Ivan Fogorašij-Berežanin (vlastným menom Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin; * 25. marec 1786, Velyki Komiaty, Habsburská monarchia, dnes Ukrajina† 11. december 1834, Viedeň, Rakúsko-Uhorsko, dnes Rakúsko) bol rusínsky etnograf, jazykovedec, kňaz a učiteľ.
Radí sa medzi osobnosti rusínskeho národného obrodenia vďaka zostaveniu jednej z verzií gramatiky rusínskeho jazyka publikovanej pod názvom Rusko-Uhorska ili maďarska grammatika. Orosz magyar grammatika. Rutheno Ungarica Grammatica. Dľa skoraho y lehkaho jazyka obučenija... u Vidňu (po slovensky Rusko-uhorská alebo maďarská gramatika. Rusko-maďarská gramatika. Rusínsko-maďarská gramatika. Pre rýchle a ľahké učenie ja jazyka) a dielo Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae (po slovensky Pôvod a formovanie uhorského jazyka – správne nazývanej maďarčiny – historická, filozofická, etymologická a gramatická štúdia) prezentovanej ako súčasnej gramatiky staroslovienčiny, ktorá však v skutočnosti predstavovala gramatiku podkarpatského variantu staroslovienčiny.
Životopis Ivan Fogorašij-Berežanin sa narodil 25. marca 1786 v obci Velyki Komiaty. Mmedzi rokmi 1808 až 1810 študoval v Užhorodskom duchovnom seminári a v rokoch 1811 a 1812 v duchovnom seminári v meste Trnava. V roku 1813 bol vysvätený za kňaza. Ako kňaz pôsobil iba krátko, a to v obci Rokosovo. Medzi rokmi 1814 až 1818 zastával funkciu rektora Uhorského gréckokatolíckeho duchovného seminára. Následne bol poslaný do mesta Viedeň, kde až do svojej smrti pôsobil ako pastor v Kostole svätej Barbory pri Viedenskom duchovnom seminári.
Jernej Kopitar vo Viedenskom duchovnom seminári viedol slovanský klub. Angažoval sa v ňom aj Ivan Fogorašij-Berežanin, a tak sa zoznamoval so študentmi z iných slovanských krajín a spoznával ďalšie slovanské jazyky. Tak sa dostal aktívnemu jazykovedno-komparatívnemu štúdiu. Výstup jeho výskumu predstavovala práca zameraná na rozdiely medzi slovanskými dialektamipredovšetkým medzi maloruskými, karpatskoruskými a uhroruskými. Prácu poslal Ivanovi Orlajovi. Ivan Fogorašij-Berežanin poukazoval na spoločný pôvod slovanských jazykov v duchu panslavizmu vyzýval všetkých Slovanov, aby naďalej ako spisovaný jazyk považovali cirkevnú slovančinu.
Ivan Fogorašij-Berežanin v roku 1834 publikoval rusínsku-maďarskú gramatiku pod názvom Rusko-Uhorska ili maďarska grammatika. Orosz magyar grammatika. Rutheno Ungarica Grammatica. Dľa skoraho y lehkaho jazyka obučenija... u Vidňu (po slovensky Rusko-uhorská alebo maďarská gramatika. Rusko-maďarská gramatika. Rusínsko-maďarská gramatika. Pre rýchle a ľahké učenie ja jazyka) a dielo Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae (po slovensky Pôvod a formovanie uhorského jazyka – správne nazývanej maďarčiny – historická, filozofická, etymologická a gramatická štúdia). Poukazoval na to, že maďarčina je silne ovplyvnená podunajskými slovanskými jazykmi, čo vzbudilo nevôľu v maďarských mocenských kruhoch.
Je autorom rozsiahlej, avšak nepublikovanej štúdie o Podkarpatskej Rusi.
Pamiatka
V meste Užhorod sa po ňom nachádza pomenovaná ulica.
Referencie
Kategória:Narodenia 25. marca Kategória:Narodenia v 1786 Kategória:Úmrtia 11. decembra Kategória:Úmrtia v 1834 Kategória:Rusíni Kategória:Rusínski národní buditelia Kategória:Náboženské osobnosti rusínskeho pôvodu
Zdroj
. . .