Svätý Jakub zo Sarugu (* okolo 450, Kurtam, Sýria† 29. november 521, Batnai) bol sýrsky spisovateľ (básnik) a umiernený monofyzitský biskup. V rokoch 519 až 521 bol diecéznym biskupom v Batnai (Sarugu).

Býva prezývaný „flautou Ducha Svätého a harfou veriacej Cirkvi“.

Sýrskymi kresťanmi, katolíckymi maronitmi a Arménmi je uctievaný ako svätý. Jeho sviatok pripadá na 29. júna/júla a októbra a 29. novembra (Sýrčania), 25. novembra/septembra (Arméni), 27. január/5. apríl (maroniti).

Mená Jakub zo Serugu; Jakub zo Sarugu (Sarúgu) Jakub z Batny alebo

Život

Pramene Informácie o Jakubovom živote pochádzajú z viacerých prameňov. Najstarším z nich je Chváloreč Jakuba, ktorej autor sa označuje za Jakubovho žiaka. Analýza textu však ukazuje, že nemohol byť jeho súčasníkom. Niekedy sa toto dielo pripisuje Jurajovi, biskupovi Arabov (6. storočie), no väčšina výskumníkov sa prikláňa k autorstvu Juraja, biskupa zo Sarugu (6. storočie).

Ďalšími zdrojmi k Jakubovmu životu sú panegyrika (1143) a dva prozaické Životy Jakuba zo Sarugu: jeden od Jakuba z Edessy a druhý anonymný. Údaje o jeho živote sa nachádzajú aj v historických dielach sýrskeho okruhu.

Biografické údaje Jakub sa narodil v sýrskom Kurtame pri rieke Eufrat. Klerikom bol už Jakubov otec. Ako dvadsaťdva ročný sa stal mníchom. Študoval teológiu v Edesse u Narsaja. Jeho priateľom boli Filoxén z Mabbúgu a Ján z Telly. Nevie sa, kedy a kým bol vysvätený za kňaza. Ješu Stylita pod rokom 502/503 uvádza, že Jakub bol „periodeutom“ (putujúcim kazateľom), z čoho vyplýva, že kňazskú vysviacku prijal už niekedy v tomto období.

V roku 519 sa stal biskupom v Batnai v Serugu. O jeho episkopáte sa mnoho nevie, zachovali sa niektoré z jeho listov a mnohé jeho diela. Jakubovi súčasníci ho považovali za príslušníka ortodoxie, ale osobitne jemu pripisované listy hovoria v prospech tézy, že prijal christologickú teológiu Cyrila Alexandrijského. Každopádne zastával zmierlivé stanovisko, z čoho možno usudzovať, že nebol prenasledovaný.

Dielo a teológia náhľad|Sýrsky rukopis Jakubovho diela Jakub písal prózu i poéziu. V poézii prevažujú mémre, metrické reči, ktorých sa zachovalo vyše tristo, no ktorých mal napísať až 763. Podľa svedectva Gregora Bar Hebraea mal sedemdesiat prepisovačov, ktorí opisovali jeho veršované poučenia.

Písal listy, liturgie, kázne a napísal tiež minimálne jeden životopis. 43 listov poskytuje informácie z jeho života. Jeho skladby sa stali súčasťou sýrskeho breviára a východných liturgických kníh. Jakubovi pripisované anafory nie sú autentické. Preložil šesť centúrií od Evagria Pontského.

V dielach Jakub spracúva spracúvajú veľké množstvo tém, predovšetkým však udalosti a osoby zo Starého a Nového zákona. Venuje sa však aj Zosnutiu Presvätej Bohorodičky, nájdeniu svätého Kríža, edesskému mandylyonu, sviatostiam, cirkevným sviatkom, sýrskym svätcom či palácu apoštola Tomáša, ktorý mal byť postavený v Indii. Významné miesto v Jakubových dielach zaujíma polemika proti judaizmu. Významné sú Jakubove mariologické diela.

Jakubove diela boli prekladané do východných jazykov (arabčiny, arménčiny a gruzínčiny). V 8. storočí bolo jedno z Jakubových diel vložené do sýrskeho korpusu spisov svätého Izáka Sýrskeho, odkiaľ sa dostalo aj do gréckeho prekladu v 9. storočí.

