right|thumb|Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis
Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu. Vlastným menom Heléni (), t. j. obyvatelia krajiny Hellas, odvodeným od mena mýtického praotca Helléna. Európske národy nazývajú Grékov vo svojich jazykoch z latinského Graeci (Greeks, Greci, Griechen), zatiaľ čo orientálne národy ich označujú podľa starogréckeho kmeňa Iónov (Yunan). Gréci sa ako staroveký národ sformovali v 8. storočí pred Kr. Po náboženskej stránke väčšina Grékov patrí k pravoslávnej cirkvi.
Etnické skupiny starovekých Grékov
Achájci Ióni Dóri Aiolovia Epiróti Macedónci (staroveký národ)
Etnické skupiny moderných Grékov európski Gréci pontskí Gréci – Gréci zo severovýchodnej Anatólie, z kraja Pontos, boli presídlení do Grécka počas grécko-tureckej výmeny obyvateľstva v r. 1923, rozprávajú pontskou gréčtinou. kapadócki Gréci – Gréci z centrálnej Anatólie, taktiež presídlení do Grécka. maloázijskí Gréci – Gréci zo západnej Anatólie, taktiež presídlení do Grécka. Sarakacani – nomádsky kmeň moderných Grékov, hovoriacich severným dialektom novogréčtiny. Cakóni – peloponézski Gréci žijúci vo východnej Arkádii, potomkovia antických gréckych Dórov z Lakedaimónie. Manióti – peloponézski Gréci žijúci na polostrove Mani, potomkovia antických Dórov z Lakedaimónie. Sulióti – etnická skupina Grékov z Epiru, pôvodom potomkovia epirských Grékov a Albáncov. Sfakiančania – Gréci žijúci v oblasti Sfakia na Kréte, potomkovia starogréckych Dórov z Kréty. Cyperčania – Gréci z ostrova Cyprus, potomkovia starogréckeho kmeňa Achájcov. Latinovia – ostrovy Síros, Tínos, Náxos a Thíra Arvaniti Grekanici (talianski Gréci) Rumunskí Gréci Karaguni (Tesália) Karamanlidi – Gréci z južnej a centrálnej Anatólie, rozprávali turecky
Pôvod Grékov 300px|thumb|Juhotalianski Gréci Pôvod Grékov bol vždy predmetom sporov. Nie je presne jasné, ako a kedy grécky národ vznikol. V tzv. heladskej dobe žili v Grécku Pelasgovia. Tento názov dali starovekí Gréci predgréckemu vyspelému neindoeurópskemu obyvateľstvu Grécka, ako sa sami nazývali však nevieme, keďže neexistuje žiadna písomná pamiatka. O sformovaní gréckeho národa existuje množstvo teórií. Jedna hovorí, že indoeurópske obyvateľstvo, teda Gréci, neprišlo do Grécka vo veľkom počte, ale iba jazykovo ovplyvnili pôvodných Pelasgov, ktorí prebrali reč Indoeurópanov a skombinovali ho so svojim jazykom a tak vznikla gréčtina. V samotnom gréckom jazyku sa nachádza množstvo neindoeurópskych pelasgických prvkov. Pelasgické slová označujú hlavne to, čo Indoeurópania z vnútrozemia nepoznali, napr. slová thalassa (more) alebo pyrgos (veža) sú pôvodom pelasgické. Negrécke sú aj koncovky toponým ako -nthos (Korinthos), -sos (Thasos) a -sa (Larisa). Druhá hlavná teória tvrdí, že do Grécka prišiel veľký počet Grékov, ktorí si podrobili pôvodné obyvateľstvo a asimilovalo ho. Tretia teória tvrdí, že grécky hovoriace obyvateľstvo obývalo Grécko už od neolitu, a teda Gréci sú autochtónni, čo je však len málo pravdepodobné. Nedávne antropologické (Aris Poulianos) a genetické (Luigi Cavalli-Sforza) štúdie moderného gréckeho obyvateľstva zistili, že Gréci sú hlavne potomkovia meditereánskeho obyvateľstva, ktoré Grécko obýva už 5 000 rokov. Ide o Pelasgov, čím by sa čiastočne dala potvrdiť hypotéza, že do Grécka v skutočnosti veľa indoeurópskych Grékov neprišlo, len ich jazyk. Viac pravdepodobná teória je, že tu došlo k akémusi premiešaniu indoeurópskeho gréckeho a neindoeurópskeho pelasgického obyvateľstva. Takto premiešané a helenizované obyvateľstvo sa pravdepodobne ďalej presunulo na grécke ostrovy a na západ Malej Ázie, pričom aj tu vstrebali a helenizovali pôvodné obyvateľstvo. Grécke kmene začali do Grécka prichádzať pravdepodobne koncom heladskej doby.
