Veronika potočná (iné názvy pozri nižšie; ) je druh z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca vodomilná bylina. Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy a severnej Afriky, cez Blízky východ po Kaukaz, Sibír a strednú a východnú Áziu.

Názvy Súčasný názov druhu je veronika potočná. Staršie názvy sú: rozrazil potočnýJANDA, K., JANDA, V. Nomina atque synonyma pharmaceutica et technica in lingua latina, bohemica, germanica et slovenica. Pragae: E. Weinfurter, 1941, S. 524POLÍVKA, F., BROUL, F. Kľúč pre určovanie rastlín v našej vlasti najčastejšie sa vyskytujúcich. Olomouc: Promberger, 1932. S. 113, rozrazil vodnýBARTAKY, Ľ. Kalendár sbierania divo rastúcich liečivých bylín. In: Slovenské ovocinárstvo. č. 415-416. 1941. S. 128KOLOKOLOV, N. Predajné ceny liečivých rastlín, vyskytujúcich sa na Slovensku. Bratislava: Zdravotný odbor Ministerstva vnútra, 1944, S. 40, rozrazil bobovník [resp. lapsus calami: "rozrazil robovník"]Prostonárodné bylinkárstvo. In: Obzor - noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. č. 14 1882. S. 107Sôstavná soznam kvetny javorinskej. In: In: Letopis Matice slovenskej 1871 Sväzok 1. S. 32 , rozrazil potočník.

Ľudový názov je: bobovníkTHURZOVÁ, Ľ. et al. Malý atlas liečivých rastlín. Martin: Osveta, 1984. S. 264RIPKA, I., MICHALÁČ, J. Vecný slovník dolnotrenčianskych nárečí. Bratislava: Veda, 1981. S. 63KOLOKOLOV, N. Liečivé rastliny Javoriny podľa Jozefa Holubyho. In: Slovenské liečivé rastliny č. 2-3 1942. S. 79Sbieranie bylín lekárskych. In: Obzor - noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. č. 20 1865 S. 153 bobovník. In: Historický slovník slovenského jazyka (resp. bôbovníkŠKOVIROVÁ, K., OČKA, S. Z MÁLO ZNÁMEJ PÍSOMNEJ BOTANICKEJ POZOSTALOSTI ANDREJA KMEŤA V SLOVENSKOM NÁRODNOM MÚZEU V MARTINE. In: SÝKORA, R. Zborník SNM v Martine. ročník XVI – 2023. S. 19 ). Staršie ľudové názvy sú: potočník [toto je v súčasnosti slovenský názov rodu Sium], vodník, žabia lyžička, rozrazilka, ronika a deravica.

Uvedené ľudové názvy, najmä potočník, vodník a prípadne aj bobovník, môžu alternatívne označovať agregátny druh veronika drchničková (Veronica anagallis-aquatica agg.), čiže druh veronika drchničková/rozrazil žabí (lat. Veronica anagallis-aquatica) v staršom, širšom ponímaníDOSTÁL, J. Klíč k úplné květeně ČSR. Praha: Naklad. ČSAV. 1958. S. 567, 568, keďže tento je veronike potočnej značne podobný.HRON, F., ZEJBRLÍK, O. Rostliny luk, pastvin, vod a bažin - kapesní atlas. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1989. S. 228, 230Květena Hostýnská. In:

Opis Je to trváca bylina s holou poliehavou alebo vystúpavou stonkou, dlhou 20 až 60 cm, ktorá sa dobre zakoreňuje v uzloch.

Listy sú protistojné, všetky krátko stopkaté, široko elipsovité, na báze krátko klinovité až okrúhle. Na okraji sú plytko pílkovité (najmä v hornej polovici čepele) až celistvookrajové. Sú dužinaté, na líci tmavozelené a lesklé.

Štvorpočetné kvety sú v krátkych 10 až 25 kvetých protistojných strapcoch, ktoré vyrastajúce v pazuchách listov. Listene sú kopijovité až čiarkovité, stopky kvetov dlhé 3 – 7 mm. Koruna je tanierovitá, s priemerom 5 – 7 mm, sýtomodrá, zriedka ružová alebo biela a tmavšie žilkovaná. Kalich je štvordielny a kališné zuby kopijovité. Tyčinky sú dve s fialovými peľnicami. Čnelka je dlhá do 2 mm a blizna je dvojlaločná. Tobolky sú zboku slabo stlačené, srdcovité až takmer guľovité, v čase zrelosti neprevyšujú kalich, na vrchole sú plytko vykrojené. Otvárajú sa pri zvýšenej vlhkosti, takže semená sa môžu šíriť vodou. Semená sú široko elipsovité až guľaté, žltkasté a lesklé.

Veronika potočná je hmyzoopelivý druh, ktorý sa rozmnožuje semenami ale aj vegetatívne – zakoreňovaním v uzloch stonky a úlomkami uvoľnenými počas obdobia vysokého prietoku vody. Kvitne v máji až auguste.

Rozšírenie Pôvodným areálom veroniky potočnej je Európa, Blízky východ, Kaukaz, Sibír, stredná a východná Ázia a severná Afrika. Zavlečená je v Severnej Amerike, Čile, Južnej Afrike a na Sachaline. Na Slovensku sa vyskytuje takmer na celom území.

Výskyt Veronika potočná patrí do skupiny vodných alebo močiarnych veroník, s vysokým stupňom polymorfizmu. Rastie často masovo na okrajoch pomaly tečúcich vôd, pri prameniskách a zaplavovaných územiach ako pionierska rastlina. Obľubuje podmáčané, na minerály bohaté, humózne, štrkovité, piesočnaté alebo hlinité pôdy. Obsadzuje stanovištia od rovinného až do horského stupňa, na Slovensku s najvyššie zaznamenaným výskytom vo výške 1 650 m n. m.

Význam a využitie V ľudovom liečiteľstve bola veronika potočná známa už v stredoveku. Predmetom zberu je kvitnúca vňať, ktorá obsahuje okrem trieslovín, horké glykozidy, silicu, organické kyseliny a saponíny. Jej využitie je podobné ako pri veronike lekárskej. Čerstvá šťava z rastliny sa aplikuje na podporu činnosti obličiek a ako pomocný liek pri kožných a pečeňových chorobách. Pre vysoký obsah vitamínu C sa z dužinatých listov dajú pripraviť vitamínové šaláty.

Poddruhy Webové stránky POWO rozlišujú v rámci druhu tieto poddruhy: Veronica beccabunga subsp. abscondita – s výskytom od Turecka po Libanon a severozápadný Irán Veronica beccabunga subsp. beccabunga – mierne oblasti Eurázie a severná Afrika Veronica beccabunga subsp. muscosa – s výskytom od severovýchodného Iránu cez Himaláje po Čínu

Referencie

Iné projekty

Kategória:Flóra na Slovensku Kategória:Liečivé rastliny potočná Kategória:Najmenej ohrozené druhy Kategória:Rastliny s modrými kvetmi Kategória:Rastliny s bielymi kvetmi Kategória:Rastliny s ružovými kvetmi