramikou a kultúru želiezovského typu je už v Bratislave neúrekom. Sú to najmä obytné stavby s päťradovou nosnou kolovou konštrukciou so zásobnými jamami, pecami a podobne (a samozrejme keramikou) v Mlynskej doline. Detské hroby tu nie sú výnimkou, ojedinelý je však nález dieťaťa obkoleseného kolovou konštrukciou, ktorá pripomína „domy mŕtvych”, známe zo Západnej Európy. Ľud kultúry s mladšou lineárnou keramikou nevytvoril však osadu len v Mlynskej doline, ale aj v Devínskej Novej Vsi, na severnom úpätí Devínskej Kobyly, v Záhorskej Bystrici, na území Devína, na devínskom hradnom vrchu a pod dnešným starým mestom (Ventúrska ul.).
Po roku 5000 pred Kr. sa na severozápade Karpatskej kotliny a v okolí sformovala nová, tzv. lengyelská kultúra. Nálezy zo sídlisk pochádzajú opäť zo západnej časti mesta (Záhorská Bystrica, Mlynská dolina, Devínska Nová Ves). V tomto období vznikli aj prvé výšinné sídliská v oblasti Slovenska: na východnom svahu Devínskej Kobyly a na Kráľovej hore. Charakter keramiky a pomerne početné antropomorfné hlinené plastiky svedčia o blízkych kontaktoch územia Bratislavy a južnou Moravou a Dolným Rakúskom.
Posledná neolitická skupina lengyelskej kultúry – skupina Brodzany (starší názov Brodzany-Nitra) – zanechala v Bratislave medené sekeromlaty najstarších európskych typov (typy Pločnik a Bratislava) z dnes už neznámych nálezísk.
Eneolit – Medená doba (44002300 pred Kr.) V eneolite pokračovala lengyelská kultúra ako tzv. ludanická skupina. Ludanická skupina mala opäť sídliská na miestach, z ktorých ľudia mohli kontrolovať dôležité dunajské a malokarpatské priechody (Karlova Ves, Mlynská dolina, Lamač, Devínska Nová Ves, Vajnory a Veľká lúka).
Nález črepu v žiarovom hrobe na Veľkej lúke poukazuje na prítomnosť skupiny Bajč-Retz, ktorá bola tiež tvorcom sekeromlatu typu Mezökeresztes a iných sekeromlatov.
Rôznorodosť a bohatstvo medenej industrie z eneolitu podčiarkuje význam územia dnešnej Bratislavy, ležiaceho na priesečníku dôležitých európskych diaľkových komunikácií, najmä jantárovej (severojužnej) a dunajskej, ktoré sa tu križovali od nepamäti. Aj použitá meď tak pochádzala hlavne z Álp, Sedmohradska, ale aj zo stredného Slovenska.
Uprostred eneolitu (3500 pred Kr.) bola len lengyelská kultúra vystriedaná najstarším stupňom badenskej kultúry, tzv. bolerázskou skupinou, ktorá ako prvá buduje výšinné sídliská na bratislavskom a devínskom návrší. Tieto boli pravdepodobne opevnené. Hradný vrch v BA zohrával vtedy úlohu akejsi akropoly či citadely s obrannou, centrálnou spoločenskou a zrejme aj kultovou funkciou, ktorá slúžila obyvateľom sídlisk v jej okolí (Staré Mesto). Ďalšie osady sa nachádzali napr. v Dúbravke, Devínskom jazere či medzi Devínskou Novou Vsou a Záhorskou Bystricou. Z bolerázskej skupiny sa sformovala vlastná bádenská kultúra, o ktorej máme len kusé informácie. Najznámejší je nález jamy s lebkou tura v Dúbravke.
Mladý eneolit a raná bronzová doba Z obdobia končiaceho slovenského eneolitu a začínajúcej bronzovej doby (29002200 pred Kr.) pochádza ešte menej dokladov. Bratislava bola vtedy križovatkou viacerých kultúrnych prúdov: skupina Kosihy-Čaka, sekerka altheimského typu, ľud kultúry so šnúrovou keramikou (typ Traunsdorf a skupina Leitha – nálezy v Devínskej Novej Vsi) a najmä keramika ľudu kultúry so zvoncovými pohármi z Dolného Rakúska, ktorý priniesol luky s väčším dostrelom a priebojnosťou.
