Tento článok popisuje geografické pomery v Slovinsku.

Poloha a rozloha náhľad|300 px|Poloha krajiny v Európe Slovinsko je prímorský štát, nachádzajúci sa v južnej časti strednej Európy na severnej a východnej pologuli. Na juhozápade má prístup k Jadranskému moru, na západe siaha k Alpám a juhovýchodná časť zasahuje do Dinárskych vrchov. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 3° 13' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 13 minút.

Krajné body Svetové strany najsevernejší bod: Budinci, Občina Šalovci (46°52′37,52″S) najjužnejší bod: Damelj, Občina Črnomelj (45°25′18,34″S) najzápadnejší bod: Breginj, Občina Kobarid (13°23′47,81″V) najvýchodnejší bod: Benica, Občina Lendava (16°36′07,69″V) geografický stred: pri obci Slivna ()

Nadmorská výška najvyšší bod: Triglav () najnižší bod: pobrežie Jadranského mora () výškové rozpätie: 2 864 m priemerná nadm. výška: (niektoré zdroje uvádzajú )

Vzdialenosti (vzdušné) najväčšia dĺžka v smere poludníka: najkratšia šírka v smere rovnobežky: najkratšia vzdialenosť k moru: (Jadranské more)

Rozloha Rozloha Slovinska predstavuje 20 273 km², čo krajinu radí na 38. miesto v Európe a 150. miesto vo svete. Rozlohou podobný je vo svete štát Salvádor (21 041 km²), v rámci Európy je rozlohou najbližšie Severné Macedónsko (25 713 km²) alebo Čierna Hora (13 812 km²). Súš zaberá 99,3 % rozlohy, čo je 20 151 km², vodné plochy sa rozprestierajú na 0,7 % krajiny, čo je približne 122 km². Z celkovej rozlohy tvorí poľnohospodárska pôda 34 %, lesná pôda a pasienky 63 % a takmer 3 % plochy Slovinska tvorí zástavba.

Štátne hranice Slovinsko má spoločné hranice so 4 štátmi: na západe s Talianskom, na severe s Rakúskom, na severovýchode s Maďarskom a na juhovýchode a juhu s Chorvátskom. Celková dĺžka pozemných hraníc je , pobrežná čiara má dĺžku .

Hranice

Trojmedzné body sú 3: pri meste Kranjska Gora: Taliansko a Rakúsko pri obci Trdkova: Rakúsko a Maďarsko pri obci Benica: Maďarsko a Chorvátsko

Povrch náhľad|350 px|Reliéf Slovinska Regionalizácia Slovinska delí krajinu na tieto makroregióny: alpský stredomorský dinársky panónsky

Definované sú podľa hlavných reliéfnych jednotiek (Alpy, Panónska nížina, Dinárske vrchy) a podľa klimatických typov (submediteránske (stredomorské), mierne kontinentálne, horské podnebie). Často sú vzájomne prepletené, preto je komplikované určiť ich presné vymedzenie.

Charakteristickým znakom povrchu Slovinska je jeho veľká rozmanitosť, nakoľko na jeho územie zasahujú 4 veľké reliéfne celky: vysokohorské Alpy na severe a severozápade (30 % územia) horské Dináre na juhovýchode (30 % územia) stredomorská oblasť na juhozápade (10 % územia) pahorkatinná a rovinatá Panónska panva na východe (30 % územia)

Priemerná nadmorská výška Slovinska je (niektoré zdroje uvádzajú ), pričom reliéf krajiny zasahuje od úrovne hladiny Jadranského mora v Terstskom zálive, po na vrchole Triglavu. Najvyšší vrch je národným symbolom krajiny, zobrazeným aj v znaku a na vlajke Slovinska.

náhľad|350 px|Južná časť Východných Álp Na západnú časť Slovinska zasahujú Východné Alpy, presnejšie ich časť Južné vápencové Alpy. Tie tvoria horstvá vápencových a dolomitových jednotiek: Júlske Alpy (Triglav, ) – zasahujú na severozápad krajiny Karavanky (Vrtača, ) – zaberajú severné, pohraničné pásmo Kamnicko-Savské Alpy (Grintovec, ) – nachádzajú sa na severe centrálnej časti krajiny Pohorje (Črni vrh, ) – tvorí najvýchodnejší výbežok Álp, zasahujúci po Maribor

V južnej časti vystupujú výbežky Dinárskej sústavy, do ktorej patria napríklad pohoria Javorniki, Gorjanci alebo Trnovski Gozd. Východným smerom vrchoviny ustupujú a striedajú sa pahorkatiny a nížiny. Prakticky na celom území Slovinska sa nachádzajú krasové oblasti, čo dokladá 6 599 registrovaných (z toho 20 prístupných) jaskýň. Najrozšírenejšie sú v Alpách, Dinároch a Krase, v pohorí, podľa ktorého dostali tieto oblasti pomenovanie. Najznámejšími a najnavštevovanejšími sú jaskynné systémy Postojnska jama a Škocjanske jame.

