Salmo (lat.) je rod z čeľade lososovité. Známe druhy z tohto rodu sú losos atlantický a pstruh morský. Slovenské rodové meno druhov z tohto rodu je v súčasnosti jednak losos pre druh Salmo salar a jednak pstruh pre ostatné druhy. Staršie mali u niektorých autorov všetky druhy slovenské rodové meno losos (napr. losos pstruhovitý sa dnes volá pstruh morský).
Charakteristika Ako pôvodné druhy sa vyskytujú v severovýchodnej Severnej Amerike, v severnom Atlantiku, Európe (a blízkom okolí) a európskej Arktíde.NELSON, Joseph S. et al.: Fishes of the Worlds. 5th edition. Hoboken: John Wiley & Sons, 2016. ISBN 9781118342336. s. 247.
Patria sem jednak morské sťahovavé (čiže andromné) druhy, t.j. ryby z mora, ktoré sa na rozmnožovanie sťahujú do sladkých vôd, napr. losos obyčajný a morská forma pstruha morského, a jednak stálosladkovodné druhy, napr. Salmo letnica, Salmo marmoratus, Salmo ischchan atď.pstruhy. In: Pyramída. s. 4845.
Druhy na Slovensku Na Slovensku sa vyskytujú druhy pstruh morský (Salmo trutta v novšom zmysle) a pstruh čiernomorský (Salmo labrax), v minulosti aj losos atlantický (Salmo salar); podľa niektorých názorov sa však pstruh čiernomorský (Salmo labrax) dnes už na Slovensku nevyskytuje, lebo všade bol introdukovaný pstruh morský (Salmo trutta v novšom zmysle).KOŠČO, J. et al. "Ichtyológia II: Učebné texty k elektronickému kurzu Ichtyológia II". Prešov: Prešovská univerzita v Prešove (PULIB), 2015. ISBN 978-80-555-1240-2. s. 53 dostupné onlineHOLČÍK, J., HENSEL, K. Ichtyologícká príručka. Účelová publikácia Slovenského rybárskeho zväzu. Bratislava: Obzor, 1972. s. 90. Podľa staršej systematiky sa na Slovensku vyskytoval aj pstruh dúhový, ktorý sa dnes ale zaraďuje do rodu Oncorhynchus. O pstruhovi potočnom a jazernom pozri nižšie.
Systematika Nelson (2016) uvádza, že sa rod delí na „asi 41 druhov“ (pričom zvláštne okrajové postavenie v systéme majú druhy Salmo (podrod: Acantholingua) ohridanus, Salmo (podrod: Salmothymus) obtusirostris a Salmo (podrod: Platysalmo) platycephalus). Podobne na stránkach Fishbase v súčasnosti (nov. 2016) rozlišujú 48 recentných druhov, konkrétne: : Salmo abanticus Tortonese, 1954 Salmo akairos Delling & Doadrio, 2005 Salmo aphelios Kottelat, 1997 Salmo balcanicus (Karaman, 1927) Salmo carpio Linnaeus, 1758 Salmo caspius Kessler, 1877 – po slovensky možno spadá pod názov pstruh pontokaspický – pozri poznámku k pstruhovi čiernomorskému Salmo cenerinus Nardo, 1847 Salmo cettii Rafinesque, 1810 Salmo ciscaucasicus Dorofeeva, 1967 Salmo coruhensis Turan, Kottelat & Engin, 2010 Salmo dentex (Heckel, 1851) Salmo euphrataeus Turan, Kottelat & Engin, 2014 Salmo ezenami Berg, 1948 Salmo farioides Karaman, 1938 Salmo ferox Jardine, 1835 Salmo fibreni Zerunian & Gandolfi, 1990 Salmo chilo Turan, Kottelat & Engin, 2012 Salmo ischchan Kessler, 1877 Salmo kottelati Turan, Dogan, Kaya & Kanyilmaz, 2014 Salmo labecula Turan, Kottelat & Engin, 2012 pstruh čiernomorskýANDREJI, J. Variabilita reastu vreckového plôdika pstruha potočného (Salmo trutta morpha fario Linnaeus, 1758).... In: Acta fytotechnica et zootechnica 3/2012, s. 65-68. s. 65/pstruh pontický /losos černomorský HORECKÝ, Ján: Základy slovenskej terminológie. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1956, s. 113 /pstruh pontokaspický (Salmo labrax) Pallas, 1814 – o delení na jazerné, potočné a prípadne morské formy porovnaj nižšie Poznámku Salmo letnica (Karaman, 1924) Salmo lourosensis Delling, 2011 Salmo lumi Poljakov, Filipi, Basho & Hysenaj, 1958 Salmo macedonicus (Karaman, 1924) Salmo macrostigma (Duméril, 1858) Salmo marmoratus Cuvier, 1829 Salmo montenigrinus (Karaman, 1933) Salmo multipunctata Doadrio, Perea & Yahyaoui, 2015 Salmo nigripinnis Günther, 1866 Salmo obtusirostris (Heckel, 1851) - v minulosti často zaraďované ako samostatný rod SalmothymusNELSON, Joseph S.: Fishes of the Worlds. 4th edition. Hoboken: John Wiley & Sons, 2006. ISBN 978-0-471-25031-9. s. 202.> Salmo ohridanus Steindachner, 1892 – v minulosti často zaraďované ako samostatný rod Acantholingua alebo (spolus so S. obtusirostris) do rodu Salmothymus Salmo okumusi Turan, Kottelat & Engin, 2014 Salmo opimus Turan, Kottelat & Engin, 2012 Salmo pallaryi Pellegrin, 1924 Salmo pelagonicus Karaman, 1938 Salmo peristericus Karaman, 1938 Salmo platycephalus Behnke, 1968 Salmo rhodanensis Fowler, 1974 Salmo rizeensis Turan, Kottelat & Engin, 2010 losos atlantickýBURNIE, D. et al.: Zviera. Bratislava: Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. s. 498 / losos obyčajný lososovité. In: Pyramída. s. 2672. (Salmo salar Linnaeus, 1758) Salmo schiefermuelleri Bloch, 1784 Salmo stomachicus Günther, 1866 Salmo taleri (Karaman, 1933) Salmo tigridis Turan, Kottelat & Bekta, 2011 pstruh morský v širšom zmysleKREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vyd. Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] s. 204./pstruh obyčajný lososovité. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 276/losos pstruhovitýpstruh. In: Encyklopédia Slovenska 4. zväzok NQ. Bratislava: Veda, 1980. s. 585 /pstruh v užšom zmysle /zriedkavo: pstruh potočný v širšom zmysle . S. 225KOŠČO, J. et al. "Ichtyológia II: Učebné texty k elektronickému kurzu Ichtyológia II". Prešov: Prešovská univerzita v Prešove (PULIB), 2015. ISBN 978-80-555-1240-2. s. 53 (nejasne) dostupné onlinePstruh obecný (text je kópia knihy Dyk, V.: Naše ryby.) (Salmo trutta, staršie: Trutta trutta)– a) Delenie geografické: Delenie na poddruhy nie je ustálené, uvádza sa napr. pstruh morský atlantický/pstruh atlantický (Salmo trutta trutta, Salmo trutta v užšom zmysle) a Salmo trutta aralensis. Alternatívne (najmä staršie) sa veľa z vyššie uvedených samostatných druhov (napr. Salmo labrax) klasifikuje ako ďalšie poddruhy druhu Salmo trutta (napr. Salmo trutta labrax) – k tomu pozri aj nižšie. , b) Delenie podľa prostredia (Ekologické delenie): pozri nižšie Poznámku Salmo visovacensis Taler, 1950 Salmo zrmanjaensis Karaman, 1938 Z dôvodu veľkej príbuznosti väčšiny z vyššie uvedených druhov sa tieto často zvyknú združovať ako „komplex druhov Salmo trutta“ JONSSON, B., JONSSON, N. "Ecology of Atlantic Salmon and Brown Trout". Dordrecht atď.: Springer, 2011. ISBN 978-94-007-1188-4. s. 35. Napríklad Pustovrh et al. (2014) rozlišujú v rode Salmo tieto taxóny: druh Salmo salar, komplex druhov Salmo trutta, druh Salmo marmoratus, druh Salmo obtusirostris a druh Salmo ohridanus.PUSTOVRH, G. et al.: Molecular phylogeny of Salmo of the western Balkans, based upon multiple nuclear loci. Genetics Selection Evolution, 2014, 46:7 dostupné online
