Bitka pri Palléne bola významná námorná bitka medzi flotilou Kresťanskej ligy a loďstvom turkického emirátu Aydin, ktorá sa odohrala 13. mája 1344 pri brehoch polostrova Palléné (dnes Kassandra). Kresťanské víťazstvo bolo prvým veľkým úspechom smyrnianskych križiackych výprav a podstatne oslabilo pirátsku moc emira Umura Beya v Egejskom mori.
Historický kontext V prvej polovici 14. storočia predstavoval emirát Aydin pod vládou Umura Beya najväčšiu hrozbu pre kresťanské dŕžavy v Stredomorí. Turecké lode pravidelne pustošili pobrežia Byzancie, benátske ostrovy aj územie johanitov na Rodose. V reakcii na túto hrozbu inicioval pápež Klement VI. vznik protitureckej ligy, do ktorej vstúpila Benátska republika, Cyperské kráľovstvo a rytieri johaniti.
Priebeh bitky Kresťanská flotila, ktorú tvorilo približne 20 – 24 galér (z toho 8 benátskych, 4 pápežské, 6 johanitských a zvyšok cyperských), hliadkovala v severnej časti Egejského mora pod velením benátskeho admirála Pietra Zena. Dňa 13. mája 1344 narazili pri polostrove Palléné na tureckú flotilu, ktorá sa práve pripravovala na ďalší nájazd.
Využitím momentu prekvapenia a lepšej manévrovateľnosti svojich galér kresťania zaútočili na nepripravené nepriateľské lode. Podľa dobových kroník bolo v krátkom a intenzívnom boji zničených alebo zajatých 52 tureckých lodí. Zvyšku tureckej flotily sa podarilo uniknúť pod ochranu pevniny, kde sa posádky zachránili útekom do vnútrozemia polostrova.
Dôsledky Víťazstvo pri Palléne malo strategický význam. Kresťanská liga ovládla námorné trasy, čo umožnilo bezpečný presun vojsk k hlavnému cieľu výpravy – prístavu Smyrna (Izmir). Ten bol po obliehaní dobytý v októbri 1344. Porážka pri Palléne tiež preukázala technickú prevahu západných galér nad tureckými plavidlami a prinútila Umura Beya prejsť do defenzívy.
Referencie
Pozri aj Chalkidiki Benátska republika Maltézsky rád
Kategória:Námorné bitky Kategória:Križiacke výpravy Kategória:Dejiny Byzantskej ríše Kategória:Dejiny Grécka Kategória:1344