Julius Jacob slobodný pán von Haynau (* 14. október 1786, Kassel† 14. marec 1853, Viedeň) bol rakúsky generál. Bol nemanželským synom hesenského kurfirsta a od pätnástich rokov slúžil v rakúskej armáde. Vyznamenal sa už počas napoleonských vojen, neskôr vynikol predovšetkým počas revolúcie 1848 – 1849. Pod maršalom Radeckým pomáhal potlačiť revolučné hnutie v Taliansku a v roku 1849 dosiahol hodnosť poľného zbrojmajstra. Potom bol popredným strojcom likvidácie revolúcie v Uhorsku, kde ako vrchný veliteľ a faktický miestodržiteľ získal mimoriadne právomoci (18491850). V júli 1850 bol odvolaný a odvtedy žil v súkromí.
Kariéra vľavo|náhľad|Erb baróna Juliusa von Haynau Pochádzal z početného nelegitímneho potomstva hesenského kurfirsta Viliama I. Hesenského (17431821) a jednej z jeho mileniek Rosy Ritterovej (17591833).Rodokmeň rodu Hessen-Kassel na webe euweb.cz dostupné online Narodil sa v Kasseli a spolu so svojimi súrodencami získal v roku 1800 titul slobodného pána z Haynau. V roku 1801 vstúpil do rakúskej armády, zúčastnil sa napoleonských vojen a už v roku 1805 bol kapitánom pri 35. pešom pluku umiestnenom vtedy v Benátkach nad Jizerou.Militär Almanach 18; Viedeň, 1807; s. 156 dostupné online Bojoval vo vojne roku 1809, vyznamenal sa v ťaženiach v rokoch 1813 – 1814 a v záverečných bojoch proti Napoleonovi v roku 1815, vtedy už v hodnosti majora. Po napoleonských vojnách slúžil pri 16. pešom pluku v Tresive.Militär Schematismus des österreichischen Kaiserthumes 1819; Viedeň, 1819; s. 125 dostupné online V roku 1823 bol v hodnosti podplukovníka zástupcom veliteľa 26. pešieho pluku v Udine.Militär Schematismus des österreichischen Kaiserthumes 1824; Viedeň, 1824; s. 145 dostupné online V roku 1830 dosiahol hodnosť plukovníka a stal sa veliteľom 30. pešieho pluku v Ľvove, kde strávil päť rokov.Militär Schematismus des österreichischen Kaiserthumes 1831; Vídeň, 1831; s. 153 dostupné online V roku 1835 bol povýšený do hodnosti generálmajora a prevzal velenie brigády v Taliansku.Militär Schematismus des österreichischen Kaiserthumes 1836; Viedeň, 1836; s. 49 dostupné online V roku 1844 dosiahol hodnosť poľného podmaršala a stal sa veliteľom v Grazi,Militär Schematismus des österreichischen Kaiserthumes 1846; Viedeň, 1846; s. 45 dostupné online odkiaľ bol kvôli konfliktom s úradmi odvolaný a prevelený do Temešváru.Militär Schematismus des österreichischen Kaiserthumes 1848; Viedeň, 1848; s. 42 dostupné online
Veliteľ v Taliansku a Uhorsku 1848 – 1850 vľavo|náhľad|Julius von Haynau ako vrchný veliteľ rakúskej armády v Uhorsku, Giuseppe Bezzuoli, 1853, Vojenské historické múzeum, Viedeň Na jar 1848 bol povolaný do Talianska, kde bol pridelený k armáde maršala Radeckého a bol menovaný veliteľom vo Verone.TARABA, Luboš: Italské patálie maršála Radeckého. První válka za osvobození Itálie; Praha, 2019; s. 289, 294 ISBN 978-80-7557-189-2 Svojou rozhodnosťou prispel k víťazstvu pri Custoze. Na jeseň 1848 začal obliehať Benátky, medzitým dobyl niekoľko ďalších miest v severnom Taliansku, kde sa preslávil nekompromisným postupom proti povstalcom. Na prelome marca a apríla 1849 dobyl Bresciu, kde nechal popraviť 13 revolucionárov, čo mu vynieslo prezývku hyena brescijská.
