alt=Mestá Sumeru s jedným z odhadov polohy mesta Akšak.|náhľad|Mestá Sumeru s jedným z odhadov polohy mesta Akšak.
Akšak bolo mesto v starovekom Sumeri, ležiace na severnej hranici Akkadu, niekedy stotožňované s babylonským Upi (grécky Opis). Na základe nápisu „Ur-kisala, sangu-kňaz Sinu z Akšaku, syn Na-tiho, pasisu-kňaza Sinu Salamovi predstavil [túto sochu]." je známe, že v Akšaku sa nachádzal chrám boha Sinu.Schmandt-Besserat, Denise, Six Votive and Dedicatory Inscriptions, in When Writing Met Art: From Symbol to Story, New York, USA: University of Texas Press, S. 71-86, 2007
História Akšak sa prvýkrát objavuje v sumerskej literárnej skladbe Dumuziho sen, kde sa hovorí, že uruckého kráľa Dumuziho zvrhol hladný dav zložený z mužov z veľkých sumerských miest vrátane Akšaku.Ansky, S., Dumuzi's Dream, The Harps that Once..., edited by David G. Roskies, New Haven: Yale University Press, S. 28-46, 1992 V čiastočne literárnom Sumerskom kráľovskom zozname sa ako králi Akšaku spomínajú Unzi, Undalulu, Urur, Puzur-Nirah, Išu-Il a Šu-Sin. Puzur-Nirah sa spomína aj v o tisícročia neskoršom literárnom diele Weidnerova kronika ako vládca v Akšku, keď bola za vládkyňu nad Sumerom vymenovaná krčmárka Kubaba z Kišu.Thorkild Jacobsen, The Sumerian King List", Assyriological Studies 11, Chicago: University of Chicago Press, 1939
Ak prejdeme k aktuálnym archeologickým prameňom, na kamennej nádobe z Nippuru je zaznamenaný urucký kráľ Enšakušanna, ktorý zaútočil na Akšak slovami: „Vodca Kišu a vodca Akšaku, (keď) boli obe ich mestá zničené...".Frayne, Douglas, Uruk, Pre-Sargonic Period: Early Periods Volume 1 (2700-2350 BC), University of Toronto Press, S. 409-440, 2008 ISBN 978-0802035868 Následne sa Akšak dostal do vojny s Lagašom a bol zajatý Eannatom, ktorý v jednom nápise (na balvane A v 4-5) tvrdí, že porazil jeho kráľa Zuzu.Curchin, Leonard, Eannatum and the Kings of Adab, Revue d’Assyriologie et d’archéologie Orientale, vol. 71, no. 1, pp. 93–95, 1977
Mesto Antasur figurovalo vo viacerých konfliktoch medzi Lagašom a neďalekým Girsu. Akšak sa spomína aj v tabuľkách nájdených v Eble.Gordon, Cyrus Herzl (1992). Eblaitica: essays on the Ebla archives and Eblaite language 3. 3. Winona Lake, Ind.: Eisenbrauns. S. 58. ISBN 978-0-931464-77-5. OCLC 642922991. Približne v roku 2350 pred Kr. padol Akšak do rúk Lugalzagesiho z Ummy. Akkadský kráľ Šar-Kali-Šarri uvádza porážku Elamitov v bitke pri Akšaku vo svojom letopočte „V roku, v ktorom Šarkaliszarri viedol bitku proti Elamu a Zahare pred Akšakom a ... a zvíťazil". V názve roku bližšie neurčeného vládcu Akkadskej ríše sa píše: „Rok, v ktorom bol rozdelený kanál Akszak v Nippure." Kramer, Samuel N., New Tablets from Fara, Journal of the American Oriental Society, vol. 52, no. 2, S. 110–32, 1932 Mesto sa spomína aj na starobabylonskej tabuľke z obdobia starovekého Babylonu, ktorá sa našla v Sippar-Amnanume. Vo fragmentárnom názve roku vládcu z tohto obdobia Itur-Šamaša sa spomína Aksak: „Rok Itur-Šamaš postavil chrám ... v Akšaku". Predpokladá sa, že Itur-Šamaš, Idinilov syn, bol vládcom mesta Kisurra.Yuhong, Wu, and Stephanie Dalley, The Origins of the Manana Dynasty at Kish, and the Assyrian King List, Iraq, vol. 52, S. 159–65, 1990
Po starobabylonskom období nie sú o Akšaku žiadne záznamy.
Lokalita Presná poloha mesta nie je istá. Klasickí autori ho lokalizovali na miesto, kde sú rieky Tigris a Eufrat najbližšie k sebe, a v prvých záznamoch sa spomína spolu s Kišom a Girsu. Archeológovia v roku 1900 umiestnili Akšák na miesto Tel Omar (alebo Tel Umar), kde sa dvojica miest rozprestiera pri Tigride, ale ukázalo sa, že to bola Seleucia (možno skôr Upi/Opis), keď ju vykopal LeRoy Waterman z Amerických škôl orientálneho výskumu.George A. Barton, Dr. Waterman's Excavation at Tel Omar (Ctesiphon), Bulletin of the American Schools of Oriental Research, no. 30, S. 6-8, (Apr., 1928) Pôvodne sa predpokladalo, že sa tam našli dva nápisy s menom Akšak, ale po preskúmaní sa ukázalo, že to tak nie je.Howard C. Hollis, Material from Seleucia, The Bulletin of the Cleveland Museum of Art, vol. 20, No. 8, S. 129-131, 1933 Michael C. Astour ho umiestnil na Tigris, na dnešné južné predmestie Bagdadu.Gordon, Cyrus Herzl (1992). Eblaitica: essays on the Ebla archives and Eblaite language 3. 3. Winona Lake, Ind.: Eisenbrauns. S. 58. ISBN 978-0-931464-77-5. OCLC 642922991. Prieskum v oblasti Didžala nepreukázal žiadne rané pozostatky v oblasti Seleucia alebo Cteshiphon, čo zrejme vylučuje túto lokalitu.
Preskúmané lokality označené ako možné miesta Akšaku boli Tell Mohammad, Tell Rishad a Tell Abu Jawan.Adams, Robert M., Land Behind Baghdad: A History of Settlement on the Diyala Plains", Chicago and London: University of Chicago Press, 1965 Ako Akshak sa navrhoval aj Tulul Mujaili' (tiež Tulül al-Mugeli' a el-Mjel'aat), ktorý leží 15 km severovýchodne od Cteshiphonu, a tiež Opis. Lokalita má rozlohu 500 × 200 metrov a výšku 6,5 metra. Povrchový prieskum preukázal osídlenie v ranodynastickom až novobabylonskom období, hlavne od čias Kassitov.Robert McCormick Adams, Land behind Baghdad. A history of settlements in the Diyala plains, Chicago, 1965 Našiel sa tu kudurru Marduk-nadin-ahheho (asi 1095 – 1078 pred Kr.), šiesteho kráľa druhej dynastie Isin a 4. dynastie Babylonu. Na základe skorého geografického zoznamu bola navrhnutá aj lokalita Tell Sinker (N 56 ̧24' a E 44 ̧14') na starovekom koryte rieky Tigris severozápadne od Bagdadu. Tell Sinker je lokalita 16 (primárne ranodinastická, 600 x 300 metrov s centrálnou mohylou 250 x 100 x 10 metrov) v prieskume Akkadu.McGuire Gibson, The city and area of Kish, Field Research Projects, 1972
Referencie
Zdroj
Kategória:Archeologické lokality v Iraku Kategória:Staroveké mestá