Svätý Róbert z Molesme (* po 1024, Troyes† 1111, Molesme) bol francúzsky katolícky kňaz a mníchopát v Molesme a Cîteaux, jeden zo zakladateľov cisterciánskeho rádu. Katolíckou cirkvou je uctievaný ako svätý. Osobitne je však uctievaný predovšetkým cisterciánmi ako jeden z patrónov rádu.
Róbertove časté zmeny pôsobiska bývajú interpretované ako prejav neustáleho hľadania autentickejšieho mníšskeho života, lepšie prispôsobeného potrebám doby než bol život v Cluny a v iných starobylých opátstvach. Podobnú cestu hľadania prešli aj viacerí jeho súčasníci ako napríklad Bernard z Tironu, Róbert z Arbrisselu, Vitalis zo Savigny, Štefan z Muretu, skôr než sa sami stali zakladateľmi nových spoločenstiev alebo reholí.
Život
Raný život Mnohé detaily zo života svätého Róberta, ako aj pohnútky jeho konaní, sú dodnes neznámymi. Narodil sa vo francúzskom meste Troyes (alebo v jeho okolí, v kraji Champagne) do bohatej rodiny šľachtica Thierryho a jeho manželky Ermengarde. Rodina bola zrejme pokrvne spriaznená s rodom grófov z Tonnerre. Presný rok jeho narodenia nie je známy, tradične sa uvádzajú rôzne roky od roku 1024 až po tradičnejšie roky 1028/1029.
František Julius Lux, Svätý Róbert z Molesme prijíma prsteň od Panny Márie, freska, 17421745, Mariánská Týnice, Česko|náhľad|vľavo
S Róbertovým narodením sa spája legenda, podľa ktorej mala jeho matka zažiť počas tehotenstva zjavenie Panny Márie, a prijať od nej krásny prsteň ako znak duchovného zasnúbenia jej syna s Máriou. Je možné že legenda má základ v úcte, ktorú svätý Róbert prechovával k matke Ježiša Krista a ktorá sa skrze niektoré rádové pravidlá preniesla aj do života kláštorov, ktoré Róbert založil. Po vzore kláštora v Molesme boli napríklad všetky cisterciánske kostoly pôvodne zasvätené Panne Márii.
Vstup do kláštora Ešte ako dospievajúci chlapec (podľa jeho Vita ako pätnásťročný) sa Róbert pridal k rádu benediktínov a vstúpil do kláštora v Moutier-la-Celle pri Dijone. Neskôr bol vysvätený za kňaza a zrejme v relatívne mladom veku sa stal miestnym priorom, teda zástupcom opáta. V roku 1069 nahradil vo funkcii opáta v opátstve Saint-Michel de Tonnerre (Yonne) Hunauta II. Z nie dostatočne známych dôvodov (možno nenachádzajúc hlbšie pochopenie pre bohatnutie kláštorov v dôsledku clunyjskej kláštornej reformy), sa vo svojom kláštore pokúsil zaviesť určité reformy, ktoré sa však medzi jeho spolubratmi nestretli s pochopením. Ak boli totožné s jeho neskoršími názormi, je možné, že vychádzali z návratu k prísnemu dodržiavaniu benediktínskej regule a k ideálu života v chudobe a v práci. Znechutený neúspechom sa nakoniec v roku 1071 Róbert vrátil do Moutier-la-Celle, a následne odišiel ako prior pôsobiť do kláštornej filiálky Saint-Ayoul.
Kláštor v Molesme vľavo|náhľad|Tommaso Dolabella, Svätý Róbert, olej na plátne, okolo 1614 až 1618, dnes Muzeum Duchowości i Kultury Cystersów wraz z Biblioteką w Opactwie Cystersów w Mogile, Krakov, Poľsko Medzi predstaviteľmi rehoľného života si Róbert veľmi rýchlo získal veľkú duchovnú autoritu. Záujem o jeho vedenie mala dlhodobo skupina pustovníkov žijúca v lesoch okolí dediny Collan. Nakoniec sa jej podarilo u pápeža Gregora VII., horlivého zástancu mníšskeho života, vymôcť vydanie nariadenia, ktorým kláštor zaviazal, aby pustovníkom poskytol predstaveného, ktorého si vyžiadajú. Nové prostredie však zrejme nie úplne vyhovovalo Róbertovým predstavám o mníšskom živote. Skôr než pustovníctvo chcel oživiť cenobitský život založený na regule svätého Benedikta z Nursie. Je tiež možné, že prostredie materiálne už nevyhovovalo podmienkam rastúcej komunity. Spolu s časťou pustovníkov sa preto v roku 1075 presťahoval do lesov v okolí Molesme, kde založili oratórium. Okolo oratória sa následne začala tvoriť komunita založená na živote podľa benediktínskej regule.
