The Rolling Stones je anglická rocková kapela, ktorá vznikla v Londýne roku 1962. Kapela je aktívna sedem dekád a patrí k najpopulárnejším a najtrvalejších hudobným skupinám rockovej éry. Začiatkom 60. rokov boli Rolling Stones priekopníkom drsného, rytmikou zdôrazneného zvuku, ktorý neskôr definoval štýl hard rocku. Ich prvú stabilnú zostavu tvorili spevák Mick Jagger, gitarista Keith Richards, multiinštrumentalista Brian Jones, basgitarista Bill Wyman a bubeník Charlie Watts. Počas ich prvých rokov bol hlavným lídrom kapely Brian Jones. Potom, ako sa v roku 1963 stal manažérom skupiny Andrew Loog Oldham, podnietil ich, aby skladali svoje vlastné piesne. Autorská dvojica Jagger-Richards sa stala primárnou skladateľskou a tvorivou silou kapely.
Kapela Rolling Stones vo svojich začiatkoch vychádzala zo spojenia blues a rannej fázy rokenrolu. Spočiatku hrávali coververzie hitov a v roku 1964 sa stali poprednými predstaviteľmi britskej invázie, pričom boli stotožnení aj s mladistvou kontrakultúrou 60. rokov. V roku 1965 zaznamenali väčší úspech s vlastnými singlami „(I Can't Get No) Satisfaction“, „Get Off of My Cloud“ a v nasledujúcom roku 1966 „Paint It Black“, ktoré sa stali aj medzinárodnými hitmi číslo jedna. Ich prvým kompletne originálnym albumom bol Aftermath (1966), ktorý je často považovaný za jeden z ich najdôležitejších. V roku 1967 mali obojstranný singlový hit „Ruby Tuesday“/„Let's Spend the Night Together“ a na Ich albume Their Satanic Majesties Request experimentovali s psychedelickým rockom. Koncom 60. rokov sa úspešnými singlami „Jumpin' Jack Flash“ (1968) a „Honky Tonk Women“ (1969) a albumami Beggars Banquet (1968), so skladbami „Sympathy for the Devil“ a „Street Fighting Man“ a Let It Bleed (1969) s nahrávkami „You Can't Always Get What You Want“ a „Gimme Shelter“ sa opäť vrátili k svojmu rockovému zvuku založenému na rhythm and blues.
Brian Jones od kapely odišiel krátko pred svojou smrťou v roku 1969. Nahradil ho gitarista Mick Taylor. V tom roku boli prvýkrát predstavení na pódiu ako „najväčšia rokenrolová skupina na svete“. Album Sticky Fingers (1971), na ktorom sú skladby „Brown Sugar“ a „Wild Horses“ a je na ňom prvýkrát použité ich logo s vyplazeným jazykom, bol ich prvým z ôsmich po sebe idúcich štúdiových albumov, ktoré boli v Spojených štátoch na vrchole rebríčkov. Po ňom nasledoval album Exile On Main St. (1972) s piesňami „Tumbling Dice“ a „Happy“ a Goats Head Soup (1973) s hitom, ktorý spopularizoval meno „Angie“. Taylor opustil kapelu na konci roku 1974 a nahradil ho Ronnie Wood. Skupina v roku 1978 vydala album Some Girls. Sú na ňom skladby „Miss You“ a „Beast of Burden“ a v roku 1981 vyšiel album Tattoo You so skladbou „Start Me Up“. Album Steel Wheels (1989) bol všeobecne považovaný za comebackový album a po ňom nasledoval Voodoo Lounge (1994). Keďže Rolling Stones boli aj naďalej obrovskou koncertnou atrakciou, oba projekty boli propagované veľkými koncertnými turné, ktoré sa konali na štadiónoch a na veľkých koncertných arénach. Do roku 2007 mali Rolling Stones trikrát najlepšie zarábajúce koncertné turné všetkých čias a boli najlepšie zarábajúcim koncertným hudobníkom roku 2021. Po Wymanovom odchode v roku 1993 skupina pokračovala ako štvorčlenné jadro, pričom sa ich pravidelným basgitaristom stal Darryl Jones. Potom po Wattsovej smrti v roku 2021, vystupujú ako trojčlenné jadro pričom ich pravidelným bubeníkom sa stal Steve Jordan. Album Hackney Diamonds, prvý nový s originálnym materiálom po 18 rokoch, vyšiel v októbri 2023 a stal sa v Spojenom kráľovstve ich štrnástym albumom číslo jedna.