Raní Gréci 1500 – 1200 pred Kr. right|thumb|Tzv. Agamemnóva maska z mykénskeho obdobia
Hlavný článok: Dejiny Grécka
Prvý historicky doložený grécky kmeň boli starovekí Achájci a Ióni, tvorcovia mykénskej kultury, ktorí hovorili najstaršou doloženou formou gréckeho jazyka. Mykénčania obývali územie približne zodpovedajúce súčasnému južnému Grécku a neskôr kolonizovali aj západné maloázijske pobrežie. Mykénske mestá boli napríklad Mykény, Tiryns, Iolkos a Sparta. Mykénčania vytvorili vyspelú palácovú kultúru, ktorá bola ovplyvnená minojskou a pelasgickou kultúrou. Na čele spoločnosti bol kráľ (wanax), najznámejší je mýtický Agamemnón. Mykénčania používali lineárne písmo B. Okolo r. 1200 pred Kr. opúšťali svoje sídla a na lodiach plienili okolité kraje. Po rozpade mykénskej civilizácie začali pravdepodobne do Grécka prenikať ďalšie grécke kmene.
Temné obdobie (1200 – 800 pred Kr.) Do Grécka následne prichádzali grécke kmene Dórov, Aiolov a aj Epirótov. Je pravdepodobné, že severogrécke kmene Epirótov a Macedóncov obývali severné Grécko už od mykénskej doby, prípadne že tu boli aj Dóri a neskôr sa presunuli na juh Grécka. Podľa niektorých historikov sa Dóri nachádzali na juhu Grécka už v mykénskej dobe a po páde mykénskej kultúry prevzali moc, prípadne, že sami túto kultúru zničili. Vieme, že v historickom období Achájci obývali časť Tesálie a časť Peloponézu, ďalej severozápadnú Anatóliu, Cyprus a Lesbos. Kmene Iónov osídlili ostrov Eubója, Atiku, Kykladské ostrovy a anatólsku Ióniu. Dóri žili v Strednom Grécku, na väčšine Peloponézu, na Kréte, ostrovoch Dodekanézu a v juhozápadnej Anatólii. Kmeň Aiolov sa zvykne radiť k Achajcom, prípadne k ich príbuzným. Obývali Eubóju, Lesbos a severozápadnú Anatóliu. Popri týchto kmeňoch tu boli aj Macedónci, ktorí sa pravdepodobne odštiepili od hlavného prúdu Dórov, alebo sa časť Dórov po páde mykénskej kultúry odobrala na juh, zatiaľ čo časť ostala na pôvodnom mieste (Macedónci).
Archaické obdobie (800 – 500 pred Kr.) Okolo roku 800 začínajú grécke kmene vytvárať tradičnú kultúru. Gréci prevzali a upravili fenické písmo a založili tradičný mestský štát (polis). Počet Grékov rapídne narastal a bolo potrebné založiť nové kolónie a mestá. Grécke mestské štáty rozhodli na sneme v Delfách o začatí kolonizácie. Gréci osídlili Sicíliu, južnú Itáliu, Bospor, severný Epiros, severnú a južnú Anatóliu, Krym, Tráciu, Kolchidu, čiernomorskú oblasť, južnú Gáliu a severnú Afriku. V týchto kolóniách vznikali veľké grécke mestá. Nastala klasická antická kultúra a vznikol zjednocujúci názov Heléni.
