náhľad|Žena, ktorá hrá na lýru Lýra () je strunový hudobný nástroj, ktorý má svoj pôvod v staroveku. Skladá sa z dutého tela a dvoch ramien ohnutých do oblúka, ktoré z neho vychádzajú.
Lýry sa predovšetkým používali v oblastech Stredozemného more. Najstaršie známe lýry, ktoré boli nájdené na archeologických náleziskách, sa datujú do cca. 2700 rokov pred Kristom v Mezopotámii. Boli nájdené aj lýry na archeologických náleziskách v Egypte, Sýrii, Anatólii a Levante.
Starovekí Gréci používali termín lýra na označenie hudobného systému. Lýra bola súčasne atribútom boha Apolla a symbolizovala striedmosť, sebaovládanie a rovnováhu mysle. Bola považovaná za vznešený nástroj a sprevádzala hlavne lyrickú poéziu. Lýra mala sedem vertikálnych strún rovnakej dĺžky, na ktoré sa brnkalo ľavou rukou a brnkadlom (plektrom) držaným v pravej ruke (sláčik sa nepoužíval). Lýra sa opierala o telo. Struny boli natiahnuté cez kobylku k nosníku, kde boli ladiace kolíky. Výška tónu sa upravovala napätím a snáď hrúbkou strún. Ozvučná skrinka bola pôvodne z korytnačieho panciera, neskôr ju nahradila skrinka vyrobená z dreva a kože. Sapfo a Alkaios používali typ lýry s dlhšími strunami a nižším ladením, známu ako barbitos (či barbiton). Homér používal jednoduchú lýru iba s tromi až piatimi strunami, známu ako kitharis či forminx. V stredovekej Európe sa objavili lýry rôznych vzorov, ale ich súvislosť s antickými nástrojmi je nejasná. Používali sa v Anglicku, Francúzsku, Nemecku, Škandinávii, Fínsku a Estónsku.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Strunové nástroje Kategória:Hudobné nástroje Kategória:Starogrécke hudobné nástroje