Šalvia zázračná (iné názvy: šalvia divotvornáLEGÁTH, J. et al. Špeciálna toxikológia. Košice: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, 2019, S. 247MACKUĽAK, T. et al. Drogy a liečivá okolo nás. Bratislava: Slovenská technická univerzita, 2020. S. 90, šalvia vešteckáNOVOTNÝ, V. Špeciálna psychiatria. V Bratislave: Univerzita Komenského, Lekárska fakulta, 2013, S. 182KOLIBÁŠ, E. Príručka klinickej psychiatrie. Nové Zámky: Psychoprof, 2010. S. 137; ) je druh rastliny z rodu šalvia (Salvia).
Je to rastlinný druh s prechodnými psychoaktívnymi vlastnosťami. Listy obsahujú silný, štrukturálne jedinečný diterpenoid salvinorín A, ktorý vyvoláva halucinácie. Jej pôvodným biotopom sú hmlové lesy v Sierra Mazateca v štáte Oaxaca v Mexiku, kde rastie na tienistých, vlhkých miestach. Rastlina dorastá do výšky vyše metra, má duté hranaté stonky (podobne ako iné druhy z čeľade hluchavkovité), veľké listy a občas biele kvety s fialovými kalichmi. Pretože rastlina nebola dostatočne preštudovaná vo vysokokvalitnom klinickom výskume, málo sa vie o jej toxicite, nepriaznivých účinkoch, alebo bezpečnosti pri dlhodobej konzumácii. Šamani z oblasti Sierra Mazateca túto rastlinu tradične používajú počas náboženských rituálov na uľahčenie vizionárskych stavov vedomia počas duchovného liečenia.
Miestne názvy Španielske ľudové názvy šalvie zázračnej sú: hierba [alebo yerba alebo hoja] de la pastora, hierba [alebo yerba] de la virgen, hierba [alebo yerba] de María, hierba María, La Hembra, María Pastora, hojas de María Pastora, hojas de adivinación. Mazatécke názvy šalvie zázračnej sú: ska María Pastora, ska pastora.
Etymológia Rodové meno Salvia použil prvýkrát Plínius pre rastlinu, ktorá bola pravdepodobne Salvia officinalis (šalvia lekárska) a je odvodené z latinského „salvere“. Druhové meno „divinorum“, bolo rastline priradené pre jej tradičné použitie pri veštení.
História Šalvia zázračná pochádza zo Sierra Mazateca v Oaxace v Mexiku, kde ju stále používajú mazatécki šamani, predovšetkým na uľahčenie šamanských vízií v kontexte liečenia alebo veštenia. Pri svojich rituáloch šamani používajú iba čerstvo zozbierané listy. Vidia rastlinu ako inkarnáciu Panny Márie a rituál začínajú vzývaním Márie, svätého Petra, Najsvätejšej Trojice a iných svätých. Rituálne použitie tradične zahŕňa pobyt na tichom mieste po požití listu, pretože mazatécki šamani hovoria, že „La Maria [šalvia zázračná] hovorí tichým hlasom.“
V menšom množstve sa používa aj ako diuretikum a na liečbu chorôb vrátane hnačky, anémie, bolestí hlavy, reumatizmu a choroby známej ako "panzón de borrego" (doslova: jahňacie brušisko), čiže nafúknuté brucho.
História rastliny nie je dobre známa a jej pôvod je nejasný. Dlho bolo sporné, či je šalvia zázračná kultúrna rastlina Mazatékov alebo inej domorodej skupiny, alebo či ide hybrid (kríženec). Do roku 2010 čiastočná sterilita rastliny naznačovala jej hybridný pôvod, aj keď neboli nájdené žiadne dva rodičovské druhy so zjavnou afinitou k šalvii zázračnej. Štúdie od roku 2010 preukázali, že šalvia zázračná je normálny druh, t. j. nie hybrid, a že najbližším príbuzným šalvie zázračnej je druh Salvia venulosa — vzácna a endemická šalvia, ktorá pochádza z Kolumbie a rastie v zatienených zalesnených roklinách v nadmorskej výške 1 500 až 2 000 m.
Vedecké objavenie rastliny Šalvia zázračná bola prvý krát písomne zaznamenaná americkým antropológom a lingvistom menom Jean Basset Johnson v roku 1939, keď študoval mazatécky šamanizmus. Neskôr zdokumentoval jej použitie a informoval o jej účinkoch prostredníctvom osobných svedectiev užívateľov. Až v roku 2002 Bryan Roth s kolektívom identifikovali psychoaktívny mechanizmus.
Gordon Wasson predbežne predpokladal, že rastlina by mohla byť mytologickým pipiltzintzintli, „šľachetným princom“ aztéckych kódexov. Šalvia zázračná bola navrhnutá ako možná rastlina pre viac záhadných aztéckych enteogénov ako napríklad poyomatli, alebo cacahuaxochitl.
