Nikolaj Vasilievič Čajkovskij (rus. Николай Васильевич Чайковский; * 7. január 1851† 30. apríl 1926) bol ruský revolucionár a jeden z vodcov bieleho hnutia na severe Ruska.
Život Čajkovskij sa narodil 7. januára 1851 vo Vjatke. Prvú časť svojho života strávil na panstve svojej matky a študoval na verejnej škole vo Vjatke a neskôr v Petrohrade. V roku 1868 nastúpil na Petrohradskú univerzitu a v roku 1872 získal titul z chémie. Počas štúdia v Petrohrade sa pridal k radikálnej študentskej skupine, ktorá bola neskôr známa ako Čajkovského kruh podľa jej najslávnejšieho člena. Skupina presadzovala revolučné socialistické ideály, ktoré tvorili základ narodnického hnutia.
Ale za politického režimu Ruska v 70. rokoch 19. storočia nemohla žiadna verejná inštitúcia ani spoločnosť konať slobodne, ak jej činnosť nebola plne schválená vládou. Vynaložilo sa veľa úsilia na potlačenie propagátorov narodnického hnutia a Čajkovskij bol dvakrát zatknutý. Za týchto podmienok nová strana čoskoro stratila svoj vzdelávací charakter a stala sa revolučným a teroristickým združením. Čajkovskij s touto novou tendenciou neschvaľoval a pridal sa k sociálno-náboženskej skupine, ktorá dostala názov „Bohoľudia“, pretože jej členovia sa snažili nájsť v sebe odraz Boha. Stále však boli stúpencami ruskej pravoslávnej cirkvi.
Ruská občianska vojna 28. septembra 1918 bola zriadená Dočasná vláda Severného regiónu. V októbri 1918 Severný región uznal najvyššiu autoritu Ufského adresára a zároveň zrušil všetky soviety a obnovil zemstvá. 30. apríla 1919 Severný región uznal najvyššiu autoritu Dočasnej všeruskej vlády. 19. októbra 1919 sa Severný región zmenil na oddelenie pre civilné záležitosti pod vedením hlavného správcu Severného regiónu, ale používanie predchádzajúceho názvu (Dočasná vláda Severného regiónu) sa naďalej používalo. 19. februára 1920 sa vláda Severného regiónu evakuovala z Archangeľska do Nórska. 21. februára 1920 boli Archangeľsk a Murmansk znovu začlenené do Ruskej socialistickej federatívnej sovietskej republiky. 13. marca 1920 dorazili do Murmanska pravidelné sovietske vojská.
Ujal vedenia povstania proti boľševikom a začal rokovania so spojeneckými silami v Archangeľsku. Zúčastnil sa štátneho prevratu 2. augusta v Archangeľsku a stal sa prezidentom Najvyššej správnej rady Severného regiónu. Po rozbití sprisahania monarchistických dôstojníkov zorganizoval pod vlastným vedením Dočasnú vládu Severného regiónu. Čajkovskij bol svojou vládou vyslaný do Paríža, kde zastupoval záujmy Severného regiónu pred Versaillskou konferenciou. Bol členom „ruskej politickej delegácie“ v Paríži až do jej rozpustenia vo februári 1921.
Dedičstvo Nikolaj Vasilievič Čajkovskij zostáva v oblasti histórie neznámou postavou a poznajú ho prevažne len historici a odborníci na ruskú občiansku vojnu.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Ruskí revolucionári Kategória:Ruskí politici Kategória:Absolventi Petrohradskej štátnej univerzity