Odhadovaný predaj nahrávok kapely The Rolling Stones vo výške viac ako 250 miliónov z nich robí jedného z najpredávanejších hudobných umelcov všetkých čias. Získali tri ceny Grammy a aj cenu Grammy za celoživotné dielo. V roku 1989 ich uviedli do Rokenrolovej sieni slávy a v roku 2004 do UK Music Hall of Fame. Časopisy Billboard a Rolling Stone ich zaradili medzi najväčších umelcov všetkých čias. V rebríčku 500 najlepších albumov všetkých čias, ktorý v roku 2003 vydal časopis Rolling Stone má skupina Rolling Stones 10 albumov, z toho jeden sa nachádza v prvej desiatke.
História skupiny Začiatky thumb|Britská pamätná značka, blue plaque, umiestnená na pamiatku stretnutia Jaggera a Richardsa na nástupišti 2 na železničnej stanici Dartford v Kente 17. októbra 1961 Keith Richards a Mick Jagger pochádzali z okresného mesta Dartford, ktorý je súčasťou grófstva Kent v Anglicku. Od roku 1950, kedy obidvaja začali navštevovať miestnu školu, boli spolužiakmi a kamarátmi.White, Charles. (2003), pp. 119–120, The Life and Times of Little Richard: The Authorised Biography, Omnibus Press. Rodina Jaggerovcov sa v roku 1954 presťahovala do Wilmingtonu v Kente, ktorý bol od Dartfodu vzdialený 8 kilometrov. V polovici 50. rokov založil Mick Jagger s kamarátom Dickom Taylorom garážovú kapelu, ktorá hrala hudbu Muddyho Watersa, Chucka Berryho, Little Richarda, Howlina Wolfa a Bo Diddleyho. S Richardsom sa Jagger opäť stretol 17. októbra 1961 na nástupišti dva na železničnej stanici v Dartforde. Jagger mal vtedy pri sebe nahrávky od Chucka Berryho a Muddyho Watersa, ktoré boli zaujímavé aj pre Keitha Richardsa a tak zistili, že majú spoločnú záľubu. Krátko nato začali spolu fungovať aj ako hudobníci. Richards a Taylor sa s Jaggerom v jeho dome často stretávali. Stretnutia sa koncom roka 1961 presunuli k Taylorovcom, kde sa k trojici pripojili Alan Etherington a Bob Beckwith. Vzniknuté kvinteto si hovorilo Blues Boys.
V marci 1962 sa Blues Boys dočítali v novinách Jazz News o Ealing Jazz Clube, kde sa spomínala rhythm and bluesová skupina Alexisa Kornera, Alexis Korner's Blues Incorporated. The Blues Boys Kornerovi poslali pásku so svojimi najlepšími nahrávkami. Kornerovi sa nahrávky páčili. Dňa 7. apríla navštívili Blues Boys Ealing Jazz Club. Stretli sa tam s členmi kapely Blues Incorporated, medzi ktorých patril aj slide gitarista Brian Jones, klávesák Ian Stewart a bubeník Charlie Watts. Po stretnutí s Kornerom začali Jagger a Richards so skupinou jamovať.
Potom, ako sa Brian Jones rozhodol od Blues Incorporated odísť, dal v týždni od 2. mája 1962 do časopisu Jazz Weekly inzerát, ze hľadá kolegov, s ktorými by založili kapelu. Prvým, kto sa mu prihlásil bol Ian Stewart. V júni od Blues Incorporated odišiel aj Jagger, Taylor a Richards a pripojili sa k Jonesovi a Stewartovi. Na prvej skúške sa zúčastnil gitarista Geoff Bradford a spevák Brian Knight, no obaja sa napokon rozhodli, že sa ku kapele nepridajú. Nepozdávalo sa im hranie skladieb Chucka Berryho a Bo Diddleyho, ktoré naopak Jagger a Richards preferovali. V tom istom mesiaci zostavu Jaggera, Richardsa, Jonesa, Stewarta a Taylora doplnil bubeník Tony Chapman. Podľa Richardsa Jones pomenoval skupinu počas telefonátu pre Jazz News. Keď sa ho novinár spýtal na názov skupiny, Jones videl na podlahe ležať obal albumu Muddyho Watersa, na ktorom sa jedna zo skladieb nazývala „Rollin' Stone“.Allmusic: The Rolling Stones- Biography Brian Jones bol počas začiatkov kapely jej „nepopierateľným lídrom“ a zaslúžil sa aj o ich počiatočné úspechy.