Pohoria Z pohorí v Slovinsku výškovo i plošne výrazne dominujú vápencové Júlske Alpy, ktoré tvoria časti Triglav, Škrlatica, Martuljka, Razor-Prisojnik a Jalovec-Mangart. Rovnako ako susedné pohoria Karavanke, Kamniško-Savinjske Alpe a Pohorje, sú aj Júlske Alpy súčasťou Východných Álp. V krajine je 34 vrchov, dosahujúcich (Slovensko má takých vrchov 9) a až 352 štítov dosahuje nadmorskú výšku cez 2 000 metrov. Mimo Álp dominuje južnej časti krajiny vysoký Snežnik, ktorý leží v Dinárskych vrchoch. Ostatné horstvá sú výrazne nižšie a menej rozľahlé. Špecifické sú krasové planiny v južnej a juhozápadnej časti Slovinska.

Zoznam 10 najvyšších vrchov Slovinska

ObrázokVrch NadmorskávýškaPohoriePoloha 120pxTriglavJúlske Alpy 120pxŠkrlaticaJúlske Alpy 120pxMangartJúlske Alpy 120pxVisoki RokavJúlske Alpy 120pxJalovecJúlske Alpy 120pxVeliki OltarJúlske Alpy 120pxVelika PoncaJúlske Alpy 120pxRazorJúlske Alpy 120pxDolkova špicaJúlske Alpy 120pxSrednji RokavJúlske Alpy

Geológia náhľad|Vápencové pobrežie Slovinska Slovinsko, patriace do alpínskej orogenézy, má zložitú geologickú štruktúru. Na jeho území sa stretávajú tri tektonické mikroplatne, ktorých pohyb vytvára v oblasti časté zemetrasenia. Zo západu zasahujú mohutné Alpy, z juhovýchodu Dinaridy a zo severovýchodu Panónska panva. Ich vzájomné pôsobenie i tlak vyvolaný protipohybom Eurázijskej a Africkej platne sú dôvodom skutočnosti, že toto územie patrí k seizmicky aktívnym. Najčastejšie otrasy postihujú alpskú, sávsku a dinársku oblasť, no najničivejšie bývajú otrasy na pobreží. Podľa historických záznamov sa tu vyskytlo viac ako 60 silných zemetrasení. Jedno z najničivejších sa vyskytlo v roku 1667, kedy bola zničená značná časť terajšieho Slovinska i vtedajšej Dubrovníckej republiky.

V horských oblastiach sa nachádzajú dôležité ložiská rúd, predovšetkým železitých, olovnatých a zinočnatých. Ich ťažba a spracovanie však tvorí zanedbateľnú časť HDP. Celá oblasť je známa hojným výskytom minerálnych prameňov, ktorých časť je využívaná na liečebné či rekreačné účely.

Kvalitu pôd ovplyvňuje kamenné podložie, čím prevažujú v horských oblastiach kyslé štrkové, piesočnaté a ílovité lesné, málo úrodné pôdy, na ktorých sú lesy a lúky. Kvalitnejšia pôda podhorských oblastí a riečnych nív je využívaná na pestovanie menej náročných plodín a pastviny, pri priaznivých klimatických podmienkach sa kvalitnejšie pôdy osádzajú viničom a ovocnými sadmi. Najúrodnejšia pôda a na ňu naviazané poľnohospodárstvo je predovšetkým vo východnej, nížinatej časti Slovinska. Červenkastá a tehlovohnedá, zväčša kamenistá pôda, je typická pre pobrežnú stredomorskú oblasť.

Podnebie náhľad|330 px|Klimatické oblasti a klimagrafy Slovinsko má prevažne mierne kontinentálne prechodné podnebie, typické pre Strednú Európu a striedajú sa tu štyri ročné obdobia. Oblasť mierneho klimatického pásma leží v prechodnej oblasti medzi vlhším oceánskym a suchým kontinentálnym podnebím. Klímu v krajine zásadným spôsobom ovplyvňujú blízke Alpy a Atlantický oceán so Stredozemným morom, pričom významným faktorom je aj nadmorská výška. Pokým na severozápade krajiny je alpské podnebie s množstvom zrážok, miernym letom a drsnou tuhou zimou, vo východnej časti Slovinska sú popri chladných zimách už letá horúce a zrážkovo menej bohaté. Pobrežná oblasť, ovplyvnená blízkym morom, má už subtropické podnebie s miernymi zimami a horúcim letom.

