Pulzný oxymeter je medicínsky prístroj, ktorý neinvazívne meria saturáciu kapilárnej krvi kyslíkom.
Modernú verziu pulzného oxymetra vyvinul Takuo Aojagi v roku 1974 pre japonskú spoločnosť Nihon Kohden.
Princíp fungovania Pulzný oxymeter je pohodlné neinvazívne meracie zariadenie, ktoré ukazuje percento krvi, ktorá obsahuje kyslík. Presnejšie povedané, ukazuje percento arteriálneho hemoglobínu v oxyhemoglobíne (proteín prenášajúci kyslík v krvi). Bežne prijateľné rozsahy pre pacientov bez pľúcneho ochorenia sú 95 až 99 percent. Typický pulzný oxymeter používa mikroprocesor s párom malých svetelných diód (LED) zameraných na fotodiódu, ktorá vysiela impulzy. Zariadenie sa zvyčajne aplikuje na oblasť s povrchovým krvným obehom, ako je prst alebo ušný lalok. Jedna LED má vlnovú dĺžku 660 nm (červená) a druhá má vlnovú dĺžku 940 nm (infračervená).
Absorpcia svetla pri týchto vlnových dĺžkach je výrazne odlišná pre okysličenú a o kyslík ochudobnenú krv:
Oxidovaný hemoglobín pohltí viac infračerveného žiarenia a prepustí viac červeného svetla – 940 nm. Deoxygenovaný hemoglobín pohltí viac červeného svetla a prepustí viac infračerveného žiarenia – 660 nm.
Obmedzenia
Pulzný oxymeter neumožňuje zistiť, s ktorou molekulou je hemoglobín spojený, preto by sa nemal používať v prípade otravy oxidom uhoľnatým; Presnosť merania prístroja je ovplyvnená hypotenziou, nízkou telesnou teplotou, fyzickou aktivitou; Metylénová modrá v krvi môže skresliť výsledky a znížiť hodnoty; Čierny, modrý a zelený lak na nechty ovplyvňuje vlnovú dĺžku zariadenia.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Medicínske prístroje