náhľad|Pretekár na cestnom bicykli na Martinských holiach
Športová cyklistika je druh športu, pri ktorom sa používajú bicykle. Cieľom športovej cyklistiky je zdolanie trate na dráhe, ceste alebo v teréne v čo najkratšom čase. Majster Slovenska je Peter Vlček z Novej Polhory.
Rozdelenie Športová cyklistika má niekoľko disciplín Rýchlostná cyklistika dráhová cyklistika cestná cyklistika Terénna cyklistika horská cyklistika cyklokros gravel Sálová cyklistika bicyklebal krasojazda.
Dráhová cyklistika Preteky dráhovej cyklistiky sa konajú na uzavretom okruhu, zvanom velodróm. Dĺžka okruhu velodrómu môže byť od 150 do . V súčasnosti sú štandardom dĺžky 250, 333,33 a 450 metrov, šírka okruhu je približne 8 metrov. Okruh sa skladá z dvoch zákrut a dvoch rovín. Na rovinách je klopenie dráhy len mierne, okolo 10°, v zákrutách môže byť až 42°. Materiálom, z ktorého je okruh, je najčastejšie v krytých velodrómoch drevo (parkety), alebo pre otvorené velodrómy betón. Prvé cyklistické dráhy vznikali na prelome 60. a 70. rokov 19. storočia vo Francúzsku, Nemecku a USA. Na Slovensku je v prevádzke iba velodróm Prešov.
Na dráhe sa jazdí mnoho disciplín. Ich podstatou môže byť dosiahnutie čo najlepšieho času, predbehnutie protivníka alebo získanie väčšieho počtu bodov. Dráhové disciplíny rozdeľujeme na šprintérske a vytrvalostné.
Šprintérske disciplíny Šprint Preteká sa na tri kolá. Najskôr individuálne kvalifikácie, kde sa každému pretekárovi meria čas na posledných 200 metroch pred cieľom. Vopred určený počet pretekárov je potom podľa kvalifikačných časov nasadených proti sebe do dvojíc (najrýchlejší proti najpomalšiemu atď.). Ďalej už proti sebe bojujú vyraďovacím spôsobom. Do ďalšieho kola postupuje vždy ten z dvojice cyklistov, ktorý svojho súpera porazí v dvoch rozjazdách.
V tejto disciplíne získal slovenský cyklista Anton Tkáč zlatú medailu na Olympijských hrách 1976 v Montreale.
Keirin Je disciplína, ktorej sa preteká na . Najskôr skupina pretekárov ide za motocyklom, ktorý udáva postupne sa zvyšujúce tempo. Pri nájazde do predposledného okruhu motocykel odstúpi a pretekári šprintujú do cieľa.
Časovka Pri tejto disciplíne je na trati vždy len jeden cyklista a cieľom je v čo najkratšom čase prejsť vymedzenú vzdialenosť. Na programe olympijských hier a majstrovstiev sveta pretekajú muži na a ženy na trati s pevným štartom. Niekedy sa stretávame aj s označením pevný kilometer.
Vytrvalostné disciplíny Stíhacie preteky Stíhacie preteky sú v individuálnej podobe disciplínou mužskou i ženskou. Pravidlá určujú pre mužov trať dlhú , pre ženy , štart je pevný. Podobne ako pri disciplíne šprint sa pretekári najskôr rozdeľujú podľa kvalifikačných časov do dvojíc. Potom štartujú súčasne na protiľahlých rovinách a cieľom je zdolať trať v rýchlejšom čase než súper. Pokiaľ jeden z pretekárov súpera doženie ešte pred zdolaním určenej vzdialenosti, jazda okamžite končí jeho víťazstvom.
Podobne sa preteká i v stíhacích pretekov družstiev. Ide výhradne o mužskú disciplínu, v ktorej proti sebe stoja štvorčlenné družstvá. Všetci pretekári z každého družstva štartujú súčasne z jednej čiary, po štarte sa zoradia za sebou a pravidelným striedaním sa snažia dosiahnuť čo najvyššiu rýchlosť. Nie je nutné, aby jazdu dokončili všetci štyria, počíta sa čas tretieho pretekára z družstva.
Olympijský šprint Na protiľahlých rovinách proti sebe nastupujú dve družstvá po troch pretekároch a preteky sa idú na tri okruhy s pevným štartom. Každí z členov družstva musí byť na čele po dobu jedného okruhu. Prvý okruh idú družstvá s tromi pretekármi, potom vedúci pretekár odstúpi a prenechá vedenie druhému, v nájazde do tretieho kola odstupuje aj druhý pretekár a úlohou zostávajúceho je dôjsť do cieľa v čo najkratšom čase.
Bodovacie preteky Väčšia skupina (približne 30-členná) individuálnych pretekárov sa stretáva na trati dlhej (muži) alebo (ženy). Pretekári jazdia po okruhu a snažia sa zbierať body na prémiových šprintoch, ktoré sú vypísané po každých dvoch kilometroch, alebo po 10 okruhoch. Cieľový šprint je bodovaný dvojnásobne. Víťazom sa stane pretekár s najväčším počtom dokončených kôl, pri rovnosti prejdených kôl medzi viacerými pretekármi rozhoduje počet nazbieraných bodov.
Preteky dvojíc (Madison) Preteká väčší počet dvojčlenných družstiev na vzdialenosť niekoľko desiatok kilometrov. Príslušníci každej dvojice sa v pretekoch striedajú, vždy jeden odpočíva a ide miernejším tempom, zatiaľ čo druhý sa ho snaží dobehnúť o celé kolo. Potom si úlohy vymenia. Preteky sú preložené bodovacími šprintmi. víťazí dvojica, ktorá vo vypísanom čase dokončí najviac kôl. Pri rovnosti počtu kôl medzi viacerými družstvami rozhoduje počet získaných bodov.
Hodinové preteky náhľad|Bicykel Eddyho Merckxa na ktorom vytvoril svetový rekord v hodinových pretekoch
Špeciálnou cyklistickou disciplínou sú hodinové preteky (hodinovka). Na dráhe je len jeden pretekár, ktorý sa pokúša prejsť za jednu hodinu čo najviac kilometrov.
História hodinovky sa začala v roku 1893, keď francúz Henri Desgrange, neskorší zakladateľ a riaditeľ súťaže Tour de France, prešiel na hlinenej dráhe . So zdokonaľujúcimi sa pretekárskymi bicyklami sa zvyšovali výkony aj v tejto disciplíne. Už v roku 1898 američan Willie Hamilton prekročil hranicu výkonom . Do historických tabuliek sa zo známych cyklistov zapísali v hodinovke aj Fausto Coppi, Jacques Anquetil či Eddy Merckx. Práve Merckx vytvoril v roku 1972 rekord s hodnotou , na jeho dosiahnutie využil dráhu v Mexiku, ktorá sa nachádza v nadmorskej výšky
V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa začalo experimentovať s diskovými kolesami, ktoré majú menší aerodynamický odpor a väčšiu zotrvačnosť. Hodnota rekordu začala opäť stúpať, v roku 1984 prekonal talian Francesco Moser hranicu výkonom .
Ďalšie vylepšenia bicyklov (atypický posed, atypické riadidlá, ultraľahké materiály) prispeli k posunutiu rekordu. V roku 1996 dosiahol američan Christopher Boardman výkon . Po tomto rekorde zasiahla Medzinárodná cyklistická únia (UCI), ktorá stanovila podmienky za akých sa môžu ísť hodinové preteky na svetový rekord. Za platný svetový rekord bol vyhlásený výkon Eddyho Merckxa z roku 1972, pretože bol posledný ktorý sa uskutočnil na bicykli klasickej konštrukcie, s „baranmi“ a drôtenými výpletmi kolies. Ostatné výkony, ktoré sa uskutočnili na špeciálnych bicykloch označila UCI za „najlepšie svetové výkony“.
V roku 2000 sa Boardman opäť pokúsil o prekonanie rekordu na klasickom bicykli. Jeho pokus bol úspešný – Merckxa prekonal o 10 metrov, výkonom . 19. júla 2005 sa však o ďalšiu senzáciu v cyklistickom svete postaral čech Ondřej Sosenka, keď prekonal na velodróme v Moskve Boardmana o necelých 300 metrov hodnotou . Sosenkov rekord vydržal 9 rokov a nebyť zmeny nových pravidiel UCI, trval by zrejme naďalej. Ako sme už napovedali, UCI pristúpila v roku 2014 k pozoruhodným zmenám, keď povolila na hodinové preteky používať aktuálne vybavenie spĺňajúce štandardy tejto organizácie, čiže prakticky aj najmodernejšie bicykle používané v dráhovej cyklistike. Prvý pokus o prekonanie rekordu s výhodou neobmedzeného vybavenia využil nemec Jens Voigt. Dráhový špeciál mu pomohol posunúť rekordnú značku na hranicu 18. septembra 2014 na velodróme vo Švajčiarsku. Len o niekoľko týždňov neskôr, 30. októbra 2014 utvoril aktuálny svetový rekord s hodnotou rakúšan Matthias Brändle takisto vo Švajčiarsku.
Cestná cyklistika Preteky cestnej cyklistiky sa konajú na bežných cestách s tvrdým povrchom, ako napr. asfalt, betón, prípadne aj kamenné kocky, tzv. mačacie hlavy. Podľa dĺžky trvanía rozdeľujeme cestné preteky na jednorazové a etapové. Jednodňové preteky mávajú rôznu dĺžku, približne okolo , no bývajú aj dlhšie, ako napríklad preteky Bordeaux-Paríž, ktoré majú dĺžku až . Etapové preteky trvajú od troch dní (napr. Vuelta al País Vasco) až do troch týždňov (napr. Tour de France). Takisto celková dĺžka pretekov je rôzna – od cca 500 až do .
Cestných pretekov sa zúčastňujú cyklistické družstvá (tímy), každé družstvo má rovnaký počet pretekárov (ich počet je približne 10, záleží od konkrétnych pretekov). Jednotlivých pretekárov nominuje vedenie tímu podľa ich individuálnych schopností a s ohľadom na konkrétne preteky. Tím má väčšinou svojho lídra, pre ktorého pracujú ostatní členovia tímu, tzv. domestici.
V etapových pretekoch bývajú rôzne druhy etáp. Pri dlhšie trvajúcich pretekoch to obvykle býva úvodný prológ, t. j. krátka (približne ) časovka jednotlivcov, dlhšia časovka jednotlivcov (približne ) – môže byť rovinatá alebo horská, časovka družstiev – a medzi tým „bežné“ etapy s hromadným štartom aj dojazdom celého pelotónu. Bežná etapa má približne nasledovný priebeh: Štart býva zvyčajne v meste kde bol deň predtým dojazd etapy. Úvodných niekoľko kilometrov (zvyčajne kým sa nedostanú pretekári von z mesta) ide pelotón pokojným tempom, až kým nie je vyhlásený tzv. „ostrý“ štart. Počas etapy bývajú rýchlostné a horské prémie, na ktorých zvyčajne prví traja pretekári získavajú body do súťaží o najaktívnejšieho pretekár (rýchlostné prémie) alebo do súťaže o najlepšieho vrchára (horské prémie). Horské prémie sú rozdelené do rôznych kategórií podľa náročnosti stúpania – čím ťažšie stúpanie tím viac bodov získavajú prví pretekári. Dojazd etapy môže byť na rovine alebo do kopca, podľa toho o víťazstvo bojujú buď špecialisti špurtéri alebovrchári. Celkovým víťazom pretekov sa stáva ten pretekár, ktorý dosiahne najkratší celkový čas, ktorý je súčtom časov jednotlivých etáp. Pretekár, ktorý získa najviac bodov na rýchlostných prémiách a cieľových špurtoch sa stáva víťazom súťaže o najaktívnejšieho pretekára, súťaž o najlepšieho vrchára vyhráva pretekár ktorý nazbiera najviac bodov na horských prémiách.
Najvýznamnejšie etapové preteky: Giro d’Italia Tour de France Vuelta a España
Horská cyklistika Dejiny horskej cyklistiky Na bicykloch sa mimo cesty jazdilo už od ich vynájdenia. Moderná horská cyklistika sa datuje od 70. rokov 20. storočia. Jazdci v Crested Butte, Colorado a Cupertino, California si upravovali bicykle a prispôsobovali ich na jazdu v teréne. Skupina v Marin County, California je uznaná Mountain Bike Hall of Fame, ako skupina ktorá zohrala kľúčovú rolu pri zrode tohoto športu tak ako ho poznáme dnes. Začali pretekať dolu Mount Tamalpais (Mt. Tam) na bicykloch značky Schwinn z konca 30. a začiatku 40. rokov osadených lepšími brzdami a širšími pneumatikami. Táto skupina pozostávala z Joe Breeza, Garry Fishera a Keitha Bontragera. Joe Breeze postavil prvý skutočný horský bicykel v r. 1977. Tom Ritchey postavil prvý regulárne dostupný rám, ktorý osadili Garry Fisher a Charlie Kelly, a predali ich spoločnosti Mountainbikes (neskôr zmenená na Fisher Mountain Bikes, potom kúpená spoločnosťou Trek). Prvé dva masovo predávané horské bicykle boli v roku 1982 Specialized Stumpjumper a Univega Alpina Pro.
Rozdelenie horskej cyklistiky náhľad|Horská cyklistika Horská cyklistika sa dá rozdeliť na nasledujúce skupiny: XC – cross country DH – downhill 4X – fourcross BMX – bmx MX – maratón TRIAL FR – freeride
Horská cyklistika na Slovensku Zrod súťažnej horskej cyklistikyZaujímavosti zrodu súťažnej horskej cyklistiky
1992 Liptovský pohár Prvú stranu v knihe histórie pretekárskej horskej cyklistiky (MTB) na Slovensku vypĺňa Liptovský pohár. Bol to prvý seriál pretekov MTB na Slovensku organizovaný pod vedením Milana Jurča. Liptovský pohár mal 3 súťažné kolá, uskutočnené v Demänovej, Závažnej Porube a Dovalove.
1993 Vznik Slovenského pohára, prvé Majstrovstvá Slovenska v MTB Prvý ročník Slovenského pohára v horskej cyklistike mal 5 súťažných kôl. Uskutočnili sa v Bratislave, Rožňave, Poprade, Liptovskom Jáne (Majstrovstvá SR) a Donovaloch. Iniciátorom bol opäť Milan Jurčo.
1994 Slovenský pohár – Vesel Cup