Londýnska zmluva z roku 1915 (, ) bola podpísaná v Londýne 26. apríla 1915 medzi Talianskym kráľovstvom a krajinami Trojdohody (Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Ruskom).
Obsah zmluvy Talianske kráľovstvo 26. apríla 1915 podpísalo, a tým aj sľúbilo, že opustí Trojspolok, vstúpi do Trojdohody a že do mesiaca sa zapojí do bojov v prvej svetovej vojne. Taliansko muselo vyhlásiť vojnu Rakúsko-Uhorsku a Nemecku, čo sa uskutočnilo 23. mája 1915. Trojdohoda mnohým spojencom sľúbila odmeny v podobe nových území.
Sľuby Trojdohody Sľuby Talianskemu kráľovstvu Talianskemu kráľovstvu mali byť podľa zmluvy pridelené územia ako:
Terst Trento Bolzano – Horná Adiža Gorica (a menšiu oblasť obývanú Slovincami) Istria Rijeka Zadar Dodekanisa Vlorë časť Dalmácie Sazan rozdelenie nemeckých kolónii v Afrike medzi Francúzskom, Spojeným kráľovstvom a taktiež im sľúbili, že v prípade výhry sa môžu angažovať o časť územia Osmanskej ríše.
Sľuby Srbskému kráľovstvu Srbskému kráľovstvu mali byť podľa zmluvy pridelené územia ako:
Split Pelješac ostrov Krk južnú časť Dalmácie územie Bosny a Hercegoviny Báčka Slavónia neurčitú časť Albánska
Sľuby Čiernej Hore Čiernej Hore mali byť podľa zmluvy pridelené územia ako: Dubrovník Shëngjin
„Tajná zmluva“ náhľad|Talianske kráľovstvo po prvej svetovej vojne Londýnska zmluva z roku 1915 mala byť po celý priebeh vojny tajná. Vedeli o nej len krajiny Trojdohody (Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Rusko) a Taliansko. Tieto štyri krajiny neoznámili obsah zmluvy ani svojim spojencom, ako bolo Srbsko, či Čierna Hora. Zmluva bola tajná najmä preto, lebo Srbsko a Taliansko mali v niektorých oblastiach rovnaké požiadavky, teda nechceli medzi týmito dvomi spojeneckými krajinami vyvolať konflikt. Keď Talianske kráľovstvo vyhlásilo vojnu Nemecku a Rakúsko-Uhorsku, Trojdohoda uprednostnila Srbsko, čo sa preukázalo po vojne, keď Srbsku pridelili celú Dalmáciu, Zadar a Goricu.
Prvýkrát sa o tejto dohode na verejnosti dozvedeli v Rusku počas Októbrovom prevrate v roku 1917, keď ruské noviny Izvestija zverejnila obsah zmluvy.
Následky Po podpísaní Versaillskej zmluvy sa stala Londýnska zmluva neplatná, totižto Thomas Woodrow Wilson, vtedajší americký prezident, trval na uznaní nových krajín, aké bolo napríklad aj Česko-Slovensko.
Talianske kráľovstvo napokon nedostalo všetky sľúbené územia, ale len časť z nich. Hranice tejto krajiny sa nezmenili až do roku 1947, do skončenia druhej svetovej vojny.
Referencie
Literatúra HOWARD, Christopher: "The Treaty of London, 1915" (1941), Dostupné online RENZI, William A: In the Shadow of the Sword: Italy's Neutrality and Entrance into the Great War, 1914-1915, (1987)
Iné projekty
Kategória:Medzinárodné zmluvy Kategória:Prvá svetová vojna