right|thumb| (nihongo) – japonský jazyk
Japončina (, ) – alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov, japonské jazyky – je jazyk z jazykovej skupiny japonsko-rjúkjuských jazykov (pre tých, ktorí považujú rjúkjuštinu za nárečie japončiny, je japončina izolovaný jazyk).
Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v Japonsku, ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je aglutinujúci jazyk s prvkami flexie. Integrálnou súčasťou japončiny je keigo – systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter japonskej spoločnosti. Pomocou slovesných tvarov a špecifickej slovnej zásoby sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového akcentu, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v 8. storočí.
Písmo
Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne – čínske znakové písmo (po japonsky kandži) a dva sylabáry (slabičné abecedy) zvané hiragana a katakana. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo kandži. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou hiragany. Katakana má funkciu našej kurzívy a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglicizmy.
Kandži sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období Heian zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj – ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame kana ().
Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky rómadži) sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača.
Na zápis čísel sa používajú arabské číslice, ale aj čínske znaky. S čínskymi číslicami sa možno najčastejšie stretnúť v ručne písanej korešpondencii a v japonských adresách.
Slovná zásoba Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z čínštiny alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby. Od neskorého 19. storočia prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z angličtiny.
Gramatika Rod a číslo V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. (študent) → (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr. (hora) → (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon -tači, -tomo, -ra, -gata atď.
Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou numeratívov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nielen počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často nepravidelné.
Prosím si vodu. Prosím si pohár vody. Prosím si fľašu vody.
+ Základné numeratívy ľudia malé zvieratá veľké zvieratá podlhovasté cylindrické predmety poháre Základný tvar hito・ hiki・ tó・ hon・ hai・ 1 hitori・ ippiki・ ittó・ ippon・ ippai・ 2 futari・ nihiki・ nitó・ nihon・ nihai・ 3 sannin・ sanbiki・ santó・ sanbon・ sanbai・ 4 jonin・ jonhiki・ jontó・ jonhon・ jonhai・ 5 gonin・ gohiki・ gotó・ gohon・ gohai・ 6 rokunin roppiki rokutó roppon roppai 7 šičinin šičihiki šičitó nanahon nanahai 8 hačinin happiki hattó happon happai 9 kjúnin kjúhiki kjútó kjúhon kjúhai 10 džúnin džuppiki džuttó džuppon džuppai
Časy V japončine vo všeobecnosti rozlišujeme dva časy: minulý a neminulý.
Slovosled Vetné vzťahy medzi vetnými členmi sa v japonskej vete určujú pomocou pádových častíc. Slovosled nie je pevný ako napríklad v angličtine, no vo väčšine prípadov platí konštrukcia: podmet – predmet – prísudok. V hovorenej japončine sa môžeme stretnúť aj s úplne opačným slovosledom. Podmet, podobne ako v slovenčine, býva často zamlčaný.
Slovosled typu: podmet – predmet – prísudok. Napríklad veta „Pán Tanaka je jablko.“ má v japončine slovosled:
PODMET PREDMET PRÍSUDOK |pán Tanaka| |jablko| |je|
Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice „ka“ na koniec vety.
Príklad: Tanaka-san wa ringo o tabemasu. – Pán Tanaka je jablko/jablká. Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. – Je pán Tanaka jablko/jablká?
Osobné zámená
Jednotné číslo:
JA （Kanji znak: ） – používa sa pri formálnych rozhovoroch (číta sa WATAKUŠI) （） – používa sa pri bežnom rozhovore (číta sa WATAŠI) （） – používajú muži pri bežnom rozhovore (číta sa BOKU)
TY （） – bežný rozhovor (hovorí sa osobám rovnako alebo nižšie postaveným; číta sa ANATA) – používajú hlavne muži medzi priateľmi (číta sa KIMI)
ON （） (číta sa KARE)
ONA （） (číta sa KANODŽO)
Množné číslo:
MY （） – formálna japončina (číta sa WATAKUŠITAČI) （） – bežná, my všetci vrátane Vás (číta sa WATAŠITAČI) （） – my sami, nie Vy (číta sa WATAŠIDOMO)
VY （） – rovnako postavené osoby, nižšie postavené (číta sa ANATAGATA) – rovnako postavené, nižšie, deti (číta sa KIMITAČI)
ONI （） – keď je aspoň 1 muž v skupine (číta sa KARERA)
ONY （） (číta sa KANODŽOTAČI)
Číslovky Čísla napísané v kandži: 0 – rei 1 – iči 2 – ni 3 – san 4 – jon/ši 5 – go 6 – roku 7 – nana/šiči 8 – hači 9 – kjú/ku 10 – džú 100 – hjaku 1 000 – sen 10 000 – man (ičiman) 1 000 000 – hjakuman 10 000 000 – senman 100 000 000 – oku (ičioku)
príklady: 11 – džúiči 12 – džúni 19 – džúku 20 – nidžú 40 – jondžú 91 – kjúdžúiči
Pozri aj klasická japončina
Iné projekty
Externé odkazy Japončina abeceda zošit (PDF) Stránka o japončine: japanese.about.com 1000 kanji znakov pohromade: 1000 kanji page