Mons. Gualtiero kardinál Bassetti (* 7. apríl 1942, Marradi, Talianske kráľovstvo) je taliansky rímskokatolícky kňaz a biskup, ktorý v rokoch 2009 až 2022 pôsobil ako arcibiskup mesta Perugia-Città della Pieve. Biskupom je od roku 1994 a v roku 2014 bol vymenovaný za kardinála. V rokoch 2017 až 2022 bol prezidentom Talianskej biskupskej konferencie.
Životopis Narodil sa 7. apríla 1942 v Marradi. Navštevoval menší a väčší seminár arcidiecézy vo Florencii a za kňaza bol vysvätený 29. júna 1966 vo Florencii. Pôsobil ako farský vikár vo farnosti sv. Michala v San Salvi. V roku 1968 sa stal asistentom v menšom seminári vo Florencii a potom v roku 1972 rektorom. O sedem rokov neskôr bol menovaný za rektora väčšieho seminára vo Florencii. Pôsobil tam 11 rokov a potom bol menovaný za provikára a generálneho vikára arcidiecézy.
Biskup Dňa 9. júla 1994 bol menovaný za biskupa Massa Marittima-Piombino a 8. septembra 1994 ho vysvätil kardinál Silvano Piovanelli, arcibiskup Florencie. Za biskupa Arezza bol menovaný 21. novembra 1998.
Arcibiskup Za arcibiskupa Perugie-Città della Pieve bol menovaný 16. júla 2009. V roku 2012 bol zvolený za predsedu Konferencie katolíckych biskupov Umbrie a bol menovaný za podpredsedu Talianskej biskupskej konferencie.
Kardinál Pápež František ho 22. februára 2014 vymenoval za kardinála. V reakcií poznamenal: „Moje ciele sa nezmenili. Chcem navštíviť továrne a nemocnice, pretože ako hovorí pápež, musíme byť‚ pastieri s vôňou oviec‘. Toto je čas vyhrnúť si rukávy.“ Taktiež pochválil pápežovu nomináciu arcibiskupa Lorisa Capovillu ako „priamy odkaz na Druhý vatikánsky koncil“. La Stampa to nazvala „prekvapivou nomináciou“. Bolo to prvýkrát, čo bol biskup z Perugie menovaný za kardinála od čias Gioacchina Pecciho, neskôr pápeža Leva XIII., v roku 1853.
Slúžil omše v latinčine s použitím misála, ktorý v roku 1962 vydal pápež Ján XXIII., a na takýchto liturgiách prednášal homílie. Pápež František ho vymenoval za člena Kongregácie pre biskupov, Kongregácie pre klérus a Pápežskej rady pre jednotu kresťanov.
V roku 2016 na žiadosť pápeža Františka napísal meditácie pre Krížovú cestu na Veľký piatok v Koloseu. Dňa 23. mája 2017 ho vymenoval na päťročné funkčné obdobie za hlavu Talianskej biskupskej konferencie. Zároveň predĺžil jeho vymenovanie za arcibiskupa Perugie o päť rokov, a to aj napriek tomu, že podal svoju rezignáciu podľa požiadaviek pri príležitosti svojich 75. narodenín o niekoľko týždňov skôr.
Pápež František ho 6. augusta 2019 vymenoval za člena Kongregácie pre východné cirkvi. Podľa vatikánskeho novinára Sandra Magistra sa bránil snahe pápeža Františka zvolať synodu Cirkvi v Taliansku, čo viedlo k napätiu s pápežom. Pápež František prijal jeho rezignáciu na funkciu arcibiskupa Perugie 27. mája 2022.
Jeho predchodcom titulárneho kostola bol: kardinál Carlo Maria Martini.
Zdravie Po tom, čo mal horúčku, mal 28. októbra 2020 pozitívny test na COVID-19. 31. októbra bol prijatý do nemocnice Santa Maria della Misericordia v Perugii a od noci z 2. na 3. novembra bol do 13. novembra na jednotke intenzívnej starostlivosti; jeho stav zostal kritický. 19. novembra bol prevezený do rímskej univerzitnej polikliniky Agostino Gemelli, aby pokračoval v rekonvalescencii.
Referencie
Pozri aj Zoznam žijúcich kardinálov Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Talianski kardináli Kategória:Talianski rímskokatolícki biskupi Kategória:Talianski rímskokatolícki arcibiskupi Kategória:Talianski rímskokatolícki kňazi