Klasické obdobie (500 – 338 pred Kr.) thumb|Starovekí Gréci V tomto období už Gréci vystupujú ako jednotný národ. Jazykom kultúry sa stáva atická (aténska) gréčtina. Ostatné kmene hovorili príbuznými jazykmi. Anatólski Gréci sa dostávali do prvých sporov s Perziou.
Helenistické obdobie (338 – 146/31 pred Kr.) V tomto období nastupuje obdobie macedónskych Grékov. Macedónci boli možno Dóri, ktorí sa usadili na severe a nepokračovali v osídlovaní južného Grécko; iná teória hovorí, že Macedónci patrili k tzv. Severným gréckym kmeňom, aké sa usadili v Epeire; podľa iných názorov Macedónci neboli gréckeho pôvodu. Macedónci žili skromným životom, a tak ich južní Gréci považovali za polobarbarských príbuzných. Ich kultúra sa však civilizovala a už kráľ Filip II. Monomatios (Jednooký) porazil Grékov. Jeho syn Alexander Veľký potom porazil Perziu a dobyl rozsiahle územia. Keď padla Perzská ríša, ktorá okrem iného ovládala aj centrálnu Anatóliu, začala nová grécka kolonizácia. Gréci osídlili fakticky celú Anatóliu, Sýriu a Egypt. Po Alexandrovej smrti sa táto ríša rozpadla na viacero gréckych kráľovstiev. Vznikli veľké metropoly ako Alexandria v Egypte či Antiochia v Sýrii. Alexander tiež zaviedol jednotný grécky jazyk κοίνη διάλεκτος (koíne diálektos), ktorý vychádzal z klasickej atičtiny. Gréci žili na veľkej časti vtedy známeho sveta a spájal ich jednotný jazyk.
Rímske obdobie (146/31 pred Kr. – 395/6 stor. po Kr.) thumb|Herodes Attikos, významný grécky politik v Rímskom senáte Helenistické štáty si v 2. – 1. stor. pred Kr. postupne podmanili Rimania. Gréci sa tak stali súčasťou Rímskej ríše. Rimania však nikdy Grékov neobmedzovali. Rimania sa nikdy nesnažili kolonizovať východ tak ako západ. Dokonca povýšili gréčtinu na druhý úradný jazyk ríše a mnohí cisári obľubovali klasickú grécku kultúru. Italskí Gréci a Rimania tvorili dva národy Itálie. V tomto období sa ľudový jazyk stále viac líšil od klasickej atičtiny. Na severe Grécka sa začala usadzovať rímska komunita. Gréci hromadne prestupovali na kresťanstvo. V r. 212 cisár Caracalla udelil rímske občianstvo všetkým obyvateľom ríše, čím sa vlastne každý Grék úradne nazýval Rimanom a bol to zároveň počiatok byzantskej národnej identity. V 3 stor. museli Gréci v Anatólii a v Grécku čeliť masívnym útokom Gótov. V 4. stor. Grécko viackrát vyplienili Góti a súperiace cisárske armády.
Po r. 395 sa impérium rozdelilo na západné a východné (byzantské). Cisár Konštantín tu v r. 330 postavil nové hlavné mesto, nový Rím, Konštantinopol. Vo východnej ríši prevládal grécky národ, a tak sa počas nasledujúcich rokov Rimania na východe helenizovali. No už v 4. stor. sa Gréci nazývali Romioi (Rimania), pretože pomenovanie Helén bolo synonymum pre pohana. Nikto sa viac nenazýval Grékom. Cisári až do 6. stor. boli Rimania.
Byzantské obdobie (395/6. stor. – 1453) thumb|Byzantský cisár Ján II. Komnenos náhľad|Cisár Basileios II.