V máji 1849 bol menovaný ck poľným zbrojmajstrom,Služební postup Julia von Haynau in: SCHMIDT-BRENTANO, Antonio: Die k. k. bzw. k. u. k. Generalität 1816–1918, Vídeň, 2007; s. 67 dostupné online tajným radcom a vrchným veliteľom armády v Uhorsku.Militär Schematismus des österreichischen Kaiserthumes 1850; Viedeň, 1850; s. 64 dostupné online Pre potlačenie maďarskej revolúcie získal rozsiahle právomoci a v rokoch 18491850 bol v Uhorsku v podstate miestodržiteľom.Československé dějiny v datech; Praha, 1987; s. 287–288, 593Prehľad predstaviteľov Maďarska na webe worldstatesmen Dosiahol niekoľko významných víťazstiev nad uhorskými povstalcami a vďaka významnej pomoci ruskej armády maršala Paskeviča bola revolúcia potlačená. Podobne ako predtým v Taliansku, tak aj v Uhorsku potom Haynau pristúpil k prísnemu potrestaniu revolucionárov. Popravený bol uhorský predseda vlády Ľudovít Baťán, trinásť generálov revolučnej armády a na trest smrti bolo odsúdených ďalších 300 vodcov povstania. Aj keď nie všetky exekúcie prebehli na jeho priamy rozkaz, vďaka svojej krutej povahe a predchádzajúcej povesti bol všeobecne vnímaný ako hlavný strojca krvavého potlačenia uhorskej revolúcie.
V júli 1850 bol z Uhorska odvolaný a odišiel do súkromia, pobýval prevažne v Grazi. Jeho povesť prísneho likvidátora revolúcie v Taliansku a Uhorsku ho dostihla aj na príležitostných súkromných cestách do zahraničia a fyzicky bol napadnutý v Londýne a Bruseli.Ottův slovník naučný, 10. díl; Praha, 1896; s. 1001–1002 dostupné online Zomrel na infarkt 14. marca 1853 vo Viedni.
Tituly a ocenenia V roku 1810 bol menovaný ck komorníkomHof- und Staats-Schematismus des österreichischen Kaiserthums für das Jahr 1811; Viedeň, 1811; s. 50 dostupné online a ako vrchný veliteľ v Uhorsku dostal titul v roku 1849 ck tajného radcu s nárokom na oslovenie Excelencia. Počas vojenskej kariéry získal viacero vyznamenaní v Rakúsku aj v zahraničí,Přehled řádů a vyznamenání Julia von Haynau in: Militär Schematismus des österrichischen Kaiserthumes 1851; Viedeň, 1851; s. 93 dostupné online okrem iného bol nositeľom dvoch stupňov Radu Márie Terézie.Přehled nositelů Řádu Marie Terezie in: Schematismus für das Kaiserliche und Königliche Heer 1914; Viedeň, 1914; s. 44–45 dostupné onlineMĚŘIČKA, Václav: Řád Marie Terezie; Klub pro českou heraldiku a genealogii, Praha, 1990; s. 72, 109, 116 Získal čestné občianstvo vo Viedni, Budapešti, Graz, Šoproni, Arade a Prešporku.Gothaisches genealogisches Taschenbuch der freiherrlichen Häuser: 1864; Gotha, 1864; s. 352 dostupné online Od roku 1845 bol čestný majiteľom 57. pešieho pluku dislokovaného v Tarnove.Přehled majitelů pěšího pluku č. 57 in: Schematismus für das Kaiserliche und Königliche Heer 1914; Viedeň, 1914; s 492 dostupné online