Socha svätého Róberta, Cîteaux, Côte-d'Or, Burgundsko, Francúzsko|náhľad Róbert sa zrejme snažil vytvoriť podmienky pre cenobitský život a zároveň obnoviť miesto manuálnej práce v programe novej nadácie, teda zavádzať niektoré zvyky, ktoré neboli bežné v kláštoroch usporiadaných po vzore legendárneho kláštora v Cluny. Do kláštora boli prijatí noví členovia a istý čas tam strávil aj svätý Bruno, neskorší zakladateľ rádu kartuziánov. Vďaka Róbertovej zbožnosti sa kláštor tešil početným bohatým donáciám, osobitne od biskupa Huga II. z Dompierre, pánov z La-Ferte-Loupiere či z Joinville, a neskôr aj od vojvodu Oda I. Burgundského. Zásluhy na dobrej majetkovej situácii kláštora mala zrejme aj skutočnosť, že Molesme, ktoré patrilo pánom z rodu Maligny (z ktorého vetvy Róbert azda pochádzal), bolo kláštoru darované ako alod, takže kláštor nemusel svetskej vrchnosti odvádzať žiadne dávky. Dobre hospodáriacemu kláštoru sa v rámci rozvoja podarilo zriadiť vlastné prioráty, ba dokonca aj poloautonómne opátstvo Aulps. V konečnom dôsledku to však znamenalo, že v kláštore sa začali postupne presadzovať aspoň niektoré aspekty kláštorného života z Cluny. Zdá sa, že vo vnútri komunity existovali dva či tri smery: prvý sa usiloval o obnovu mníšskeho života prísnejším zachovávaním rehole svätého Benedikta; druhému vystačoval život kláštorný život podobný v iných francúzskych kláštoroch a tretí bol priťahovaný pustovníckym ideálom a túžil po väčšej chudobe a radikálnejšom osamelom živote. Tieto tendencie napokon viedli k odchodu najmenej dvoch skupín mníchov. Spomínaný vývoj zrejme nevyhovoval ani Róbertovým predstavám, a tak nakoniec Molesme opustil aj on a utiahol sa do chudobných mníchov v Aux. Róbertov odchod zrejme značne poškodil prestíž kláštora, takže komunita sa pokúsila opáta získať späť. Keďže sa však Róbert odmietal vrátiť, vymohli si mnísi nakoniec podporu u pápeža Urbana II., ktorý Róberta (asi v roku 1094) zaviazal návratom do kláštora. Róbert sa do Molesme vrátil, no dlho v ňom nezostal. Už v roku 1098 sa mu totiž podarilo získať povolenie lyonského arcibiskupa a pápežského legáta Huga z Lyonu k odchodu.
Cistercium náhľad|4 cisterciánski opáti, detail bronzovej sochy na vonkajšej stene Katedrály Nanebovzatia Panny Márie v Altenbergu, Nemecko Spolu s asi dvadsiatimi mníchmi sa svätý Róbert v roku 1098 presťahoval do Cîteaux (), kde založil „nový kláštor“ (), čím vlastne vznikol zárodok cisterciánskeho rádu. Róbertovým úmyslom bolo vytvoriť spoločenstvo bratov, ktorí by v samote, chudobe a jednoduchosti, čo najvernejšie zachovávali rehoľu svätého Benedikta. Vďaka kontaktom s miestnymi šľachticmi sa mu pre nový kláštor podarilo získať pozemky a zabezpečiť nevyhnutné príjmy. Jeho dlhoročná túžba však zostala naplnená iba čiastočne, keďže v Cîteaux zostal Róbert iba na o čosi dlhšie než rok. Mnísi v Molesme si medzičasom zvolili za opáta Godefroya, ktorý však nedokázal spoločenstvo viesť.
Socha svätého Róberta, drevo, tretia štvrtina 15. storočia, Kostol Márie Magdalény, Troyes, Francúzsko|vľavo|náhľad Odchod zbožného opáta a jeho prívržencov znamenal úpadok kláštora, ku ktorému sa jeho okolie začalo stavať stále pohŕdavejšie, ba dokonca až nepriateľsky. Gróf Viliam II. z Nevers napríklad podpálil jeden z opátskych dvorov. Mnísi preto požiadali najprv biskupa a následne pápeža Urbana II., aby Róbertovi nariadil vrátiť sa a spravovať kláštor znova ako opát. Pápež Urban na naliehanie kardinálov Róbertovi navrhol, aby opustil svoju samotu a odišiel v záujme mieru a pokoja do opátstva, „aby tí, ktorí milujú samotu [Cîteaux], mohli žiť v pokoji a tí, ktorí sú v kláštore [Molesme], dodržiavali pravidelnú disciplínu“.