Pre územie Slovinska sú tak charakteristické veľké teplotné rozdiely v rámci roka; pokým priemerná teplota v júli dosahuje 23°C, v januári klesá na –1°C. V jadranskom prímorí sa výraznejšie presadzuje vplyv teplotnej zotrvačnosti vodnej masy, čím zimné mesiace na pobreží bývajú o poznanie teplejšie a daždivejšie, než vo vnútrozemí. Jar prichádza pomerne skoro, jeseň býva prevažne slnečná a teplá až do konca októbra, kedy sa aj teplota vody stále pohybuje až do 19°C. V tejto najteplejšej časti krajiny dosahujú priemerné teploty v júli 27°C a teplota vody presahuje 23°C. Zrážkovo bohaté bývajú marec a apríl v jarných a október a november v jesenných mesiacoch.

Prevažuje smer vetra od pobrežia do vnútrozemia (vietor južných smerov), pričom aj v tejto časti Jadranu sa vyskytuje bóra, silný (severný) vietor, vanúci z pevniny nad more a prinášajúci ochladenie. Dosahuje silu orkánu a spôsobuje výrazné materiálne škody. Obdobným, no nie tak ničivým je „jugo“, prinášajúci výrazné zrážky a vietor južných smerov. Oteplenie prináša tzv. „zmorac“ a predovšetkým v chladnejšej časti roka vanúci alpský fön, zvyšujúci teplotu najmä v horských oblastiach.

Rôznorodé sú i zrážky, ktorých ročné úhrny sa pohybujú od 800 mm vo východne situovaných oblastiach Panónskej panvy, po cca 2500 mm v horských oblastiach Júlskych Álp. Množstvo zrážok sa môže medziročne značne líšiť a vyskytujú sa suché a výrazne vlhké periódy, spôsobujúce rozsiahle povodne. V zimných mesiacoch nie je nezvyčajné, ak v alpskej oblasti napadne za niekoľko hodín i viac ako 1 meter snehu a celková snehová pokrývka (napr. v horskej stanici Kredarica ()) presahuje 3 metre.

náhľad|vľavo|300 px|Klimatické oblasti V krajine rozlišujeme 5 klimatických oblastí (viď mapka) tundra (ET) v najvyšších polohách hôr subpolárna oblasť (Dfc) v horských polohách nad hranicou lesa kontinentálna oblasť (Dfb) v pohoriach oceánska oblasť (Cfb) na väčšine územia Slovinska vlhká subtropická oblasť (Cfa) na pobreží

Podnebie možno rozdeliť do 3 hlavných skupín sub-stredomorské podnebie – zaberá juhozápadné Slovinsko, od pobrežia po dinárske krasové plošiny; je najteplejšie a najmiernejšie podnebie, ovplyvnené blízkym morom, ktoré zmierňuje zimu i letné horúčavy. Oproti stredomorskej klíme má vyššie zrážky a nižšie teploty. mierne kontinentálne podnebie – je typické pre väčšinu Slovinska a prináša chladné zimy a pomerne horúce letá. alpské podnebie – sa vyskytuje v horských oblastiach krajiny a prináša výrazne vlhké počasie a nízke teploty. Značnú časť roka sa tu vyskytujú zrážky vo forme snehu.

Rekordy Teplotné extrémy v Slovinsku dosahujú rozpätie takmer 90°C; minimálna zaznamenaná teplota klesla na stanici Komna (pri Bohinjskom jezere pod Triglavom) 9. januára 2009 na -49,1 °C a teplotné maximum dosiahlo 8. augusta 2013 v Cerklje ob Krki (v údolí Sávy na východe krajiny) 40,8 °C. Najvyšší denný úhrn zrážok bol zaznamenaný v oblasti Posočje na západe krajiny, kde ich za 24 hodín spadlo 423 mm.

Počasie v meste Ľubľana

Rastlinstvo náhľad|Východná časť krajiny v údolí Sávy náhľad|Horské lúky v Reteče Územie Slovinska pokrýva na 58,3% rozlohy lesný porast, čím sa v lesnatosti radí na 3. miesto v Európe. Lesy tak tvoria významný prírodný zdroj, no ťažba dreva je napriek tomu minimálna. Pokým vo vyšších polohách hôr je zastúpený najmä smrek, jedľa a borovica, v nižších polohách rastú zmiešané lesy s výrazným zastúpením buka a duba. Bežným stromom v krajine je lipa, ktorá je jedným zo symbolov Slovinska. Pobrežné oblasti majú sčasti stredomorskú vegetáciu. Vápencové náhorné planiny Krasu pokrývajú najmä borovicové lesy, hoci lesnatosť tohto územia je len okolo 30%. Horná hranica lesa v Slovinsku siaha do výšky 1 700 až