Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová (; * 24. apríl 1982, Minsk, Sovietsky zväz) je bieloruská flautistka a politická aktivistka. Bola jednou z vodcovských osobností bieloruskej opozície počas protestov, ktoré v krajine nasledovali po prezidentských voľbách v roku 2020 a ktoré boli namierené proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Od roku 2020 bola bieloruskými orgánmi držaná vo väzení, až kým sa v decembri 2025 nedostala na slobodu v rámci hromadného prepustenia politických väzňov.

Kalesnikavová je členkou vedenia Koordinačnej rady opozície, ktorú založila formálne neúspešná prezidentská kandidátka z roku 2020 Sviatlana Cichanovská.

Politická aktivita Kalesnikavová sa dostala do politiky ako vedúca prezidentskej kampane opozičného politika Viktara Babaryku. Ten po svojom uväznení v júli 2020 nemohol v kampani ďalej pokračovať, a tak spolu so Sviatlanou Cichanovskou a Veranikou Capkalovou vytvorila Kalesnikavová trojicu, ktorá spolu viedla kampaň za Cichanovskej zvolenie. Vo voľbách však podľa oficiálnych výsledkov, ktoré opozícia a západné krajiny odmietli uznať, drvivo zvíťazil úradujúci prezident Lukašenko a Cichanovská tesne po voľbách z krajiny utiekla.

Kalesnikavová bola následne podľa dostupných správ 7. septembra 2020 spolu s ďalšími dvoma opozičníkmi unesená na ulici v Minsku. O deň neskôr skoro ráno ich doviezli na hranicu s Ukrajinou. Kalesnikavová roztrhala svoj pas a preto ju z auta vyhodili. Námestník ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko uviedol, že Kalesnikavová "úspešne zabránila násilnej deportácii zo svojej rodnej zeme". Po tom, čo odmietla Bielorusko opustiť, bola údajne zadržaná. Niekoľko dní nebolo jasné, kde sa nachádza. Podľa ďalších správ ju z Minsku previezli do väznice v neďalekom meste Žodzina.

Osobný život Kalesnikavová je učiteľka hudby a flautistka. Niekoľko rokov žila a pôsobila v nemeckom Stuttgarte.

Je slobodná a bezdetná.

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Bieloruskí politici Kategória:Bieloruskí aktivisti Kategória:Osobnosti z Minska Kategória:Laureáti Ceny Václava Havla za ľudské práva