Kežmarok (, , ) je okresné mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v Prešovskom kraji. Je historickým mestom v tradičnom regióne Spiša a ústredným centrom karpatských Nemcov žijúcich na Slovensku a v niekdajšom Uhorsku. Patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Mestské práva Kežmarku udelil uhorský kráľ Belo IV. v roku 1269. Slobodným kráľovským mestom sa Kežmarok stal v roku 1380. Historické jadro mesta je od 11. júna 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou. V meste sa nachádza drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je od 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Kežmarok je východiskovým bodom výletov do Tatranského národného parku (16 minút autom), Národného parku Slovenský raj (22 minút autom) a Pieninského národného parku (35 minút autom).
Polohopis náhľad|Erb mesta Kežmarok z roku 1463 s anjelom držiacim mestský znak patrí medzi najstaršie na Slovensku náhľad|Kežmarok a Vysoké Tatry na listine z 18. storočia náhľad|Pohľad na Lomnický štít a Kežmarský štít zo sídliska Juh Mesto sa nachádza v Podtatranskej kotline, v severnej časti podcelku Popradská kotlina, v údolí rieky Poprad. Západným smerom ležia Vysoké Tatry a Kežmarská pahorkatina, východne od Kežmarku sa dvíhajú Levočské vrchy. Mestom vedie železničná trať číslo 185 a cesta I/67, resp. cesta I/66, ktorú tu križuje cesta II/536. Ďalšími okresnými mestami v okolí sú Poprad, vzdialený juhozápadne, Levoča vzdialená 27 km juhovýchodne, Spišská Nová Ves vzdialená juhovýchodne a Stará Ľubovňa vzdialená severovýchodne. Najbližším susedným mestom je severne ležiaca Spišská Belá. Starý Smokovec – administratívne centrum mesta Vysoké Tatry, je vzdialený na západ. Najbližšími hraničnými priechodmi sú 33 km vzdialené Podspády a 36 km vzdialená Lysá Poľana spájajúce Slovensko s Poľskom.
stred|Panoráma Kežmarku a Vysokých Tatier|náhľad|682x682bod
Kežmarok leží v zrážkovom tieni Vysokých Tatier a Levočských vrchov. Podnebie je mierne so studenými zimami. Podložie tvoria prevažne spraše, štvrtohorné usadeniny nív riek Poprad a Ľubica, pieskovce. Prevažujúce pôdne typy sú stredne ťažké hlinité hnedozeme, nivné pôdy a lužné pôdy. Sú tu náleziská pieskovca pod Jeruzalemským vrchom (Jeruzalemberg) a tehliarskej hliny v oblasti potoka Kežmarská Biela voda.
Súčasná rozloha katastra mesta je . Sú v ňom zastúpené smrekové lesy (pôvodne bukové) s prevažujúcim porastom: smrek, borovica, smrekovec, borovica čierna, javor, jarabina, vŕba, krovie. Nachádzajú sa tu vzácne a chránené druhy rastlín: snežienka jarná, šafran spišský, poniklec, veternica hájna a živočíšstvo: sýkorka a drozd, zajac, srnčia zver, diviačia zver, veverica, líška.
V blízkosti mesta leží bývalý vojenský obvod Javorina.
Vodné toky rieka Poprad s prítokmi: Slavkovský jarok zľava Vrbovský potok sprava Stránsky potok zľava Ľubica sprava, do nej: Ľubička sprava Tvarožniansky potok zľava Kežmarská Biela voda zľava Zlatná sprava Hlboká voda zľava
Vodné plochy
Vodná nádrž Kežmarok rybník na potoku Zlatná
Hospodárstvo a infraštruktúra náhľad|Mestská radnica na Hlavnom námestí náhľad|Erb mesta Kežmarok vytesaný do kameňa na priečelí mestskej radnice náhľad|Domy na Hlavnom námestí náhľad|Pohľad na veže mestskej radnice a Nového evanjelického kostola náhľad|Festival EĽRO do Kežmarku láka tisíce návštevníkov náhľad|Zimný štadión v Kežmarku bol dejiskom Zimnej univerziády 1999 Mestom prechádza cesta I/67, resp. cesta I/66 s trasou Banská Bystrica – Brezno – Poprad – Kežmarok – Spišská Belá – Tatranská Javorina – hraničný priechod s Poľskom, na ktorej sa nachádza privádzač s pripojením na diaľnicu D1 v Matejovciach V meste končí cesta II/536 s trasou Spišské Vlachy – Spišský Štvrtok – Vrbov – Kežmarok Autobusové spoje premávajú na autobusovú