Iľja Danilovič Dibrova () (* 20. júl 1891, obec Zakharivka† 13. október 1944, Stará Turá, hrebeň Bielych Karpát) bol sovietsky ukrajinský plukovník a generál, veliteľ 2. československej partizánskej brigády J. V. Stalina počas Slovenského národného povstania.
Život Pôvodne baník v Krivom Rogu, za revolučnú činnosť v rokoch 19101917 väznený, počas občianskej vojny veliteľ partizánskych oddielov, 19211924 príslušník Sovietskej armády. V medzivojnovom období 19241941 hospodársky pracovník. V rokoch 19421943 absolvoval prípravu v partizánskej škole Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia. V rokoch 19431944 bol veliteľom partizánskeho oddielu Vorošilov. Pod jeho vedením sa stal partizánsky oddiel postrachom fašistov a na jeho hlavu bola vypísaná odmena 500 000 mariek.
V Slovenskom národnom povstaní Ako veliteľ dvadsaťjedenčlenného leteckého výsadku „Stalin II“ bol v noci z 15. na 16. septembra 1944 vysadený pri obci Žabokreky pri Martine. Úlohou výsadku bolo zorganizovať partizánske hnutie pri Trenčíne, západne od rieky Váhoblasť Malých a Bielych Karpát a Javorníkov. Po príchode do určeného priestoru 6. októbra 1944 vznikla spolu s ďalšími partizánskymi skupinami 2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina. Brigádu počas jeho života označovali ako „Dibrovova“ brigáda. Dibrova sa čoskoro sa stal obľúbeným aj váženým u partizánov i miestnych obyvateľov ako „baťko“ (po rusky - otec). Štáb brigády sa nachádzal na kopanici Hlavina (časť mesta Stará Turá). Dibrova sa stal jej veliteľom, náčelníkom štábu sa stal Jozef Brunovský. Do brigády bol začlenený aj miestny partizánsky oddiel „Hurban“ pod velením Miloša Uhra, ktorý sa zdržiaval pod Javorinou. Uhrova jednotka nastupovala takmer denne do tvrdých bojov, z ktorých vychádzala úspešne, pretože si rýchlo osvojila spôsob partizánskeho boja.
Brigáda pod Dibrovovým velením mala cez 1 500 mužov. Už 12. októbra 1944 Miloš Uher a oddiel Hurban podnikli útok na nemeckú posádku v Starej Turej. Podľa spomienok šéflekára oddielu Hurban Bedřicha Placáka nebol veliteľ brigády Dibrova akciou vôbec nadšený.
Smrť Po prepade sa partizáni z dôvodu možnosti odvetného úderu na ich tábor, z Krivosúd presunuli smerom na Španie. Počas tohto nočného pochodu bol Dibrova zastrelený. Existuje viacero verzií Dibrovovej smrti. Oficiálna komunistická historiografia pripisovala Dibrovovu smrť prestrelke s Nemcami, resp. uvádzala smrť v boji. Dizertačná práca Vladimíra Černého podporuje túto verziu opierajúc sa o ďalekopis 21. policajného pluku Schutzpolizei, v ktorom bola hlásená smrť jedného partizána (bez udania mena) v prestrelke s colníkmi a Einsatzkommandom Burger. Iná verzia operovala s vraždou vykonanou nemeckým konfidentom. Bedřich Placák, lekár brigády, nebol pri výstrele, ale na žiadosť sovietskych príslušníkov brigády spísal lekársku správu, v ktorej vyjadril názor, že nešlo o boj, ale o výstrel zo zálohy. Jozef Brunovský, ktorý sa stal po Dibrovovi veliteľom brigády, bol presvedčený, že Dibrova zabili Sovieti. Spomínal, že sa Dibrova v noci pred smrťou pohádal s Galickým (náčelníkom osob. oddielu brigády). Krátko po prestrelke hlásili sovietski partizáni na UŠPH do Kyjeva, že organizátorom Dibrovovej vraždy bol Miloš Uher. Zobrané osobné spomienky partizánov svedčia o tom, že Miloš Uher bol predvolaný na štáb brigády, kde mu hrozil partizánsky súd a likvidácia. Vtedy slovenskí partizáni pohrozili vzburou, ak nebude Uher prepustený.
Dibrova bol dočasne pochovaný 16. októbra 1944 na kopanici Španie. Po vojne bolo telo lietadlom prevezené do Sovietskeho zväzu. Na mieste Dibrovovej smrti bol neskôr postavený pamätník, rovnako ako v meste Stará Turá v roku 1996.
Vyznamenania In memoriam bol Dibrova povýšený do generálskej hodnosti. Vyznamenania: 1964 čestné občianstvo mesta Stará Turá čestné občianstvo mesta Oleksandrija, ktoré získala aj jeho dcéra Ľudmila Iľjivna Dibrova (19212014) Leninov rad Rad červenej hviezdy 2× Rad vlasteneckej vojny Rad Bohdana Chmelnického ZSSR Prezident Československa mu udelil Rad vojenského kríža a hodnosť generála Československej ľudovej armády.
Pamiatka Pamiatku I. D. Dibrovu pripomínajú nasledovné pamätníky: 1996 pomník v Starej Turej, v meste oproti hoteli Lipa, doska zo soľnohradského mramoru bola pôvodne v Bratislave pomník v Starej Turej, na štátnej hranici, na rázcestí pod kótou Kašpariskov vrch blízko Javoriny pamätná doska v Starej Turej na budove II. základné školy v ulici SNP, na pamiatku partizánskeho prepadu nemeckej posádky pamätné dosky v Oleksandriji na rodnom dome Dibrovova ulica v Starej Turej, neďaleko pomníka Dibrovova ulica v Novom Meste nad Váhom, pri nemocnici Dibrovova ulica v centre Oleksandriji Dibrovovo námestie v Bratislave v časti Staré Mesto, teraz Františkánske náměstie
Referencie
Iné projekty
Staratura.sk: Osobnosti Ceskatelevize.cz: Zemřel vestoje aneb Partyzáni bez legend (Bedřich Placák)
Zdroje
Kategória:Nositelia Radu Lenina Kategória:Osobnosti SNP Kategória:Partizánski velitelia Kategória:Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny Kategória:Nositelia Radu červenej zástavy