Bitka pri Mantinei sa odohrala v lete roku 418 pred Kr. a bola najväčším a najvýznamnejším pozemným stretom počas peloponézskej vojny. Sparta v nej drvivo porazila koalíciu vedenú Argom a Aténami, čím si prinavrátila prestíž neporaziteľnej vojenskej mocnosti, ktorú stratila po kapitulácii na ostrove Sfaktéria.
Historický kontext Napriek uzavretiu Nikiovho mieru (421 pred Kr.) zostalo napätie medzi gréckymi štátmi vysoké. Aténsky stratég Alkibiades presadil agresívnu diplomatickú stratégiu, ktorej cieľom bolo vytvoriť na Peloponéze koalíciu demokratických štátov (Argos, Mantineia, Elis) namierenú proti Sparte. Ak by táto koalícia uspela, Sparta by bola izolovaná vo vnútrozemí a stratila by kontrolu nad polostrovom. Spartský kráľ Agis II. preto vyrazil s vojskom do Arkádie, aby túto hrozbu eliminoval.
Priebeh bitky Bitka bola klasickým stretom dvoch veľkých falang hoplitov. Historik Thukydides, ktorý bitku detailne opísal, ju považoval za ukážkový príklad spartského vojenského umenia a disciplíny.
Prirodzený posun falangy Thukydides zaznamenal typický jav gréckych bitiek – obe armády sa pri postupe podvedome sťahovali doprava. Každý vojak sa snažil kryť svoju nechránenú pravú stranu štítom svojho suseda. Výsledkom bolo, že obe pravé krídla presahovali ľavé krídla nepriateľa.
Taktická kríza Sparty Kráľ Agis II. si všimol, že jeho ľavé krídlo (tvorené Skiritmi a oslobodenými heilótmi) je obkľučované Mantinejčanmi. Vydal riskantný rozkaz dvom oddielom (lochom) zo stredu formácie, aby sa presunuli naľavo a vyplnili medzeru. Velitelia týchto oddielov však rozkaz v zápale boja neuposlúchli. V spartskej línii vznikla nebezpečná medzera, do ktorej vnikli elitné oddiely Argu a spôsobili Sparťanom vážne straty.
Spartský protiúder Krízu vyriešila povestná spartská disciplína. Zatiaľ čo ich ľavé krídlo ustupovalo, kráľ Agis so svojím stredom, tvoreným kráľovskou gardou (hippeis), zaútočil na stred nepriateľskej línie. Aténčania a Argejčania nevydržali prudký náraz a dali sa na útek. Akonáhle bol stred nepriateľa rozbitý, Sparťania sa disciplinovane obrátili a pomohli svojmu ohrozenému ľavému krídlu, čím dokonali víťazstvo.
Následky Víťazstvo malo zásadný politický a psychologický dopad na celé Grécko: Obnova prestíže: Sparta definitívne vyvrátila názory, že jej vojenská sila upadá. „Jedinou bitkou zmazali všetky výčitky,“ napísal Thukydides. Rozpad koalície: Protispartská koalícia sa okamžite rozpadla. V Argose došlo k prevratu a mesto uzavrelo so Spartou spojenectvo. Aténska izolácia: Atény stratili všetkých spojencov na Peloponéze, čo ich neskôr viedlo k riskantnej a katastrofálnej sicílskej výprave.
Referencie
Pozri aj Peloponézska vojna Nikiov mier Agis II.
Iné projekty
Kategória:Bitky v Grécku Kategória:Dejiny Grécka Kategória:5. storočie pred Kr.