Maria Bieșuová (neprechýlene: Maria Bieșu; * 3. august 1935, Volintiri, Rumunské kráľovstvo† 16. máj 2012, Kišiňov, Moldavsko) bola medzinárodne uznávaná moldavská a sovietska operná speváčka. V 60. rokoch 20. storočia počas studenej vojny vystupovala v mnohých svetových krajinách Východného i Západného bloku. V roku 1990 založila festival operných a baletných hviezd Invită Maria Bieşu, ktorý je dodnes každoročne usporadúvaný v Kišinove. Získala viacero sovietskych ocenení i najvyššie ocenenie Moldavska Rad republiky (Ordinul Republicii)BIEȘU, MARIA In: BIEȘU, MARIA In: a Rumunska Rad rumunskej hviezdy (Ordinul Steaua României). Je po nej pomenované Moldavské národné divadlo opery a baletu Marie Bieșuovej ().
Životopis Maria Bieșuová sa narodila v roku 1935 do roľníckej rodiny žijúcej v dedine Volontiri (vtedy Volontirovca), ktorá v tom čase patrila Rumunskému kráľovstvu. Počas štúdia na základnej škole a poľnohospodárskej technickej škole začala Maria vystupovať na amatérskych koncertoch. Po tom, čo Mariu počul moldavský minister kultúry bola v roku 1955 bez skúšok prijatá na Štátne konzervatórium v Kišiňove. Ako sólistka debutovala na súťaži moldavskej ľudovej hudby s piesňou Struguraş de pe colină (v preklade Hrozno z kopca). V roku 1961 dokončila školu a začala sa profesionálne venovať opere. Jej debutovou opernou rolou bola v roku 1962 úloha Florie Tosca v Pucciniho opere Tosca na doskách Baletu Moldavskej národnej opery. Neskôr sa v jej repertoári objavili okrem iné role Čo-Čo-San v Madama Butterfly, Desdemony vo Verdiho Otellovi, role hlavných hrdiniek v Aidy, Turandot, či rola Leonory vo Verdiho Sile osudu' a rola Normy v Belliniho rovnomennej opere.
náhľad|Maria Bieșuová na fotografii z roku 2005|vľavo Už krátko po začiatku svojej profesionálnej kariéry sa stala pomerne známou a úspešnou speváčkou. V rokoch 19651967 pôsobila a rozvíjala svoj talent v milánskej opere La Scala. Po tom, čo sa v roku 1966 stala víťazkou tretej ceny Čajkovského medzinárodnej súťaže, a v roku 1967 získala na prvom ročníku medzinárodnej súťaži usporiadanej na pamiatku Tamaki Miuri v Tokiu prvú cenu, ako aj čestný Zlatý pohár a titul Najlepšia Čo-Čo-San, bola pozývaná vystupovať na dosky nielen v rámci Sovietskeho zväzu (napr. Boľšoj teatr) a Východného bloku, ale aj do Metropolitnej opery v New Yorku a inde.
Okrem opery vystúpila aj v niekoľkých filmoch a známa bola aj vďaka svojej komornej koncertnej činnosti. Nahrala niekoľko árií a piesní, či diel z prác domácich i svetových tvorcov (Bach, Handel, Schumann, Schubert, Rachmaninov, Čajkovskij,...) Už v sovietskej ére získala veľké množstvo ocenení. V roku 1970 získala titul Ľudový umelec ZSSR a neskôr aj titul Hrdina socialistickej práce, Leninovu cenu, Štátnu cenu Moldavskej SSR a Štátnu cenu ZSSR, ako i Rad Lenina a Rad červenej zástavy práce. Po rozpade ZSSR získala v roku 1992 Rad Moldavskej republiky a v roku 2000 Rad rumunskej hviezdy.
Od roku 1987 bola prezidentkou Zväzu hudobníkov Moldavskej republiky. Získala čestný titul doctor honoris causa. Usporiadala Festival mladých spevákov Alexei Stircea, a založila festival operných a baletných hviezd Invită Maria Bieșu. Festival pokračoval aj po Mariinej smrti v roku 2012, bol však premenovaný na Medzinárodný festival opery a baletu Marie Bieșuovej (Festivalul Internațional de Operă şi Balet „Maria Bieşu”).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Nositelia Radu Lenina Kategória:Sopranistky Kategória:Moldavské operné speváčky Kategória:Úmrtia na leukémiu Kategória:Osobnosti na moldavských poštových známkach