Li Chung-čang (, ; * 15. februára 1823† 7. novembra 1901) bol chanský úradník, politik, generál a diplomat počas neskorej dynastie Čching. V roku 1847 dosiahol najvyšší stupeň úradníckych skúšok: ťin-š’ (, skutočný učenec). Počas svojej kariéry sa podieľal na potlačení tchajpchinského povstania (1850 až 1864) a povstania nienov (1851 až 1868). Postupne zastával niekoľko pozícií miestokráľov (, cung-tu): Chu-kuang (1867-1870), Č’-li (v rámci Čchingskej ríše najvýznamnejšie; prvýkrát 1871 až 1895 a druhýkrát 1900 až 1901) a Liang-kuang.

Ako jeden z predstaviteľov hnutia za sebaposilnenie (, jang-wu jün-tung) sa pokúsil modernizovať čchingské pozemné a námorné sily. Nedokázal ale zabrániť cisárovnej vdove Cch’-si v sprenevere armádnych a námorných fondov, čo sa prejavilo v porážke jeho jednotiek počas prvej čínsko-japonskej vojny. Touto porážkou utrpela aj jeho prestíž, čo ho stálo (okrem iného) aj titul miestokráľa Č’-li. Počas vyjednávania mierovej zmluvy bol na neho v Japonsku spáchaný neúspešný atentát. Počas povstania boxerov vystupoval proti cisárskej pomoci pre boxerov.

Mladosť a kariéra Li Chung-čang sa narodil za dynastie Čching v Che-fej, hlavnom meste provincie An-chuej, ako druhý syn učenca 15. februára 1823. Svoju kariéru začal za podpory významného úradníka Ceng Kuo-fana v roku 1844 a v roku 1847 získal vo svojich 24. rokoch najvyšší stupeň úradníckych skúšok ťin-š’ a vymenovanie na prestížnej akadémii Chan-lin v Pekingu. V roku 1853 sa vrátil do svojho rodného mesta, ohrozeného Tchajpchinským povstaním, a spoločne so svojim otcom založili miestnu milíciu na obranu regiónu pred povstalcami. Po smrti otca v roku 1855 sa napriek konfuciánskemu smútiacemu dôchodku neoficiálne stále angažoval a roku 1856 získal miesto sudcu.

Boj proti povstalcom Okolo roku 1858 odišiel do provincie Ťiang-si, aby sa pripojil k armáde Ceng Kuo-fana v boji proti Tchajpchinským rebelom, pričom sa stal významným vojenským veliteľom. V roku 1861 bol menovaný za guvernéra provincie a zostavil vlastnú vernú milíciu, s ktorou sa roku 1862 vydal do Šanghaja. Za pomoci Cengovej armády a v spolupráci s Gordonovou Ever Victorious Army (, Čchang šeng ťün), jednotkou riadenou a trénovanou Európanmi pre boj s povstalcami, sa Li Chung-čangovi v roku 1864 podarilo zastaviť jednotky Tchajpchinských povstalcov. Za svoje úspechy bol menovaný za generálneho guvernéra provincií Chu-nan a Chu-pej.

Vzťahy so zahraničnými mocnosťami V roku 1870 bol Li Chung-čang namiesto chorého Ceng Kuo-fana menovaný za generálneho guvernéra provincie Č’-li, kde neskôr pôsobil 25 rokov. Počas tohto obdobia dozoroval obchod medzi Čínou a Západom zo zmluvných prístavov severne od rieky Jang-c’-ťiang. V týchto rokoch sa tiež intenzívne angažoval v rokovaniach s Japoncami, Britmi, Francúzmi a ďalšími zmluvnými mocnosťami. V roku 1876 uzavrel s Veľkou Britániou zmluvu upravujúcu obchod s Barmou pozdĺž čínskych hraníc. V roku 1883 zmiernil situáciu v Kórei medzi čínskymi a japonskými jednotkami, avšak napätie neskôr prerástlo v čínsko-japonskú vojnu. Hoci bola Čína považovaná za favorita, Li si bol vedomý slabín čínskej armády a snažil sa vojne predísť. Čína v nej nakoniec prehrala a Li Chung-čang bol nútený vyjednať Šimonoseckú mierovú zmluvu, ktorá vojnu roku 1895 ukončila, ale Čína kvôli nej prišla o Taiwan a Peskadorské ostrovy. Keďže bol Li počas tohto rokovania zranený japonským fanatikom pri neúspešnom atentáte, boli reštrikcie voči Číne zmiernené.

Reformy a „hnutie za sebaposilnenie“ náhľad|Li Chung-čang s Lordom Salisbury a Lordom Curzonom Li Chung-čang bol významným členom „hnutia za sebaposilnenie“, alebo „westernizačného hnutia“. Obdivoval západné vojenské, technologické, priemyselné a vedecké úspechy a pestoval si západné návyky, ako napríklad fajčenie cigár alebo pitie červeného vína a mlieka. Počas svojho života sa zaoberal množstvom veľkých modernizačných projektov, týkajúcich sa nielen posilnenia armádnej výzbroje a opevnenia. V roku 1878 nechal v Šanghaji postaviť modernú textilnú továreň, vybudoval telegrafnú linku, železnicu a nádejných študentov vysielal na školenia do Európy, odkiaľ do Číny pozýval zahraničných odborníkov.

Staroba a smrť V januári 1900 vyslala cisárovná vdova Cch’-si Li Chung-čanga na juh, aby sa stal miestokrálom dvoch Kuangov, Kuang-tung a Kuang-si, úzko spojenými so západnými obchodnými sieťami, ale kvôli politickej situácii ho povolala späť do Pekingu, aby jednal so zahraničnými mocnosťami ohľadom boxerského povstania. Hoci ho chcel Sunjatsen získať na svoju stranu a hongkonský guvernér v prospech Veľkej Británie, Li Chung-čang zostal verný dynastii Čching a 11. októbra 1900 sa do Pekingu vrátil. Dva mesiace po ukončení rokovaní však vo svojich 78 rokoch 7. novembra 1901 zomiera na chorobu.

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Úmrtia 7. novembra Kategória:Narodenia 15. februára Kategória:Úmrtia v 1901 Kategória:Narodenia v 1823 Kategória:Dejiny Číny