Prof. JUDr. Leopold Heyrovský st. (*14. november 1852, České Budějovice, Rakúske cisárstvo† 17. február 1924, Praha, Československo) bol český právnik, nasledovník historickoprávnej školy, zakladateľ modernej českej právnej romanistiky a univerzitný funkcionár na českej Karlo-Ferdinandovej univerzite (vtedy rozdelená Karlova univerzita) v Prahe: v rokoch 1895/96 a 1903/1904 dekan a v rokoch 1908/09 rektor. Zmýšľaním bol republikánom a českým národovcom, niekedy býva opisovaný ako voľnomyšlienkar.

Jeho učebnica Dějiny a systém soukromého práva římského sa dočkala siedmich vydaní a výrazne napomohla tvorbe českej právnickej terminológie.

Jeho synmi boli entomológ Leopold Heyrovský ml. a chemik Jaroslav Heyrovský.

Život

Pôvod Narodil sa v roku 1852 v Českých Budějoviciach do rodiny súdneho rady Adolfa Heyrovského, syna rokycanského purkmajstra Ferdinanda Šimona Heyrovského. Jeho strýko Jan Heyrovský, lesnícky odborník, bol švagrom Františka Palackého.

Štúdiá Absolvoval českobudějovické gymnázium a v roku 1872 nastúpil na právnickú fakultu (vtedy ešte nerozdelenej) Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe, kde roku 1876 získal titul doktora práv. Pôvodne sa orientoval najmä na civilné (rakúske) právo. Po štúdiách absolvoval študijnú cestu do Mníchova a Berlína, kde navštevoval prednášky civilistu Paula von Rotha či známych romanistov Theodora Mommsena, Aloisa von Brinza a Karla Georga Brunsa. Práve v tomto čase sa definitívne rozhodol venovať rímskemu právu, v ktorom sa habilitoval v roku 1878 sa v Prahe s prácou na tému Über die rechtliche Grundlagen der leges contractus bei Rechtsgeschäften zwischen dem römischen Staat und die Privaten (dosl. slov. O právnych základoch leges contractus pri právnych úkonoch medzi rímskym štátom a súkromníkmi, vyšla v roku 1881).

Osobný život V roku 1883 sa oženil s novo-šľachtičnou Klárou Hanlovou, neterou kráľovo-hradeckého biskupa Karla Hanla, a mali spolu päť detí: tri dcéry Kláru, vydanú za maliara Arnošta Hofbauera, Máriu a Helenu a dvoch synov: Jaroslava (ktorý získal nobelovú cenu za chémiu) a Leopolda (známeho entomológa). Bol rodinne založený, venoval sa výchove detí a svojím liberálnejším zmýšľaním tvoril akýsi protipól svojej zbožnej manželky vychovávanej v kláštore. V pražskej spoločnosti trávil čas len zriedkavo, navštevoval kaviareň Union, kde sa stretával s kolegami a čítal noviny či knihy. „Jeho jedinou mimo akademickou funkciou bolo členstvo v kuratóriu Moderní Galerie, ktorá zhromažďovala (vtedy) súčasné české a nemecké umelecké diela“.

Pedagogická činnosť Po rozdelení univerzity na českú a nemeckú, sa v roku 1882 stal prvým (najprv mimoriadnym, od roku 1890 riadnym) profesorom rímskeho práva na českej právnickej fakulte. Na účely výučby vydal v roku 1886 prvú po česky písanú učebnicu rímskeho práva Instituce římského práva, ktorá neskôr vychádzala v prepracovanej a rozšírenej podobe pod názvom Dějiny a systém soukromého práva římského (7. vydanie vyšlo posmrtne v roku 1929 s úpravami Jana Vážneho a Otakara Sommera). Učebnica sa odpútala od klasickej pandektistickej náuky a predstavovala historicko-dogmatické dielo, ktoré je česko-slovenskej romanistiskej a civilistickej literatúre citované dodnes. Oproti pôvodným Inštitúciám však boli Dějiny a systém písané o čosi zložitejšie, podrobnejšie a ťažkopádnejšie, v dôsledku čoho niektorí študenti naďalej používali aj staršie vydania Inštitúcií. Okrem učebníc publikoval v odborných právnych časopisoch ako Právnik, Athenaeum ši Sborník věd právních a státních. Napísal aj množstvo hesiel do Ottovho slovníka náučného. V cudzojazyčných periodikách s výnimkou Kritische Vierteljahrschrift nepublikoval. Azda i preto je (aj v porovnaní s niektorými jeho nasledovníkmi) v zahraničí pomerne neznámy.

V rokoch 1895/96 a 1903/1904 pôsobil ako dekan českej právnickej fakulty v Prahe, a v rokoch 1908/1909 ako rektor celej Karlovej univerzity. Ako vyučujúci bol značne dôsledný. Snažil sa zlepšovať sociálne zázemie študentov. Podľa jeho dcéry Kláry raz nechcel pre svoju chorobu presunúť termín kolokvia a pokaziť svojim študentom veľkonočné prázdniny. Rozhodol sa preto, že usporiada kolokvium vo svojom byte. Po kolokviu so štyridsiatimi študentmi omdlel a neskôr sa ukázalo, že ochorel na týfus.

Dôchodok a smrť Patril medzi priateľov Tomáša G. Masaryka a za čias Rakúsko-Uhorska podporoval samosprávu českých krajín a neskôr samostatnosť Československa, hoci sám politicky aktívny nebol. V roku 1918 musel načas univerzitu opustiť pre zhoršený zdravotný stav a do dôchodku definitívne odišiel z dôvodu ťažkej choroby v roku 1922. Zomrel v roku 1924 v Prahe vo veku 71 rokov. Bol spopolnený.

Dielo (výber) Über die rechtliche Grundlagen der leges contractus bei Rechtsgeschäften zwischen dem römischen Staat und die Privaten (1881) umelý slov. preklad: O právnych základoch leges contractus pri právnych úkonoch medzi rímskym štátom a súkromníkmi Dějiny a systém soukromého práva římského (pôvodne pod názvom Instituce římského práva; 19297. vydanie s úpravami Jana Vážného a Otakara Sommera) Římský proces civilní (1925) heslá v Ottovom slovníku náučnom

Referencie

Ďalšia literatúra

Iné projekty

Kategória:Českí právni romanisti Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity Kategória:Rektori Karlovej univerzity Kategória:Dekani Právnickej fakulty Karlovej univerzity Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Karlovej univerzity Kategória:Českí univerzitní profesori Kategória:Českí vedeckí spisovatelia