Opis Šalvia zázračná je viacročná rastlina, ktorá dorastá do výšky asi 1 meter. Má veľké zelené vajcovité listy so zúbkatým okrajom a mierne žltým podtónom, ktoré dosahujú dĺžku 10-30 centimetrov. Má duté stonky so štvorcovým prierezom, ktoré sa veľmi ľahko lámu. Zvyknú bývať slabšie a tak sa niekedy ťahajú po zemi, najmä ak sú dlhšie. Zo zlomenej stonky rastlina ľahko zakoreňuje (v domácom prostredí) zo zlomených stoniek a toto je aj primárny spôsob jej rozmnožovania. Kvety sú usporiadané do praslenových súkvetí dlhých asi 30 centimetrov. Kvitnú len zriedka, kvety sú biele, pokryté chĺpkami a majú fialový kalich. Vo svojom pôvodnom prostredí kvitne od septembra do mája (keď sa dĺžka dňa skráti na menej ako 12 hodín, je to teda rastlina krátkeho dňa). Šalvia zázračná produkuje málo životaschopných semien, aj keď kvitne – žiadne semená neboli nikdy pozorované na rastlinách vo voľnej prírode. Životaschopné semená je podľa niektorých neoverených správ možné produkovať po ručnom opelení. Všetky rastliny z oblasti prirodzeného výskytu v Sierra Mazatec sa zdajú byť klonmi (rozmnožovanie zakorenením zalomených stoniek).
Existuje viacero kultivarov šalvie zázračnej. Jedným z nich je ten, ktorý v roku 1962 zozbieral ekológ a psychológ Sterling Bunnell (kultivar Bunnell), hovorovo nesprávne nazývaný ako kultivar Wasson-Hofmann. Druhý zozbieral z Huautla de Jiménez v roku 1991 antropológ Bret Blosser (kultivar Blosser alebo Palatable). Existujú aj ďalšie kultivary, ale tie nie sú tak dobre zdokumentované, ako napríklad "Luna" s nezvyčajne zúbkovanými a zaoblenými listami.
Rozšírenie a biotop Šalvia zázračná je endemitom pohoria Sierra Mazateca v štáte Oaxaca v Mexiku, rastie v hmlových lesoch a tropických vždyzelených lesoch v nadmorských výškach od 300 do 1 830 metrov. Jej najbežnejším biotopom je čierna pôda pozdĺž brehov potokov, kde malé stromy a kríky poskytujú prostredie slabého svetla a vysokej vlhkosti.
Rozmnožovanie Šalvia zázračná sa zvyčajne rozmnožuje vegetatívnym rozmnožovaním. Malé odrezky dlhé 5 až 20 cm, odrezané od materskej rastliny tesne pod nódom, zvyčajne zakorenia v obyčajnej vode z vodovodu do dvoch alebo troch týždňov.
Chemické zloženie Známou aktívnou zložkou šalvie zázračnej je trans-neoklerodánový diterpén známy ako salvinorín A (chemický vzorec C23H28O8). Táto zlúčenina je prítomná v sušenej rastline asi 0,18 %. Salvinorín A nie je alkaloid (to znamená, že neobsahuje zásaditý dusík), na rozdiel od väčšiny známych opioidných receptorov. Salvinorín A je prvý zdokumentovaný diterpénový halucinogén. Podľa hmotnosti je salvinorín A „najsilnejším prirodzene sa vyskytujúcim halucinogénom“. Je aktívny už v dávkach 200 µg. Aj ďalšie terpény boli izolované zo Šalvii zázračnej, vrátane iných salvinorínov a ďalších príbuzných zlúčenín nazývaných divinatoríny a salvinicíny.
Užívanie šalvie zázračnej Účinky – psychické a telesné náhľad|Salvinorín A – účinná látka v šalvii zázračnej. Bezprostredné účinky šalvie zázračnej nastupujú takmer okamžite a trvajú približne 8 až 15 minút podľa množstva vdýchnutého dymu, resp. koncentrácie účinnej látky v spotrebovanej sušine. Na fyzickej úrovni sa účinky tejto látky najmä vo vyšších dávkach prejavujú zmätočnými nekoordinovanými pohybmi až paralýzou, častokrát sú sprevádzané silným smiechom alebo naopak plačom, nepokojom až panikou. Na psychickej úrovni šalvia výrazne zvyšuje vizuálnu citlivosť a predstavivosť, môže sa dostaviť vnútorná eufória, silné optické halucinácie, rozpad ega, prežitky cestovania v čase a rôznych realitách a pod., ale zároveň sa jej účinok môže prejaviť aj neschopnosťou racionálne premýšľať a chápať význam známych pojmov, zmysluplne komunikovať s okolím a pocitmi úplného zmätku. Všetky tieto účinky však pretrvávajú len počas pôsobenia danej látky v organizme (max. 3045 min.) a potom bez akýchkoľvek následkov úplne odznejú (žiadne krátkodobé alebo dlhodobé účinky dojazdov).
