Mult. dr. h. c. prof. Ing. Emil Špaldon DrSc. (* 12. máj 1918, Čadca† 16. september 2015, Nitra?) bol slovenský agronóm, univerzitný profesor, „otec slovenského obilninárstva“, rektor Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre v rokoch 19581966 a dekan jej Agronomickej fakulty v rokoch 19521958. V rokoch 1968 až 1970 bol ad personam poslancom Slovenskej národnej rady.

Je považovaný za jedného zo zakladateľov slovenského poľnohospodárskeho vysokého školstva a za jedného z hlavných architektov potravinovej sebestačnosti Česko-Slovenska v chlebových komoditách.

Je nositeľom čestného doktorátu Univerzity svätého Štefana v Gödöllő (1979), Univerzity poľnohospodárskych vied v Bukurešti (1993) a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (1996). Držiteľ štátneho Vyznamenana za zásluhy o výstavbu (1963), Radu práce (1973), Radu Ľudovíta Štúra I. triedy (2008), medaily Juraja Fándlyho (2015) a mnohých ďalších ocenení. Čestný občan Nitry a Čadce.

Bol členom Československej akadémie poľnohospodárskych vied (1962), zahraničným členom Vojvodinskej akadémie vied a umení (1984), člen a čestným členom Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (1992), hlavným vedeckým tajomníkom SAV (19661971), predsedom poľnohospodárskej sekcie ČSAV, zakladajúcim členom a čestným členom (1978) Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy Slovenskej akadémie vied, zakladateľom a prvým predsedom redakčnej rady časopisu Poľnohospodárstvo.

Život

Detstvo a štúdium Narodil sa v roku 1918 v Čadci v početnej garbiarskej rodine. Po štúdiu na reálnom gymnáziu v Žiline odišiel študovať do Prahy, kde absolvoval dva semestre matematiky na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity. V rokoch 1936 až 1939 študoval na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte Českého vysokého učenia technického v Prahe a následne v rokoch 19391941 na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte v Záhrebe. Vďaka kontaktom, ktoré Špaldon v Chorvátsku získal sa neskôr na Žitnom ostrove pestovali produktívne juhoslovanské pšenice. Titul poľnohospodárskeho inžiniera získal na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave v roku 1941.

Raná kariéra Po skončení štúdií pôsobil na paprikovom družstve v Pate a vo výskumnom oddelení Nitrianskych mlynov v Nitre (19441951), odkiaľ sa aktívne zapojil do riešenia pestovania a spracovania (sušenia) koreninovej papriky na Slovensku. V roku 1948 mu vyšla je jeho prvá vedecká monografia Koreninová paprika, ktorá v danom čase patrila medzi ojedinelé vedecké diela na Slovensku i vo svete, a v ktorej Špaldon opísal svoje skúsenosti z mlynov na papriku v Pate a okolí. V roku 1946 získal titul doktora technických vied na Českom vysokom učení technickom v Prahe a o rok neskôr (1947) sa ako dvadsaťdeväťročný stal najmladším vysokoškolským profesorom na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, kde zároveň pôsobil ako vedúci Katedry rastlinnej výroby (na tomto poste zotrval až do roku 1985 v rámci Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, ktorý vznikla po rozdelení VŠPLI na VŠP a Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene).

Pôsobenie v Nitre V 50. rokoch 20. storočia sa Špaldon pričinil o budovanie a rozvoj novozriadenej Vysokej školy poľnohospodárskej (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre), ktorá sa pod jeho vedením stala uznávanou vedecko-pedagogickou inštitúciou aj v medzinárodnom kontexte. V rokoch 1952 až 1958 bol dekanom Agronomickej fakulty novej univerzity a v rokoch 1958 až 1966 dokonca rektorom celej univerzity. Významne sa podieľal na procese výstavby moderného komplexu školy, ktorý od 60. rokov 20. storočia tvorí jednu z dominánt Nitry. Aktívne sa tiež podieľal na vyučovacom procese a organizácii vedeckého agronomického života na Slovensku. Jeho tvorba bola známa nielen v európskych krajinách, ale aj v USA. V roku 1965 získal vedeckú hodnosť doktora poľnohospodársko-lesníckych vied na Česko-slovenskej akadémii vied v Prahe. Prispel k výraznému rozvoju poľnohospodárskej výroby v 60. až 80. rokoch 20. storočia. Bol zakladateľom tzv. „Špaldonovej školy“, obilninárskej vedeckej školy, ktorá sa dočkala uznania doma i v zahraničí.

Vedecká kariéra V roku 1962 Špaldon vstúpil do KSČ. Ešte v tom roku sa stal členom korešpondentom ČSAV a o rok neskôr sa stal členom Poľnohospodárskej komisie ÚV KSČ, kde zotrval až do roku 1967. V roku 1965 získal titul doktora vied (DrSc.) a v roku 1968 sa stal akademikom SAV. Riadnym akademikom ČSAV sa stal v roku 1977. V rokoch 1965 až 1968 bol viceprezidentom medzinárodnej organizácie Centre International pour la Coopération des Recherches en Agriculture (CICRA) v Ríme a po roku 1968 bol členom jej výkonného výboru.

Zomrel v roku 2015.

Dielo Špaldon propagoval a presadzoval vedecké poznatky v praxi. Do dejín slovenského obilninárstva sa zapísal najmä ako vynálezca delenej výživy pšenice dusíkom (nitratácia): cielenou a vedecky riadenou výživou sa dosiahlo nevídané zvýšenie úrod obilnín. Bazíroval na detailnej biologickej kontrole, ktorú vnímal ako „tok objektívnych informácií pre rozhodovanie agronómov“ Za obdobie svojho pôsobenia vychoval stovky študentov, 55 doktorandov a 12 doktorov vied. Napísal stovky vedeckých práv. Okrem česko-slovenských periodík publikoval aj v Maďarsku, Nemecku a Taliansku.

Výber z diela Koreninová paprika (1948) Priadne rastliny (1953) Rastlinná výroba (1963, učebnica, vedúci kolektívu) Agronomické a organizačné zásady riešenia sebestačnosti v obilninách (1976)

Referencie

Kategória:Osobnosti z Čadce Kategória:Slovenskí univerzitní profesori Kategória:Slovenskí agronómovia Kategória:Dekani Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Kategória:Rektori Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Kategória:Vyučujúci na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre Kategória:Poslanci SNR Kategória:Členovia KSČ/KSS Kategória:Absolventi Českého vysokého učení technického Kategória:Absolventi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Kategória:Držitelia čestných doktorátov na Slovensku Kategória:Držitelia čestných doktorátov v Rumunsku Kategória:Držitelia čestných doktorátov v Maďarsku Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy