Vysoká škola politická Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (skratka VŠP ÚV KSČ, prezývaná aj „Vokovická Sorbonna“Vysoká škola politická ÚV KSČ v Praze. In: ) bola stranícka vysoká škola v Prahe v rokoch 19531990, od roku 1972 s pobočkou v Bratislave.

Dejiny Škola vznikla rozhodnutím predsedníctva ÚV KSČ z 19. januára 1953. Existovala postupne pod viacerými názvami: Vysoká stranícka škola pri ÚV KSČ (19531961), Vysoká stranícka škola – Inštitút spoločenských vied pri ÚV KSČ (19611965), Vysoká škola politická ÚV KSČ (19661969 a 19701990),Vysoká škola politická. In: Vysoká škola politická a sociálna ÚV KSČ (19691970).

Sídlila v Prahe 6 – Veleslavíne na ulici José Martího 269/31, terajšom sídle FTVS UK. Zanikla k 31. augustu 1990 uznesením 2. schôdze výkonného výboru ÚV KSČ z 27. januára 1990.

Fakulta v Bratislave náhľad|Budova bratislavskej fakulty VŠP (vľavo)

Uznesením predsedníctva ÚV KSČ z 13. marca 1970 bola zriadená Fakulta VŠP ÚV KSČ so sídlom v Bratislave. Výučba sa začala v roku 1972. Činnosť fakulty bola ukončená k 31. augustu 1990 súbežne s pražskou centrálou.

Fakulta sídlila v budove Ústredného riaditeľstva štátnych lesov z rokov 19471950 na rohu dnešnej Staromestskej a Kozej ulice (dnes administratívna budova okresného a krajského úradu).Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov. In:

V rokoch 19841987 bol pre účely fakulty postavený luxusný internát na Togliattiho ulici (dnešná Romanova) v Petržalke oproti budove Technopolu, podľa projektu architektov Juraja Luptáka a Rastislava Vacha. Tvorí ho 12-podlažná budova a prízemná časť s kongresovou sálou, telocvičňou a jedálňou. Súčasťou je aj vnútorné átrium, z ktorého sa malo vchádzať do plavárne, knižnice a učební, táto časť projektu však už nebola do Nežnej revolúcie zrealizovaná. Budovu a areál v súčasnosti (2023) vlastní Ministerstvo vnútra SR, pričom slúži ako ubytovňa a sídlo Úradu ochrany ústavných činiteľov a Športového centra polície.

Štúdium Škola zabezpečovala teoretickú prípravu nomenklatúrnych kádrov a je známa tým, že v očiach verejnosti nemalo tamojšie štúdium veľkú prestíž (odtiaľ aj ironická prezývka „Vokovická Sorbonna“). Podľa Malej československej encyklopédie „plnila funkciu najvyššej straníckej politickovýchovnej a vzdelávacej inštitúcie pre straníckych pracovníkov a súčasne zabezpečovala prípravu vedeckých kádrov strany v oblasti marx.-len. a spoločenských vied.“

Bolo možné získať tu titul RSDr. („doktor sociálno-politických vied“; pôvodne podľa zákonného opatrenia 92/1966 Zb. „doktor sociálnopolitických náuk“). Titul však nemal veľkú akademickú váhu a postupom času v Československu zľudovelo množstvo jeho posmešných označení ako „rozhodnutím strany doktor“, „robotnícky sranda doktor“, „rychle snadno doktor“, „rozum strana darovala“, „rerum srandarum doctor“ a pod.

Jan Komenda (* 1946), niekdajší „uvoľnený predseda“ OV SSM v Českom Krumlove, popisuje štúdium na VŠP, ktoré začal v roku 1979, ako štvorročné denné štúdium, počas ktorého študenti, ktorí mali rodiny, poberali plat, zatiaľ čo ostatní študenti poberali štipendium. Všetky formy výučby boli údajne povinné (vrátane prednášok), na škole vládol prísny, niekedy až vojenský režim. V danej dobe škola podľa neho disponovala inde nevídaným vybavením.

Jaroslav Čejka (* 1943), niekdajší vedúci oddelenia českého ústredného výboru SSM a neskôr vedúci oddelenia kultúry ÚV KSČ, v knihe rozhovorov Vítězové? Poražení? (s. 65): „Kto prišiel na VŠP, tak doštudovať musel, tam neexistovalo, aby niekoho vyhodili.“

Rektori Rudolf Vetiška (19531963)Vetiška Rudolf. In: Vilém Nový (19631968)Nový Vilém. In: Milan Hübl (19681969) Jan Fojtík (1969)Fojtík Jan. In: Václav Kvěš (19691983) Ladislav Novotný (od 1983)Novotný Ladislav. In:

Vyučujúci Na škole pôsobilo v závere jej existencie 284 učiteľov, z toho 34 profesorov, 91 docentov, 15 DrSc. a 172 CSc. Na bratislavskej fakulte pôsobilo z tohoto počtu 102 učiteľov (11 profesorov, 31 docentov, 3 DrSc., 61 CSc.).

Vybraní vyučujúci: prof. PhDr. Vítězslav Rzounek, DrSc., literárny kritik, komunistický ideológ a neskorší predstaviteľ komunistických represií na FF UK (na VŠP vyučoval od roku 1954)Vítězslav RZOUNEK. In: prof. František Havlíček, DrSc., vedúci Katedry dejín Komunistickej strany Sovietskeho zväzu

Vybrané publikácie VŠP z fondu Národnej knižnice v Prahe Ilja Mráček: Vnitropodnikové chozrasčotní řízení v zemědělsko-potravinářském komplexu a sociální politika v zemědělství (1984) Jan Sucháček: Teoretické souvislosti prohlubování boje za mír, socialismus a sociální pokrok v současné etapě soudobé epochy (autoreferát kandidátskej dizertácie, 1989)

Vysoké školy s podobnými názvami Vysoká škola politická a sociálna (založená 1945, postupne rušená od roku 1949) [o podobnom názve „Vysoká škola politická a sociálna ÚV KSČ“ pozri vyššie] Vysoká škola politických a hospodárskych vied (1949 – 1952/1953) [z jej hospodárskej fakulty vznikla dnešná Vysoká škola ekonomická v Prahe ] Slobodná škola politických náuk (novinárska škola, založená v roku 1928)Politika a věda (zborník). Praha, 1938. Vysoká škola politických a spoločenských vied (=Academia Rerum Civilium – Vysoká škola politických a společenských věd, s.r.o.) (od roku 2003)

Referencie

Literatúra

Pozri aj Doktor sociálno-politických vied Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Večerná univerzita marxizmu-leninizmu Vojenská politická akadémia Klementa Gottwalda (Praha) Vojenská politická akadémia Klementa Gottwalda (Bratislava) Vysoká škola Zboru národnej bezpečnosti

Externé odkazy Po piatich rokoch VŠ politickej ÚV KSČ – dobová reportáž z bratislavskej pobočky z roku 1976 v relácii Noc v archíve STV (2009; archív)

Zdroj

Kategória:Zaniknuté vysoké školy v Česku Kategória:Zaniknuté vysoké školy na Slovensku Kategória:Vysoké školy v Prahe Kategória:Školy v Bratislave Kategória:Komunistická strana Česko-Slovenska Kategória:Organizácie založené v 1953