Účinky na psychiku: Intenzívne prežívanie emócií Výrazná deformácia vnímania času a priestoru Vízia ľudí, neobvyklých miest Identifikácia so živými a neživými objektmi Pociťovaná prítomnosť nejakej energie, entity, ducha rastliny Zmena vnímania sily gravitácie – najčastejšie zmena do strán Neovládateľný smiech
Telesné účinky: Pocit tepla až horúca, potenie Silný smiech alebo plač Pri vyšších dávkach nekoordinované pohyby či neschopnosť pohybu
Fajčenie šalvie zázračnej nevedie k pozorovateľnej zmene krvného tlaku a srdečného pulzu ani ku kŕčom,M. W. Johnson, K. A. MacLean, C. J. Reissig, T. E. Prisinzano, a R. R. Griffiths, „Human psychopharmacology and dose-effects of salvinorin A, a kappa opioid agonist hallucinogen present in the plant Salvia divinorum", Drug Alcohol Depend., roč. 115, č. 1–2, s. 150–155, máj 2011 iná štúdia ale zaznamenala miernu tachykardiu.J. Dueweke, „BET 3: What are the clinical features of Salvia divinorum toxicity?", Emerg. Med. J., roč. 30, č. 4, s. 341–342, apríl 2013. Jedna z prvých toxikologických štúdií na potkanoch a myšiachM. Mowry, M. Mosher, a W. Briner, „Acute physiologic and chronic histologic changes in rats and mice exposed to the unique hallucinogen salvinorin A", J. Psychoactive Drugs, roč. 35, č. 3, s. 379–382, 2003. nezistila žiadne akútne ani pretrvavajúce negatívne fyziologické dopady veľmi vysokých dávok salvinorínu A. Podľa online dotazníkuM. J. Baggott, E. Erowid, F. Erowid, a J. E. Mendelson, „Use of Salvia divinorum, an unscheduled hallucinogenic plant: a web-based survey of 500 users", Clin. Pharmacol. Ther., roč. 2, č. 75, s. P72, 2004. štvrtina z 500 užívateľov popisovala pretrvavajúce pozitívne účinky salvinorínu A, zatiaľ čo cca 5 % pretrvavajúce negatívne účinky (úzkosť).
Online prieskum uvádza najčastejšie popisované účinky po skončení akútnej intoxikácie: Jasnejšie vhľady (47%), zlepšenie nálady (45%), pocit kľudu (42%) a zosilnenia pocitu prepojenia s prírodou či vesmírom (40%).M. J. Baggott, E. Erowid, F. Erowid, a J. E. Mendelson, „Use of Salvia divinorum, an unscheduled hallucinogenic plant: a web-based survey of 500 users", Clin. Pharmacol. Ther., roč. 2, č. 75, s. P72, 2004.
Spôsoby užívania a účinná dávka náhľad|Extrakt šalvie zázračnej, ktorý sa predáva v štátoch, v ktorých je legálna. Najčastejší spôsob užívania šalvie zázračnej je vo väčšine prípadov fajčenie jej suchých listov, resp. takzvaných extraktov s vysokou koncentráciou jej účinnej látky. Aby bol účinok výraznejší, musí sa dym v pľúcach podržať aspoň 30 sekúnd. V starom Mexiku sa pôvodne šalvia užívala žuvaním čerstvých listov so zámerom vstrebania účinných látok cez sliznicu, pričom jej účinok bol takto o niečo miernejší než pri fajčení, ale na druhú stranu trval o niečo dlhšie.
Fajčenie a vaporizácia sušených listov s alebo bez extraktu: Prahová hodnota: 50150 μg (50150 mg sušených listov alebo zrovnateľne nižšie množstvo listov s extraktom) Psychadelická dávka: 2001000 μg (150750 mg sušených listov alebo zrovnateľne nižšie množstvo listov s extraktom) Napríklad extrakt zo Salvia divinorum (5x): užívanie 0,10,3 gramu pri fajčení / vaporizácií Žuvanie čerstvých listov / Pitie šťavy z listov: Dlhší nástup a dlhšie trvanie účinkov
Priebeh pri fajčení alebo vaporizácii Pri fajčení sú prvé účinky zaznamenané do 10 sekúnd, rýchlo sa rozvíjajú až do maxima, ktoré trvá 815 minút. V závislosti od dávkovania sa účinky môžu líšiť od jemného až po plnohodnotný psychedelický zážitok. Pri vyšších dávkach užívatelia hlásia dramatické skreslenie času, živé obrazy, stretnutia s bytosťami, cestovanie na iné miesta, planéty, prežívanie svojej existencie ako nejaký objekt alebo prežívanie plnohodnotného života iného jednotlivca. Potom sa účinky následujúcich 2040 minút postupne znížia, človek si všimne vysoký účinok podobný marihuane. Vo vzácnych prípadoch môže účinok trvať až 2 hodiny.
Nástup účinku: Prakticky okamžite (do 10 sekúnd) Celková doba trvania účinku: 815 minút Vrcholná fáza: 40120 sekúnd Zostupná fáza: 510 minút Postupné doznievanie účinkov (afterglow): Do 1 hodiny