Hagia Eiréné (iné názvy pozri nižšie) je stavba v dnešnom Istanbule, v Turecku. Pôvodne slúžila ako kresťanský byzantský chrám zasvätený Božiemu Mieru.
Dnešná budova vznikla za vlády Justiniána I., no neskôr prešla početnými zmenami. Po roku 1453 (dobytie Konštantínopola Osmanmi) slúžila budova ako vojenský sklad janičiarov (arzenál) a nikdy nebola premenená na mešitu. Dnes slúži ako múzeum a koncertná sála. Budova sa nachádza na prvom nádvorí paláca Topkapi.
Názvy , iné prepisy: Hagia Eirene, Hagia Eirini, v doslovnom preklade: Svätý Mier, často: Boží Mier, novogr. Ajia Irini
Chrám Božieho mieru, Chrám Božieho pokoja, Chrám Svätého mieru, Chrám svätej Ireny, písané aj s ch- ako: chrám svätej Ireny, (rozumej v zmysle: chrám svätého (Božieho) Mieru, nie svätice Ireny), chrám Eiréné Kostol svätej Eirené, Kostol Hagia Irene, Kostol svätej Ireny Hagia Irena, Svätá Irena
História Plán chrámu zobrazujúci chrám po roku 740|náhľad|vľavo Podľa tradície bol pôvodný chrám vystavaný už pred vládou cisára Konštantína I., ktorý ho mal len zväčšiť a zasvätiť Božiemu mieru. Pred výstavbou a vysvätením prvého (nie dnešného) chrámu Hagie Sofie (360) slúžil ako hlavný katedrálny chrám v meste. Svoj význam si zachoval aj v nasledujúcom období, keď v ňom slúžil rovnaký klér ako v susednej Sofii. Je možné, že sa v chráme konal Prvý konštantínopolský koncil, a že po požiari Hagie Sofie v roku 440 slúžil dočasne opäť ako hlavný biskupský chrám.
Počas povstania Niká v roku 532 bol výrazne poškodený, čo cisár Justinián I. využil na jeho prestavbu v duchu novej byzantskej architektúry. V roku 740 chrám postihlo zemetrasenie. Pravdepodobne za vlády Konštantína V. bol výrazne prebudovaný. Z obrazoboreckého obdobia sa zachovala vzácna mozaiková výzdoba znázorňujúca jednoduchý kríž.
V období neskorších byzantských dejín sa chrám spomína menej. Po roku 1453 nebol ako jeden z mála kresťanských kostolov v Konštantínopole premenený na mešitu. Budova bola využívaná janičiarmi ako sklad vojenského materiálu a bola prezývaná İç Cebehane. V 19. storočí sa stala múzeom. Okrem iného do nej bolo premiestnených niekoľko purpurových cisárskych sarkofágov a reťaz, ktorá bola kedysi natiahnutá cez Zlatý roh a chránila mesto z mora. V roku 1939 bola Hagia Eiréné pridružená k múzeu Hagia Sofia, no voľný prístup do nej bol zavedený až od roku 2014.
Architektúra a umelecká výzdoba náhľad|Apsida chrámu s jednoduchou obrazoboreckou mozaikou kríža Ide o druhý najväčší dodnes stojaci byzantský chrám v Istanbule (Chrám svätých Apoštolov bol zbúraný v 15. storočí). Spája v sebe prvky byzantského umenia z justiniánskeho obdobia (spodná časť budovy) a prvky z obdobia neskorších renovácií (najmä úpravy z obdobia obrazoborectva po roku 740, no i osmanské). Plán budovy tak kombinuje trojloďovú baziliku s budovou s centrálnym plánom a kupolou. Druhá, slepá kupola sa nachádza na západnej strane lode chrámu, ktorú delí na dve časti. Loď bola zrejme pôvodne kratšia a mala zaklenutie. Arkádové stĺporadia oddeľujú hlavný priestor od bočných lodí a pôvodne niesli tribúny. Na západe sa nachádza poschodový nartex, ktorý bol tiež prerobený.
Chrám má ako jeden z mála raných byzantských chrámov zachované átrium a synthronon (polkruhová stupňovitá amfiteátrová štruktúra na sedenie) so šiestymi radami. V chráme sa nachádza niekoľko stĺpov z justiniánskeho obdobia, niektoré boli ale vymenené Osmanmi. Zachovala sa tiež časť mozaikovej výzdoby. Najzachovanejší je čierny kríž na zlatom podklade. Mozaika je umiestnená v apside chrámu a je ohraničená oblúkovitou ozdobnou bordúrou s citátmi zo Starého zákona. Ide o jeden z mála príkladov zachovanej mozaiky z obrazoboreckého obdobia. Zvyšky mozaiky sú aj v nartexe. V južnej uličke sa nachádza nefigurálna freska.
Galéria
Referencie
Pozri aj byzantské výtvarné umenie, byzantská architektúra náboženstvo v Byzantskej ríši obrazoborectvo
Iné projekty
Kategória:Múzeá v Turecku Kategória:Byzantská sakrálna architektúra v Istanbule