Christológia Jakubova christológia je nejednoznačná, nevyplýva z jeho spisov a listy, ktoré by ju potvrdili sú z hľadiska autenticity sporné. „Odborné diskusie o jeho christologickej pozícii odhalili v jeho teológii jednoznačne antichalcedónske a všeobecne antidiofyzitiské tendencie. Napriek tomu však Jakuba nemožno s istotou považovať za monofyzitu, a to ani v takej podobe, akú predstavovali Severos z Antiochie alebo Filoxén z Mabbúgu.“ Jakubova christológia je archaická a orientovaná na predchalcedónsku, tzv. efrémovskú tradíciu. Dištancoval sa tak od diofyzitizmu, ako aj od chalcédonizmu, pričom nasledoval ranú, „predseverovskú“ formu monofyzitskej christológie. Podľa Taekeho Jansmu bola Jakubova christológia akousi „treťou cestou“ v porovnaní s severiánstvom a antiochijsko-chalcedónskou tradíciou.

V Jakubovej christológii zohráva kľúčovú úlohu koncepcia dvoch zrodení Božieho Syna: prirodzeného (večného) a spásneho, ktoré zodpovedajú dvom ontologickým módom („bytiu“ a „stávaniu sa“). Túto dvojitosť v Kristovi Jakub, nasledujúc svätého Efréma Sýrskeho, opisuje ako „Kristovo tajomstvo“. Boh podľa Jakuba stvoril Adama nie podľa svojho vlastného obrazu, ale podľa obrazu Krista, ktorý pred vtelením existoval potenciálne. Jednota Krista je jednotou prirodzenou. Kristus je jedným podľa prirodzenosti no táto sa uskutočňuje v ľudskom obraze. Táto hypostatická (prirodzená) jednota sa u Jakuba označuje ako „zmiešanie“. Prvé zrodenie je princípom, počiatkom a príčinou druhého, no v oboch zrodeniach je Kristus Jednorodený. Práve preto Jakub považoval prívržencov Chalcedónskeho koncilu (451) za nasledovníkov Nestoria, ktorí veria, že „jeden bol ukrižovaný a druhý sa toho ani nepriblížil“.

Mariológia Jakub obhajuje Máriin titul Theotokos (Bohorodička). Zdôrazňujúc Kristovu hypostatickú jednotu nazýva Máriu „Matkou Jednorodeného“. Poukazuje na jej vyvolenie, kráľovskú dôstojnosť, zázračné nepoškvrnené počatie a zachovanie panenstva pri pôrode. Tvrdí, že ak by sa Mária dopustila čo i len detského hriechu, Boh by si bol vyvolil inú. Jakub zastával názor, že Bohorodička zakúsila pôrodné bolesti, ktoré považoval za dôkaz skutočného Kristovho človečenstva. Pre Krista je Mária miestom a základom druhého zrodenia; tak ako ona nestratila panenstvo pri pôrode, tak Kristus nestratil Božstvo pri ľudskom narodení. Máriu nazval aj „Matkou milosrdenstva“.

Referencie

Literatúra

Edície primárnych prameňov Paulus Bedjan (Hrsg.): Homiliae selectae Mar-Jacobi Sarugensis IV. Leipzig 1908/1910. CSCO 110 (Syr 57) CSCO 508509 (Syr 214215) POr 38,1242; 43,515663

Preklady do slovenčiny Homília I., fragmenty:

Sekundárna literatúra (výber)

Slovníky a encyklopédie

Iné projekty

Externé odkazy Jacob of Sarug v databáze syri.ac (bibliogragia manuskriptov, edícií, prekladov,..)

Kategória:Biskupi Sýrskej ortodoxnej cirkvi Kategória:Spisovatelia píšuci po sýrsky Kategória:Sýrski orientálni ortodoxní svätci Kategória:Sýrski katolícki svätci Kategória:Byzantskí mnísi Kategória:Byzantskí teológovia Kategória:Byzantskí misionári Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 29. novembra Kategória:Narodenia v 5. storočí Kategória:Úmrtia v 521 Kategória:Úmrtia 29. novembra