Congrès International d'Architecture Moderne (CIAM) bol národný kongres modernej architektúry založený v roku 1928. Rozpadol sa v roku 1959. Bolo to myšlienkové hnutie moderného smeru v architektúre. Organizácia a zároveň séria stretnutí architektov.

Vznik CIAM bola organizácia, ktorá vznikla na popud rady významných, pokrokovo zmýšľajúcich architektov, ktorých prekvapilo rozhodnutie v súťaži na palác Spoločnosti národov, ktorá sa konala roku 1926 v Ženeve.

V súťaži sa po prvýkrát stretlo moderné, pokrokové poňatie architektúry s konzervatívnym. Títo architekti si chceli naďalej ujasniť, upevniť a preveriť svoje názory a vízie.

Hlavnými organizátormi prvého kongresu CIAM boli Le Corbusier a švajčiarsky teoretik Siegfried Giedion. Pozvaní boli takisto aj českí a slovenskí architekti (Josef Gočár, Jaromír Krejcar, Adolf Loos a O. Starý), ktorí sa však nakoniec kongresu nezúčastnili.

O niekoľko rokov neskôr (1935) sa ale stali, na návrh Le Corbusiera, delegátmi Bohuslav Fuchs a František L. Kalivoda. Sekretariát CIAM v Československu vznikol v Brne a viedol ho František Kalivoda.

Prvý kongres sa konal na zámku La Sarraz pri Lausanne v roku 1928. Zaoberal sa témami urbanizmu, národného hospodárstva, architektúry, vs. verejná mienka, architektúra vs. štát. Architekti zdôrazňovali požiadavku kolektívneho pozemkového hospodárstva, kritizovali výchovu architektov a tiež výsostné postavenie oficiálneho akademizmu.

Manifest podpísal rad významných architektov: Hendrik Petrus Berlage, Hugo Häring, Le Corbusier, André Lurçat, Ernst May, Hanz Meyer, Gerrit Rietveld. Neskôr vyvrcholili rozpravy na poslednom stretnutí kongresu v podpísanie tzv. Aténskej charty (1931).

Tématickosť prvých kongresov 1929: Frankfurt nad Mohanom – Bývanie pre sociálne slabých obyvateľov 1930: Brusel – Racionálne rozdelenie mestskej pôdy 1933: Marseille-Atény – prijatie tzv. Aténskej charty

Zloženie a členstvo Medzinárodný kongres modernej architektúry (CIAM) bol založený v júni 1928, na Chateau de la Sarraz vo Švajčiarsku, skupinou 28 európskych architektov zorganizovaných Le Corbusierom, Hélène de Mandrot (vlastníkom hradu) a Sigfried Giedionom (prvým generálnym tajomníkom). CIAM bola jedna z množstva manifestov 20. storočia, ktorá chcela posunúť vnímanie architektúry ako sociálne umenie (ľudské).

Ďalšími z prvých členov boli Karl Moser prvý prezident, Victor Bourgeois, Pierre Chareau, Josef Frank, Gabriel Guévrékian, Max Ernst Haefeli, Hugo Häring, Arnold Höchel, Huib Hoste, Pierre Jeanneret, bratranec Le Corbusiera, André Lurçat, Ernst May, Fernando García Mercadal, Hannes Meyer, Werner Max Moser, Carlo Enrico Rava, Gerrit Rietveld, Alberto Sartoris, Hans Schmidt, Mart Stam, Rudolf Steiger, Henri-Robert Von der Mühll, a Juan de Zavala. Sovietskymi vtedajšími delegátmi boli Eľ Lisickij, Nikolaj Kolli a Moisej Ginzburg, a hoci bola konferencia v Sarraze nebolo im umožnené získať víza.

Ďalší neskorší členovia: Alvar Aalto a Hendrik Petrus Berlage. V 1931 Harwell Hamilton Harris bol zvolený za generálneho tajomníka americkej skupiny CIAM.

Vplyv Organizácia bola masívne vplyvná. Nebolo to len zasadením architektonických princípov moderného smeru, ale taktiež videnie architektúry ako ekonomický a politický nástroj, ktorý mohol byť použitý k zlepšeniu sveta cez architektonické princípy, vzhľad budov, až po urbanistické plánovanie, navrhovanie.

Štvrtý CIAM míting v roku 1933 sa mal uskutočniť v Moskve. Zamietnutie príchodu Le Corbusiera do Paláca sovietov, náznaky, že Rusi upustili od CIAMských princípov, zmenili tieto plány. Namiesto toho bola loď SS PATRIS II vypravená z Marseille do Atén. CIAM skupina to využila. Stretnutia CIAM mali tendenciu sa uskutočňovať v rôznych kútoch sveta.

V Aténach skupina diskutovala o princípoch "Funkčného Mesta", čo plynule prešlo do CIAM-ského poľa urbanistického plánovania. Postaveného na analýzach 33. miest, CIAM navrhol, že sociálne problémy tvár miest môže byť vyriešený striktnou funkčnou segregáciou zón. Tieto stretnutia viedli nakoniec od 1933 do 1942, keď Le Corbusier, zastupujúci sám seba, publikoval návrh na odsúhlasenie Aténskej Charty.

CIAM organizácia sa rozpadla v roku 1959, keď sa vízie jednotlivých členov začali rozbiehať. Le Corbusier opustil skupinu v roku 1955, predmetom jeho odchodu bola vzrastajúca užívateľnosť Anglického jazyka počas stretnutí.

CIRPAC Zvolená rozhodovacia rada CIAMu bola CIRPAC „Medzinárodná komisia pre riešenie problémov v súčasnej architektúre.“ (), ()

Konferencie CIAM's konferencie pozostávali z: 1928, CIAM I, La Sarraz, Švajčiarsko, Financovanie CIAM 1929, CIAM II, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko, Sociálne bývanie 1930, CIAM III, Brusel, Belgicko, Racionálne zhodnotenie krajiny 1933, CIAM IV, Atény, Grécko, Funkčnosť mesta 1937, CIAM V, Paríž, Francúzsko, Bývanie a obnova 1947, CIAM VI, Bridgwater, Anglicko, Rekonštrukcia miest 1949, CIAM VII, Bergamo, Taliansko, Umenie a Architektúra 1951, CIAM VIII, Hoddesdon, Anglicko, Srdce mesta – centrum 1953, CIAM IX, Aix-en-Provence, Francúzsko, Sídliská 1956, CIAM X, Dubrovnik, Juhoslávia, Sídliská 1959, CIAM XI, Otterlo, Holandsko, organizovaný rozpad CIAM na Team X

Ďalšie informácie Architektonický štýl Aténska charta Team X Urbanizmus Územné plánovanie Union of Modern Architects DOCOMOMO

Iné projekty

Zdroj

Knihy Mumford, E.: The CIAM Discourse on Urbanism, 1928-1960, The MIT Press, 2002, ISBN 0-262-63263-2 Kees Somer: The Functional City: CIAM and the Legacy of Van Eesteren, UK NAi Publishers, 2007, ISBN 90-5662-576-4 Externé odkazy CIAM MIT press CIAM

Kategória:Architektonické organizácie Kategória:Moderná architektúra Kategória:Organizácie založené v 1928