Vyšetrovanie a finálne rozhodnutie zveril pápež svojmu legátovi, arcibiskupovi Hugovi z Lyonu. Hugo zvolal koncom mája či júna 1099 v Port-d'Anselle synodu vires authenticos, teda významných osôb v oficiálnych funkciách v okolí, aby prediskutovali opatrenia, ktoré bolo treba prijať. Biskupi sa postavili na obranu Molesme a Geoffrey dobrovoľne odstúpil z funkcie opáta v prospech Róberta. Róbertovi bolo nariadené sa vrátiť do Molesme. Synodu však nemožno vnímať ako súd nad Róbertom. Naopak, všetci zúčastnení si ho veľmi cenili a snažili sa ho ochrániť od pohany, ktorá by voči nemu mohla byť vznesená. Jeden zo záverečných dokumentov sa napríklad zakončuje slovami „Nebojte sa ho prijať a správať sa k nemu ako k mužovi s dobrou povesťou.“ V záveroch synody sa tiež spomína, že ak by Róbert so svojou obvyklou nestálosťou opäť opustil svoj post, nikto by nebol na jeho miesto dosadený bez predchádzajúceho súhlasu pápežského legáta, miestneho biskupa a predchádzajúceho opáta Godfreya. Ostatným mníchom v Cîteaux bolo umožnené zostať na novom mieste a zriadiť si nezávislé opátstvo. Róbert sa pre obnovenie mieru a pokoja rozhodol po tretíkrát v živote uposlúchnuť pápežský príkaz a vrátiť sa do Molesme. Spolu s ním sa vrátila aj časť mníchov. Riadenie novovzniknutého kláštora v Cîteaux sa ujal Alberich z Cîteaux. Opátom v Molesme Róbert následne zostal až do smrti roku 1111, pričom vplyv opátstva sa za tú dobu rozšíril až do Luxemburgska, či diecéz Bazilej a Lausanne, kde kláštor založil dcérske inštitúty.
Kult Moderná ikona znázorňujúca svätých zakladateľov cisterciánskeho rádu, svätý Róbert vľavo|náhľad Úcta k jednému zo zakladateľov cisterciánskeho rádu sa najprv šírila predovšetkým v benediktínskom Molesme. V raných dokumentoch cisterciánskeho rádu nebol spočiatku ako zakladateľ ani spomínaný a jeho vynútený odchod z Cîteaux bol v dobových kronikách označovaný ako zrada jeho vlastného svedomia. V roku 1220, na žiadosť mníchov z Molesme, požiadala generálna kapitula cisterciánskeho rádu pápeža Honoria III. o jeho kanonizáciu. O rok neskôr pápež povolil jeho miestny kult a v roku 1222 došlo ku kanonizácii. Liturgická spomienka pripadla najprv na 17. apríla, no neskôr bola presunutá na 29. apríla, pretože uvedené obdobie sa často krylo s dátumom Veľkej noci. V roku 1254 Róberta generálna kapitula zaradila do litánií svätých a nariadila jej spomienku v ofíciu na počesť Panny Márie. Neskôr, a až do liturgickej reformy v roku 1955, si ho cisterciáni denne pripomínali spolu so svätým Benediktom a svätým Bernardom pri vešperách a chválospevoch Božieho ofícia. Sviatok svätého Róberta bol povýšený na vyššiu úroveň v rokoch 1259 a 1738 a s revíziou cisterciánskeho kalendára v roku 1965 bol presunutý na 26. januára spolu s ďalšími svätými zakladateľmi Cistercia, Alberichom a Štefanom, s obradom prvého stupňa. V Rímskom martyrológiu (2004) je ako dátum spomienky označený ako 17. apríl: „V kláštore Molesme vo Francúzsku [slávime sviatok] svätého Róberta, opáta, ktorý, hľadajúc jednoduchší a prísnejší mníšsky život, už ako zakladateľ a neúnavný správca kláštorov, ako aj predstavený pustovníkov a výnimočný obnoviteľ mníšskej disciplíny, založil cisterciánsky kláštor, kde bol prvým opátom, a v Molesme, kam sa ako opát vrátil, odpočíval v pokoji.“Die 17 aprilis, Nr. 10. In: Martyrologium Romanum, s. 240.
vľavo|náhľad|anonymný autor, svätí opáti z Cistercia, románska miniatúra, 13. storočie
Dielo Nezachovali sa žiadne Róbertove duchovné spisy. Kázne, ktoré mu boli pripisované, nemožno považovať za autentické. Jedinými, priamo od neho pochádzajúcimi, dokumentmi sú Abbatiae Alpensis creatio a Concordia Molesmensis, v ktorých vyjadril základné myšlienky, ktoré neskôr inšpirovali aj cisterciánsku konštitúciu Carta caritatis.
Ikonografia náhľad|Svätý Róbert z Molesme, freska, 1768, Rímskokatolícky kostol v Magyarpolány, Maďarsko