stanicu a autobusové zastávky, mestská autobusová doprava je zabezpečená jednou autobusovou linkou Mestom prechádza železničná trať číslo 185 s trasou Poprad – Kežmarok – Stará Ľubovňa – Plaveč Trať prechádza železničnou stanicou a dvoma zastávkami Kežmarok zastávka a Kežmarok-Pradiareň V meste sa nachádza priemyselný park a podniky Tatranská mliekareň a.s., Tatralift a.s., Podtatranská hydina a.s., Karloff s.r.o., Kávomaty s.r.o., Oktan a.s., Kupo s.r.o., Tlačiareň Kežmarok GG s.r.o., Plastiflex Slovakia s.r.o., Mubea Automotive Slovakia s.r.o., Deltrian Slovakia s.r.o., Hengstler s.r.o., Institute Europharm s.r.o. a ďalšie Pôdohospodárstvo: orná pôda sa využíva na pestovanie obilnín, okopanín, krmovín, repky olejnej , trávnaté porasty, záhrady Živočíšna výroba: chov dobytka, ošípaných, hydiny Lesné a vodné hospodárstvo: , z toho lesy hospodárske a lesy osobitného určenia; Využívajú sa na ťažbu dreva a rekreáciu Zdroje pitnej vody: vodojem Suchá hora, vodojem na svahu Jeruzalemského vrchu (Jeruzalemberg), potok Kežmarská Biela voda, studne
Časti mesta Mesto Kežmarok v súčasnosti pozostáva len zo samotného mesta a nemá žiadne mestské časti. V minulosti sa Kežmarok skladal z mestských častí:
Kežmarok Ľubica (1974 – 1992) Malý Slavkov (1974 – 1995)
Významnými miestnymi časťami v súčasnosti sú:
stredoveké jadro mesta Kežmarok sídlisko Juh, ktoré je s počtom obyvateľov približne 6000 najväčším sídliskom v meste sídlisko Sever časť Pradiareň (Špineraj, ), ktorá vznikla v 19. storočí pri továrni na spracovanie ľanu
V roku 1885 postavili mestskú horáreň okolo ktorej vznikla časť Kežmarské Žľaby (Žleby, ). Osadu v roku 1947 od mesta odčlenili, aby sa stala súčasťou mesta Vysoké Tatry. Časť Mlynčeky (Mlynčoky, Tatranské Mlynčeky, , ) vznikla okolo kežmarských mestských mlynov v 19. storočí. Osada sa od mesta oddelila v roku 1956 a dnes tvorí samostatnú obec Mlynčeky.
Ulice a námestia Bardejovská, Baštová, Biela voda, Cintorínska, Dr. Alexandra, Daniela Fischera, Fraňa Kráľa, Garbiarska, Gaštanová, Generála Štefánika, Hlavné námestie, Hradné námestie, Hradská cesta, Huncovská, Hviezdoslava, Ivana Stodolu, Jonáša Záborského, Jakuba Kraya, Jána Chalupku, Južná, Kamenná baňa, Karola Kuzmányho, Kláštorná, Komenského, Kostolné námestie, Košická, Krvavé pole, Kukučínova, Kušnierska brána, Lanškrounská, Levočská, Ľubická cesta, Martina Lányiho, Michalská, Možiarska, Mučeníkov, Nábrežná, Nad traťou, Nižná brána, Nová, Obrancov mieru, Pavla Jozefa Šafárika, Petržalská, Pod lesom, Pod traťou, Poľná, Pradiareň, Pri zastávke, Priekopa, Rázusova, Severná, Sihoť, Slavkovská, Starý trh, Strelnica, Suchá hora, Štúrova, Tatranská, Tehelňa, Toporcerova, Továrenská, Trhovište, Tvarožnianska, Vyšný mlyn, Weilburská, Weinova, Záhradná, Zochova.
náhľad|Kežmarský hrad náhľad|Podkova pre šťastie pred Kežmarským hradom náhľad|Vysoké Tatry v pozadí Kežmarského hradu Dejiny náhľad|Bazilika svätého Kríža náhľad|Interiér Baziliky svätého Kríža a hlavný oltár s plastikou ukrižovaného Ježiša od Majstra Pavla z Levoče náhľad|Nový evanjelický kostol náhľad|Drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, pamiatka UNESCO náhľad|V interiéri dreveného evanjelického artikulárneho Kostola Najsvätejšej Trojice je 1541 miest na sedenie Mesto Kežmarok vzniklo v 13. storočí spojením troch osád – osady svätého Michala obývanej strážcami kráľovského pohraničia, slovenskej osady svätého Kríža a saskej osady pri Kostole svätej Alžbety. Nepriame dôkazy napovedajú, že súčasťou Kežmarku je aj niekdajšia osada svätých Petra-Pavla. Územie mesta však bolo osídlené už v kamennej dobe. Nachádzajú sa tu bohaté nálezy z bronzovej a železnej doby, sídlisko z laténskej a rímskej doby, slovanské sídlisko a základy sakrálnej stavby z 12. – 13. storočia.
Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku 1251. Mestské výsady mu v roku 1269 potvrdil kráľ Belo IV. a v roku 1380 sa Kežmarok stal slobodným kráľovským mestom. Ako slobodné kráľovské mesto získal viaceré hospodárske i politické privilégiá – napríklad právo dvoch výročných trhov (1419), sporné právo skladu (1435), právo meča (1438) a právo používať erb (1463). Podoba mestského erbu sa dodnes nezmenila.
V roku 1464 sa Kežmarok dostal do vlastníctva rodu Zápoľských. Stratil postavenie slobodného kráľovského mesta a dostal sa do poddanskej závislosti. Vypadol z kategórie najvýznamnejších miest Uhorského kráľovstva, čo potvrdili aj neskoršie zákonné články a dekréty panovníka Vladislava II. V kežmarskom chotári sa v ranom novoveku odohrali viaceré vojenské konfrontácie – jedna vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu, ktoré Kežmarok získal podvodom vďaka sfalšovanej listine, a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s majiteľmi hradu, voči ktorým bolo v poddanskej závislosti. Do histórie mesta sa významne zapísali aj protihabsburské povstania Juraja II. Rákociho a kežmarského rodáka Imricha Thökölyho, kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny.
Kežmarok zohrával zásadnú úlohu v objavovaní a sprístupňovaní Vysokých Tatier. V meste v roku 1873 vznikol Uhorský karpatský spolok ako prvý turistický spolok v Uhorsku, ktorý bol neskôr presťahovaný do Levoče a potom do Spišskej Novej Vsi. Spolok okrem iného podnietil vznik horskej záchrannej služby a výstavbu modernej cesty, po ktorej vedie dnešná Cesta slobody. Prvý známy turistický výlet do slovenských veľhôr podnikla kežmarská hradná pani Beata Laska v roku 1565. Vedecké metódy pri výstupoch na tatranské štíty využili prírodovedci Dávid Fröhlich, Juraj Buchholz (17. storočie) a Kristián Genersich (18. storočie). Prírodovedec a subrektor kežmarského lýcea Thomas Mauksch založil Starý Smokovec, z iniciatívy kežmarského učiteľa Jozefa Bohuša v roku 1881 vznikla tatranská osada Dolný Smokovec a v roku 1888 vznikla na mieste kežmarskej mestskej horárne tatranská osada Kežmarské Žľaby. stred|náhľad|361x361bod|Obraz profesora kežmarského lýcea Ernsta Scholza z roku 1938 zachytáva Kežmarok ako vstupnú bránu do Vysokých Tatier Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách spájajúcich Orient so severom Európy v stredoveku urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol počas minulých storočí veľmi živým mestom. Mesto bolo až do roku 1945 obývané prevažne nemeckým obyvateľstvom, ktorí mali v oblasti dominantné postavenie. V 15. – 19. storočí tu pracovalo vyše 40 remeselníckych spoločenstiev – cechov. Väčší počet cechov na území Slovenska pôsobil už len v Bratislave, Košiciach a Levoči. Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihliari a zlatníci. Mesto bolo známym hospodárskym a kultúrnym centrom Spiša a Uhorska. Vďaka kvalitným školám, medzi ktoré patrilo významné Evanjelické lýceum s vyše 400-ročnou tradíciou, do Kežmarku prichádzali profesori a študenti z celej strednej Európy – medzi nimi aj najvýznamnejší slovenskí literáti a vedci ako napríklad Pavol Országh Hviezdoslav, Pavol Jozef Šafárik, Aurel Stodola alebo Jur Hronec.
Najväčší hospodársky a spoločenský úpadok v moderných dejinách Kežmarku nastal na konci 19. storočia, kedy sa vo väčšej miere začal vďaka železnici rozvíjať neďaleký Poprad. Koncom 19. storočia vznikol konflikt medzi rôznymi národnostnými hnutiami Rakúsko-Uhorska, ktoré vyústili do poľských teritoriálnych požiadaviek v oblasti Oravy, Spiša a Kysúc. V roku 1918 poľské vojská dočasne obsadili časti týchto regiónov, vrátane Kežmarku, aj obce Stará Ľubovňa, Spišská Stará Ves a Podolínec. Po medzinárodnej intervencii sa na tomto území vytvorila neutrálna zona zabezpečená francúzskymi dohodovými vojskami. Po konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckého obyvateľstva vysťahovaná, preto bolo mesto dosídlené z viacerých oblastí Slovenska. Veľká časť nového obyvateľstva prišla z okolitých goralských obcí, zo Zamaguria, z Poľského Spiša, z Maďarska aj z okolitých rusínskych obcí. V súčasnosti je odhadovaný počet Goralov v Kežmarku okolo 600 ľudí, čo tvorí 4% celkového obyvateľstva.