Apollodóros () bol grécky maliar z prelomu 5. a 4. storočia pred Kr.
Maliar Apollodóros pochádzal z Atén. Činný bol približne v rokoch 430 až 390 pred Kr. Známy bol vďaka technike skiágrafie (umenia tieňovať), maľovaniu so svetlom a tieňom za použitia farebných prechodovPlutarchos, De gloria Atheniensium, 2. na vyjadrenie plastičnosti zobrazovaných postáv, čím im dodal „skutočnú podstatu“. Všetky jeho diela sú však už stratené.
O maliarskych dielach Apollodóra nám zanechal svedectvo rímsky spisovateľ Plínius, ktorý uvádza: „Za 90. olympiády žilo už mnoho slávnych umelcov, ako Aglaofón, Kéfisodóros, Hérillos, Euénor, otec Parrhasiov, a pravdaže jeho učiteľ, tým ale ešte nepririekneme miesto na hviezdnom nebi maliarstva. Právo na to má však (93. olympiáda) aténsky Apollodóros. On vraj zaviedol zobrazovanie rysov v tvári, a dodal svojmu štetcu veľkej slávy. Od neho je modliaci sa kňaz a Aias zasiahnutý bleskom, obraz, ktorý môžeme do dnešného dňa vidieť v Pergame. Pred ním ani jeden obraz neupútal toľko diváckych zrakov.“
Po Apollodórovi sa v gréckom maliarstve rýchlo pokročilo v riešení problematiky doladenia plastičnosti pomocou farieb, čo otvorilo cestu priestorovej maľbe. Dbalo sa najmä na citlivé vypracovanie každej časti ľudskej tváre, ako to od maliarov žiadali i básnici:
„Oblúky obŕv nemaľuj rozpité, či kostrbaté. Nechaj ich jak v tichom snení spolu stratiť sa a splynúť ako tmavé rámy očú! Do ohňa si štetec ponor, keď maľuješ pohľad milej, jagavý jak zrak Aténin, vlhký jak zrak Kytéranky.“
Referencie a bibliografia
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka