Efemérna nezávislosť () je termín, ktorý sa vzťahuje na obdobie dejín Dominikánskej republiky trvajúce od vyhlásenia Nezávislého štátu Španielskeho Haiti dňa 1. decembra 1821 až po inváziu Haitskej republiky dňa 9. februára 1822 v dôsledku okupácie haitskou armádou vedenej Jean-Pierrom Boyerom. Označenie „efemérna“ sa používa práve kvôli krátkemu časovému obdobiu, počas ktorého bola nezávislosť zachovaná: iba dva mesiace a osem dní.
Dňa 30. novembra 1821 José Núñez de Cáceres a jeho prívrženci dobyli Real a ovládli hlavné mesto; nasledujúci deň Núñez de Cáceres vyhlásil nový štát pod názvom Nezávislý štát Španielskeho Haiti. Táto správa sa okamžite rozšírila do Španielskeho impéria a Núñez sa obával veľkých odvetných opatrení nielen zo strany Španielska, ale aj zo strany Haitskej republiky a vodcov pohraničného hnutia, takže nový štát zostal bez podpory. V skutočnosti v Santiagu de los Caballeros dočasná centrálna rada zamietla Núñezove kroky a požiadala o Boyerov zásah.TORRES RAMÍREZ, Bibiano, HERNÁNDEZ PALOMO, José Jesús. Andalucía y América en el Siglo XIX. Zväzok I. Sevilla : CSIC-Dpto. de Publicaciones, 1986. . S. 47.
V tejto situácii Núñez de Cáceres hľadal pomoc tvárou v tvár v iných krajinách na obranu novovyhláseného národa. Pokúsil sa získať podporu Simóna Bolívara, ten však bojoval v Ekvádore a viceprezident José Antonio Páez mu nemohol poskytnúť podporu, pretože Veľká Kolumbia nebola v pozícii podniknúť vojenský podnik takého rozsahu a nechcela zradiť haitskú vládu, ktorá pomáhala Bolívarovi počas jeho exilu.MOYA PONS, Frank. Historia del Caribe. Barcelona : Crítica, 2001. . S. 23. Dňa 11. januára 1822 Núñez dostal list od haitského prezidenta Jeana-Pierra Boyera, v ktorom vyjadril svoj záujem o zjednotenie oboch národov s cieľom vytvoriť jeden štát.TORRES RAMÍREZ, Bibiano, HERNÁNDEZ PALOMO, José Jesús. Andalucía y América en el Siglo XIX. Zväzok I. Sevilla : CSIC-Dpto. de Publicaciones, 1986. . S. 49.
Začiatkom toho mesiaca dostal Boyer oprávnenie od haitského kongresu brániť nezávislosť a zjednotenie ostrova. V tom čase však Núñez a jeho spojenci mali veľmi málo vojakov, slabo vyzbrojených a vycvičených.
Kvôli nedostatočnej podpore zo strany najvplyvnejších sektorov Santo Dominga bol Núñez de Cáceres nútený umiestniť sa pod ochranu zákonov Haitskej republiky. Dňa 9. februára 1822 prezident Boyer prekročil hranicu s 12 000MOYA PONS, Frank. Historia del Caribe. Barcelona : Crítica, 2001. . S. 23. mužmi a zmocnil sa Santo Dominga. Začalo sa tak obdobie zjednotenia ostrova, ktoré trvalo dvadsaťdva rokov.
Referencie
Externé odkazy Všetko o efemérnej nezávislosti na Radio Educativa Dominicana (po španielsky)
Zdroj
Kategória:Dejiny Dominikánskej republiky