Bronzová doba (2300750 pred Kr.)
Prvou, skutočne starobronzovou kultúrou v Bratislave bola až wieselburská kultúra (hroby, bronzové predmety a keramika v Rusovciach a Podunajských Biskupiciach). Ešte v čase jej rozkvetu prevrstvil juhozápadné Slovensko ľud únětickej kultúry z Moravy a Rakúska, ktorý bol jedným z hlavných predstaviteľov tvorcov civilizácie bronzovej doby v strednej Európe (hrob v Rusovciach, osídlenie devínskej vyvýšeniny s depotom bronzovej suroviny – hrivien, bronzové dýky napr. z Lamača). Významný nález z tohto obdobia predstavuje zlatý diadém, ktorý mal pravdepodobne vzťah k egejskej oblasti, hlavne k diadémom z mykénskych šachtových hrobov. Na konci staršej bronzovej doby vzniká maďarovská kultúra, ktorá zanikla začiatkom strednej bronzovej doby. Táto kultúra nám zanechala hroby v DNV, priekopu korýtkového tvaru na devínskej výšine s keramikou a i.
Maďarovskú kultúru vystriedalo obdobie kultúrne nevýrazné (bronzové predmety z Devínskej Novej Vsi, špirálovitý náramenník, bronzový hrot oštepu) a potom ľud stredodunajskej mohylovej kultúry (hroby z Devína, ihlice z Košickej ulice, dlhé bronzové meče z riek Dunaj a Morava, do zeme zasadené obydlia v Mlynskej doline, nálezy z Dúbravky, Patrónky a i.).
Začiatkom mladej bronzovej doby (1250 pred Kr.) sa na území Bratislavy sformovala jedna zo zložiek okruhu stredodunajských popolnicových polí-velatická kultúra. Veľký etnický pohyb nazývaný pohybom morských národov mal vtedy (cca 12501200) odozvu aj na území Bratislavy a prejavil sa v novom usporiadaní spoločnosti na čele s vojenskými vodcami, z ktorých sa konštituovali neskoršie kniežatá a veľmoži. Nepokojná doba si vyžiadala aj stavbu hradísk, ktorých ruiny sa okrem Devínskej výšiny a hradiska v Devínskej Novej Vsi (poloha Útočnice) zachovali na mnohých bratislavských kopcoch a nie sú ešte presne preskúmané. Z početných nálezov velatickej kultúry z územia mesta si osobitnú pozornosť zasluhuje bronzový čakan, ktorý má na dvoch ramenách zobrazených plastických vodných vtákov, ktorých dokonalé zobrazenie nemá obdobu.
Obdobie neskorej bronzovej doby (1000750 pred Kr.) vypĺňa v Bratislave fáza završujúca dlhodobý vývoj stredodunajských popolnicových polí zvaná podolská kultúra, resp. fáza. Na záver svojej existencie sa musela brániť proti útokom, najmä z Ázie, preto obývala opevnené hradiská. Najvýznamnejšie bolo na devínskom návrší.
Železná doba (750 pred Kr. – prelom letopočtu/6 po Kr.)
Halštatská doba (750450 pred Kr.) K zániku bronzovej doby u nás významne prispel nájazd Kimérov a iných kmeňov z Ázie v 8. stor. pred Kr., ktorý umožnil spojenie s kultúrnymi centrami pri Čiernom mori – začala sa halštatská doba, čiže stará železná doba. Bratislava s okolím patrila do kultúrno-spoločenského zoskupenia zvaného kalenderberská kultúra (podľa hradiska Kalenderberg v Dolnom Rakúsku), ktoré bolo súčasťou severovýchodoalpskej halštatskej oblasti. Územie Bratislavy tvorilo samostatnú spoločensko-hospodársku jednotku – sídliskovú komoru. Bolo vybudované výšinné sídlisko a priľahlá osada (predhradie) v Devíne a znova osídlený Bratislavský hradný vrch. Tretím, spriateleným hradiskom bolo zrejme halštatské hradisko Braunsberg pri Hainburgu v Rakúsku za slovenskými hranicami. Tieto hradiská spoločne chránili križovatku stredoeurópskych komunikačných spojov.