Jozef Honza-Dubnický alebo Jozef Honza (* 19. marec 1884, Chtelnica – † 10. apríl 1965, Trnava) bol slovenský národno-osvetový pracovník a česko-slovenský legionár pôsobiaci vo Francúzsku, neskorší predseda Slovenskej ligy, člen výboru Matice slovenskej, predseda Združenia slovenských legionárov.
Bol významným vlastencom a národno-osvetovým pracovníkom pred prvou svetovou vojnou doma a po vysťahovaní do USA v roku 1910 aj medzi Slovákmi v Amerike.
Život
Raný život a rodina Narodil sa v roku 1884 v Chtelnici. Jeho otec Jozef Honza (niekedy písaný aj Hanza) bol želiarom na veľkostatku grófa Pálfyho a jeho matkou bola Mária, rodená Slamková (Szlamka).
Jeho manželkou bola Justína, rod. Prvá (* 1890† 1961). Mal dvoch synov, jedným z nich bol historik Jaroslav Dubnický (* 1916† 1979).
Emigrácia Už ako dvadsaťročný organizoval distribúciu slovenskej tlače medzi obyvateľmi Chtelnice. Organizoval tiež verejné zhromaždenia a dopisoval si s poprednými slovenskými politikmi, ako napríklad Ferdinandom Jurigom, Milanom Hodžom, Františkom Skyčákom či Júliusom Markovičom. Z dôvodu prenasledovanie uhorskými úradmi emigroval v roku 1910 do zahraničia, kde nadviazal kontakty s významnými predstaviteľmi Slovákov v USA – Petrom V. Rovnianekom, Albertom Mamateym či Milanom Gettingom.
Honza bol spoločensky veľmi aktívny. Okrem práce sadzača v americko-slovenskej tlači pracoval vo voľnom čase na slovenskom gymnáziu Sokol, v slovenskom speváckom krúžku a bol tie zakladateľom osvetovej spoločnosti Národ. Vykonával aj osvetovú prácu medzi rodákmi, aby ich prebudil k väčšej národno-kultúrnej aktivite. Bol tiež jedným z účastníkov prípravných rokovaní, ktoré viedli k vzniku Clevelandskej dohody.
Légie Počas pobytu v Amerike úzko spolupracoval s predstaviteľmi Slovenskej ligy a v roku 1917 sa stretol aj s Milanom Rastislavom Štefánikom. Hoci mal v USA založenú rodinu a dve malé deti, neváhal vstúpiť do dobrovoľníckeho vojska. S ním odišiel na francúzsky front, kde slúžil v 21. pešom pluku a postupne dosiahol hodnosť nadporučíka Po skončení prvej svetovej vojny sa vrátil do oslobodenej ČSR.
Život po prvej svetovej vojne Po demobilizácii sa usadil v Trnave, kde rozvinul bohatú verejnú a obchodnú činnosť. Naďalej sa angažoval v kultúrnom živote a zastával množstvo funkcií. Bol predsedom Slovenskej ligy, členom výboru Matice slovenskej, predsedom Združenia slovenských legionárov, okresnej organizácie Slovenskej národnej strany v Trnave, kultúrnym referentom odbočky Sväzu československého dôstojníctva, členom obchodného grémia, čestným predsedom ŠK Trnava a pôsobil aj v ústrediach viacerých celokrajinských organizácií.
Zomrel v roku 1965.
Dielo Počas prvej svetovej vojny sa zúčastnil na činnosti česko-slovenských légií, pričom svoje spomienky zaznamenal v zápiskoch. Tie vyšli knižne v roku 2014.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Osobnosti z Chtelnice Kategória:Slovenskí politici Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti Kategória:Slovenské vojenské osobnosti Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií