Obliehanie Jasnej Hory bolo vojenským stretom v dňoch 19. novembra až 27. decembra roku roku 1655 pod Kláštorom Jasná Hora v meste Čenstochová na území severozápadného Poľska a to medzi poľskými vojenskými obrancami a švédskou armádou.
Švédske impérium silnie V období po Tridsaťročnej vojne sa Švédske impérium stalo vďaka svojej armáde a ekonomike mocnosťou prvoradého významu. Po uzavretí Vestfálskeho mieru zo dňa 24. októbra roku 1648 v meste Münster a Osnabrück však došlo k tomu, že jeho vojenská sila zostala nevyužitá. Jej vojaci však prevzali doslova bohaté skúsenosti pre koristnícku činnosť. Nového švédskeho kráľa Karola X. Gustáva však lákala možnosť získať a zmocniť sa bohatých pruských prístavov. Okrem iného sa rozhodol riešiť spor o územie Livónska prostredníctvom zbraní. Formálnou zámienkou pre začatie nového boja mu poslúžila skutočnosť, že práve poľský kráľ menom Ján II. Kazimír stále užíval titul pre panovanie na švédskom kráľovskom tróne.
Dobýjanie poľského územia Dňa 19. júla roku 1655 vyhlásil švédsky kráľ menom Karol X. Gustáv v meste Štokholm vojnu voči Poľsko-litovskému kráľovstvu. O takmer dva mesiace neskôr, presnejšie dňa 8. októbra roku 1655, obsadili švédske vojská mesto Varšavu. Týždeň po tejto udalosti, dňa 16. septembra roku 1655 došlo k ozbrojenému stretu pri Žarnowe. Táto malopoľská pevnosť napokon podľahla švédskym vojskám. Dňa 3. októbra roku 1655 podľahli poľské vojská na čele s poľným hajtmanom Stanislawom Lackoronským švédskej presile po bitke pri Wojnicze. V dôsledku tejto udalosti utiekol poľský kráľ menom Ján II. Kazimír smerom do Sliezska. Následne dňa 19. októbra roku 1655 došlo po trojtýždennom ostreľovaní zo strany švédskych vojakov k obsadeniu Krakova. O deň na to vyhlásili najvyšší predstavitelia litovskej magnátskej strany a to Boguslaw a Ján Radziwil podriadenie švédskemu kráľovi. Dňa 21. októbra roku 1655 sa dočkal švédsky kráľ menom Karol X. Gustáv podriadeniu moci v oblastiach Lublinska, Červenej Rusy, Malopoľska, taktiež Sandomerska a Volyne. Tamojšie šľachtické úrady a obyvateľstvo tak chceli získať podporu proti kozáckym rebelom a ruským armádam v čase rusko-poľskej vojny (1654 – 1667). V októbri roku 1655 dosiahla švédska vojenská invázia doslovný vrchol. Koncom novembra však nastal na bojisku pre švédske zbrane veľký zvrat.
Obrat na bojisku a švédske zbrane v kríze Dňa 19. novembra roku 1655 začali švédske vojská šesťtýždenné obliehanie opevneného Kláštora Jasná Hora v meste Čenstochová. Vojenská sila poľských obrancov však bola veľmi slabá. Obrancovia na hradbách disponovali silou takmer 250 vojakov. Ich odpor voči švédskym útočníkom bol tak húževnatý, že sa dôsledne prejavila vlna nadšenia pre protišvédsky odboj. Následne sa poľský kráľ menom Ján II. Kazimír z dynastie Vasa vrátil späť zo sliezskeho exilu a chopil sa ďalšieho boja. Dňa 27. decembra roku 1655 prikázalo švédske armádne velenie pre ústup a koniec vojenského obliehania. Vojenská sila Švédskeho impéria sa tak začiatkom roku 1656 dostala do veľkých ťažkostí, dôsledkom čoho si armádni velitelia hľadali spojencov.
Referencie
Literatúra MELICHAR, Václav et al. (1975). Dějiny Polska. Praha: Nakladatelství Svoboda. MRVA, Ivan – SEGEŠ, Vladimír. (2012). Dejiny Uhorska a Slováci. Bratislava: Perfekt, a.s. ISBN 978-80-8046-586-5. SKŘIVAN, Aleš. (2002). Lexikon světových dějin 1492 – 1914. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. ISBN 80-86493-06-7.
Pozri aj Druhá severská vojna Protihabsburské stavovské povstanie Juraja II. Rákociho
Iné projekty
Zdroj ŘEZNÍK, Miloš. (2010). Dějiny Polska v datech. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1.
Kategória:Bitky v 1655 Kategória:Obliehania