Rakúsko odkaz=Soubor:Ord.MariaTeresa-GC.png|60x60bod veľkokríž Radu Márie Terézie odkaz=Soubor:Ord.MariaTeresa-COM.png|60x60bod komandérsky kríž Radu Márie Terézie odkaz=Soubor:Ord.S.Stef.Ungh._-_GC.png|60x60bod veľkokríž Kráľovského uhorského radu svätého Štefana odkaz=Soubor:Ord_Leopold-GC.png|60x60bod veľkokríž Leopoldovho rádu odkaz=Soubor:Ord.CoronaFerrea_-_GC.png|60x60bod Rad železnej koruny I. triedy odkaz=Soubor:AUT_KuK_Kriegsbande_BAR.svg|60x60bod Vojenský záslužný kríž
Zahraničie odkaz=Soubor:St.AndrewOrder.png|60x60bod rytiersky kríž Radu svätého Ondreja (Rusko) odkaz=Soubor:RUS_Order_św._Anny_(baretka).svg|60x60bod Rad svätej Anny I. triedy (Rusko) odkaz=Soubor:Saint_vladimir_(bande).png|60x60bod Rad svätého Vladimíra II. triedy (Rusko) odkaz=Soubor:RUS_Imperial_Order_of_Saint_George_ribbon.svg|60x60bod Rad sv. Juraj (Rusko) odkaz=Soubor:Royal_Guelphic_Order.png|alt=|60x60bod veľkokríž Radu Guelfov (Hannoversko) odkaz=Soubor:IT_TSic_Order_Santo_Gennaro_BAR.svg|60x60bod rytier Radu sv. Januaria (Kráľovstvo oboch Sicílií) odkaz=Soubor:D-SAX_Militaer_St-Heinrich_Orden_BAR.svg|60x60bod rytier Vojenského rádu sv. Henricha (Sasko) odkaz=Soubor:House_Order_of_the_Golden_Lion_-_Knight_(Hesse-Kassel)_-_ribbon_bar.png|60x60bod veľkokríž Rádu zlatého leva (Hessensko-Kasselsko)
Rodina Jeho manželkou bola Terézia Weberová (17871851), dcéra poľného podmaršala Franza Webera von Treunfels († 1809 v bitke pri Asperne. Z ich manželstva sa narodila jediná dcéra Clotilde (18091887).Julius von Haynau na webe geni.com dostupné online
Jeho starší brat Wilhelm Karl von Haynau (17791856) bol generálom v hesenskej armáde a v roku 1850 krátko vrchným veliteľom v Hesensku.
Rodokmeň
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Julius von Haynau na webe Austro-Hungarian Army Julius von Haynau Österreichisches Biographisches Lexikon
Zdroj
Kategória:Osobnosti z Kasselu Kategória:Rakúski šľachtici Kategória:Rakúski generáli Kategória:Poľní zbrojmajstri Kategória:Cisárski komorníci Kategória:Tajní radcovia Habsburskej monarchie Kategória:Osobnosti napoleonských vojen Kategória:Osobnosti Uhorskej revolúcie Kategória:Nositelia Vojenského radu Márie Terézie Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana Kategória:Držitelia Radu Leopolda Kategória:Nositelia Radu železnej koruny Kategória:Nositelia Vojenského záslužného kríža (Rakúsko) Kategória:Rytieri Radu svätého Andreja Kategória:Držitelia Radu svätej Anny Kategória:Nositelia Radu svätého Vladimíra Kategória:Nositelia Radu svätého Juraja (Rusko) Kategória:Nositelia Radu Guelfov Kategória:Nositelia Vojenského radu svätého Henricha Kategória:Nositelia Radu zlatého leva Kategória:Nositelia Radu svätého Alexandra Nevského Kategória:Nositelia Vojenského radu Maxa Jozefa Kategória:Čestní občania Bratislavy Kategória:Čestní občania Budapešti Kategória:Čestní občania Viedne Kategória:Čestní občania Grazu