Xenotím-(Gd) (symbol Xtm-Gd) je minerál zo skupiny xenotímu, kryštalizujúci v tetragonálnej sústave. Je to Gd analóg xenotímu-(Y) a xenotímu-(Yb) a tiež dimorfný analóg monazitu-(Gd). Jeho ideálny chemický vzorec je GdPO4. Tento minerál tvorí iba drobné alotriomorfné domény o rozmeroch približne ≤20 μm, väčšinou však menej ako 10 μm lokalizovaných vo väčších kryštáloch a agregátoch Gd-bohatého xenotímu-(Y). Schválený bol komisiou IMA v roku 2023
Prevaha chemického prvku gadolínia v prírodných mineráloch je extrémne zriedkavá a bola potvrdená iba u troch, z celkového počtu vyše 6100 minerálov vyskytujúcich sa v prírode: lepersonnit-(Gd)Deliens, M., and Piret, P., 1982. Bijvoetite et lepersonnite, carbonates hydrates d'uranyle et des terres rares de Shinkolobwe, Zaïre. Canadian Mineralogist 20, 231–238. z uránového ložiska Shinkolobwe, Konžská demokratická republika a u dvoch vzácnych fosfátoch, monazit-(Gd) a xenotím-(Gd) zo Slovenska. Typovou lokalitou oboch fosfátových minerálov sú Prakovce - Zimná voda, okres Gelnica, Košický kraj. Miesto nálezu sa nachádza v blízkosti hlavného hrebeňa Slovenského rudohoria, približne 5,6 km južne od mesta Prakovce, asi 600 m severozápadne od kóty Tri studne a asi 400 m severozápadne od kóty Trohánka v nadmorskej výške približne 950 m. n.m. (GPS: 48.767°N 20.913°E). Xenotím-(Gd) bol identifikovaný v hydrotermálnej kremennej žile (Západná žila) s U-REE-Au mineralizáciou v spodnopaleozoických fylitoch a metakvarcitoch tektonickej jednotky gemerika. Mineralizácia je vyvinutá v kontaktnej aureole permského vzácnoprvkového granitu Humel. Sprievodné minerály sú arzenopyrit, bizmut, bizmutinit, brannerit, chlorit, kobaltit, fluorapatit, galenit, gersdorffit, glaukodot, zlato, hingganit-(Y), kobellit, pyrit, kremeň, molybdenit, monazit-(Ce), monazit-(Nd), monazit-(Sm), monazit-(Gd), muskovit, rutil, antimonit, tetrahedrit-(Fe), tintinait, turmalín, uraninit a xenotím-(Y). Okrem primárnych hydrotermálnych minerálov je v oxidačnej zóne identifikovaná aj pestrá asociácia nízkoteplotných (supergénnych) minerálov U-As-Fe-Pb-Sb-Bi (arzéniosiderit, goethit, farmakosiderit–báriofarmakosiderit, philipsbornit–segnitit, skorodit, kahlerit, nováčekit, threadgoldit, vzácne arzénuranospathit, autunit, čistiakovait a fosfuranylit). Táto paragenéza predstavuje typickú stabilnú asociáciu v povrchových podmienkach oxidačnej zóny uránových ložísk. náhľad|300x300bod|BSE fotografia a RTG kompozičná mapa distribúcie chemickým prvkov (Gd, Y a P) v kryštáli xenotímu-(Y), ktorý presekáva žilka mladšieho xenotímu-(Gd). Perigranitická mineralizácia je pravdepodobne produktom hydrotermálnej remobilizácie prvkov REE, U a Au z okolitých metamorfovaných hornín. Mobilita prvkov bola indukovaná teplom z intrúzie permského granitu.Rojkovič, I., Háber, M., and Novotný, L. (1997) U-Au-Co-Bi-REE mineralization in the Gemeric unit (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, 48, 303–313 Zriedkavé obohatenie o Gd nastalo za veľmi špecifických geochemických podmienok priestorovo lokalizovanej frakcionácie prvkov REE v takmer uzatvorenom (izochemickom) systéme.
Referencie
Pozri aj Zoznam minerálov
Iné projekty
Externé odkazy Xenotím-(Gd) na www.mindat.org článok v Denníku N o objave vzácnych Gd fosfátov na Slovensku
Kategória:Fosfátové minerály Kategória:Minerály s typovou lokalitou na Slovensku Kategória:Minerály opísané zo Slovenska