19621964: Budovanie kapely a následné kroky Skupina ešte pod názvom „The Rollin' Stones“ odohrala svoje prvé vystúpenie dňa 12. júla 1962 v londýnskom klube Marquee.Faulk, B. J. (2011). New Left in Victorian Drag: "The Rolling Stones Rock and Roll Circus". Texas Studies In Literature & Language, 53(2), 138–158. V tom čase boli členmi kapely Jones, Jagger, Richards, Stewart a Taylor. Dňa 7. decembra 1962 prišiel na konkurz na basgitaristu, ktorý bol v pube v Chelsea, Bill Wyman, ktorý potom nahradil Dicka Taylora. Na kapelu urobila dojem jeho gitara a zosilňovače (vrátane Vox AC30). Klasická zostava Rolling Stones aj s Charliem Wattsom za bicími prvýkrát verejne vystúpila v Ealing Jazz Clube v sobotu 12. januára 1963. Stálym bubeníkom kapely Rolling Stones sa Watts stal až na koncerte dňa 2. februára 1963.
thumb|Zadná budova bývalého klubu Crawdaddy v Richmonde v Londýne, kde mali Rolling Stones od februára 1963 svoje prvé angažmá
Krátko nato skupina začala svoje prvé turné po Spojenom kráľovstve, kde hrali repertoár skladieb v štýle chicagskeho blues, vrátane piesní Chucka Berryho a Bo Diddleya. Od roku 1963 kapela prechádzala vývojom v hudobnej produkcii ako aj postupným zvyšovaním popularity u publika.Wyman, Bill. Rolling With the Stones New York: DK Publishing, 2002. 122. Print V roku 1964 v dvoch prieskumoch, ktoré sa konali v Spojenom kráľovstve predbehli na vrchole hodnotenia skupinu The Beatles. Krátko po ich prvom koncerte bol názov skupiny zmenený na „The Rolling Stones“. Vtedajší úradujúci manažér skupiny, Giorgio Gomelsky, vo februári 1963 zabezpečil kapele v nedeľu popoludní hranie v klube Crawdaddy v Richmonde v Londýne.
V máji 1963 Rolling Stones podpísali manažérsku zmluvu s Andrewom Loogom Oldhamom. Nasmerovali ho k nim jeho predchádzajúci klienti, skupina The Beatles. Keďže Oldham mal len devätnásť rokov, nedosiahol teda plnoletosť, dokonca bol mladší než ktokoľvek z kapely, nemohol vlastniť licenciu agenta a ani bez súhlasu jeho matky podpisovať žiadne zmluvy. Preto to bolo riešené tým, že sa k nemu pripojil rezervačný agent Eric Easton, ktorý kryl finančné a asistenčné služby pri nahrávaniach a rezerváciách vystúpení. S Gomelským, ktorý nemal s kapelou žiadnu písomnú dohodu, toto nekonzultovali.
Oldham sa spočiatku snažil uplatniť stratégiu, ktorú používal manažér The Beatles, Brian Epstein. Nútil členov kapely, aby nosili obleky. Neskôr názor zmenil. Verejnosti predstavil kapelu, ktorá kontrastovala s The Beatles. Mala s Chrobákmi neporovnateľné oblečenie, dlhé vlasy a neuhladený vzhľad. Chcel urobiť z Rolling Stones „otrhanú, hravú, nepredvídateľnú skupinu nežiaducich osôb“ a „preukázať, že Rolling Stones sú hroziví, neotesaní a živočíšni“. Stewart od oficiálnej zostavy odišiel, no zostal jej koncertným manažérom a klávesákom. O Stewartovom rozhodnutí Oldham neskôr povedal: „No, on ako jednoduchý chlapec nevyzerá a šesť členov je aj tak príliš veľa na to, aby si ich tváre na obrázku [fanúšikovia] zapamätali.“ Neskôr Oldham znížil vek členov skupiny v propagačných materiáloch, aby sa publiku javili ako tínedžeri.
Decca Records, spoločnosť ktorá odmietla podpísať zmluvu s The Beatles, kapele The Rolling Stones dala nahrávaciu zmluvu s výhodnými podmienkami. Skupina mala podľa nej dostať trikrát vyššiu licenčnú sadzbu, ako sa zvyčajne dáva začínajúcim hudobníkom, ďalej dostali plnú umeleckú kontrolu nad svojimi nahrávkami a bolo im aj ponechané vlastníctvo nahrávacích mastrovaných pások. Dohoda tiež umožnila kapele využívať aj nahrávacie štúdiá, ktoré pod firmu Decca nepatrili. Ich preferovaným miestom sa stalo Regent Sound Studios, ktoré malo mono zariadenie vybavené vaječnými boxmi na strope, ktoré eliminovali odrazy zvuku. Oldham, ktorý nemal žiadne skúsenosti s nahrávaním, no bol ich producentom, povedal, že štúdiá Regent mali zvuk, ktorý „nástroje od seba vhodne izoloval“ a vytvárala sa tým medzi nimi pre kapelu potrebná „protihluková stena“. Nakoľko tieto štúdiá mali nižšie rezervačné sadzby, kapela si mohla dovoliť nahrávať v dlhších obdobiach. V iných štúdiách boli bežne zaužívané trojhodinové nahrávacie bloky. Všetky skladby z ich debutového eponymného albumu vznikali v týchto priestoroch.