Alternatívne (skôr staršie) sa všetky druhy z vyššie uvedeného zoznamu 48 druhov grupujú do väčších druhov (t.j. predovšetkým je obyčajne komplex druhov Salmo trutta klasifikovaný ako jeden druh Salmo trutta). Napr.: Jonsson a Jonsson (2011) uznávajú pre rod Salmo dva isté druhy (Salmo salar a Salmo trutta) a ako možné (teda sporné) druhy uvádzajú Salmo marmoratus, Salmo carpio, Salmo labrax, Salmo caspius, Salmo ischchan, Salmo ohridanus (Acantholingua ohridana) a Salmo obtusirostris (Salmothymus obtusirostris). Delenie rodu Salmo na desiatky druhov považujú výslovne na nesprávne. JONSSON, B., JONSSON, N. "Ecology of Atlantic Salmon and Brown Trout". Dordrecht atď.: Springer, 2011. ISBN 978-94-007-1188-4. s. 34-40 Webb et al. (2007) výslovne uvádza, že rod Salmo má len 2 druhy Salmo salar a Salmo truttaVERSPOOR, E. et al. (eds). The Atlantic Salmon: Genetics, Conservation and Management. Oxford etc.: Blackwell Publishing, 2007. s. 21 Nelson (2006) uvádza, že sa rod Salmo delí na „okolo 5 druhov“ (konkrétne z nich ale uvádza len Salmo salar a Salmo trutta). Acantholingua (1 druh) a Salmothymus (=Platysalmo; 2 druhy) tvoria samostatné rody popri rode SalmoNELSON, Joseph S.: Fishes of the Worlds. 4th edition. Hoboken: John Wiley & Sons, 2006. ISBN 978-0-471-25031-9. s. 202-203.. Vo vydaní z roku 2016 však zmenil názor tak na počet druhov rodu Salmo, ako aj na zaradenie rodov Acantholingua a Salmothymus (pozri vyššie). Sokolov et al. (1989) uvádza (ak vylúčime druhy, ktoré sú dnes presunuté do rodu Oncorhynchus – k tomu pozri nižšie) tieto druhy rodu Salmo: Salmo salar, Salmo trutta, Salmo letnica, Salmo ischchan a Salmo platycephalus; okrem toho sú 2 druhy zaradené ako rod Salmothymus: Salmothymus obtusirostris a Salmothymus ochridianus).SOKOLOV, V. E. (ed). Pjatijazyčnyj slovar nazvanij životnych: Ryby. Moskva: Russkij jazyk. 1989. s. 1349 Pyramída (1983) uvádza (ak vylúčime druhy, ktoré sú dnes presunuté do rodu Oncorhynchus – k tomu pozri nižšie ) tieto druhy rodu Salmo: Salmo salar, Salmo trutta, Salmo letnica, Salmo carpio, Salmo marmoratus, Salmo ischchan a Salmo oxianus. Ako poddruhy druhu Salmo trutta sú uvedené: Salmo trutta trutta (pstruh morský atlantický), Salmo trutta labrax (pstruh morský pontický), Salmo trutta macrostigma, Salmo trutta caspius, Salmo trutta ciscaucasicus a Salmo trutta aralensis. Masarykův slovník naučný (1931), Ottův slovník naučný (1903), Brehm (1884) a Linné (1758): pozri nižšie
Do roku 1989 sa do rodu Salmo zaraďovali aj tzv. tichomorské pstruhy, teda tie druhy, ktoré dnes zaraďujeme do rodu Oncorhynchus a zároveň majú slovenské rodové meno pstruh (a teda nemajú slovenské rodové meno losos). Z vedeckého hľadiska ide o (parafyletický) podrod Parasalmo (nazývaný aj Rhabdofario). Na rozdiel od pstruhov, ktoré dnes stále ešte zaraďujeme do rodu Salmo (pozri napr. vyššie uvedený zoznam 48 druhov), podrod Parasalmo je pôvodne z povodia Tichého (teda nie Atlantického) oceánu. Na Slovensku sa z tejto skupiny vyskytuje ako introdukovaný druh pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss, staršie: Salmo mykiss). Alternatívne sa však taxón Rhabdofario (Parasalmo) pred rokom 1989 zaraďoval ako samostatný rod (alebo ako dva rody Rhabdofario a Parasalmo). Treba tiež poznamenať, že spojenie tichomorských pstruhov s tichomorskými lososmi (teda dnešným podrodom Oncorhynchus) do jedného taxónu navrhol už v roku 1914 Regan, ale návrh bol dlho ignorovaný.SMITH, G. R., STEARLEY, R. F.: The Classification and Scientific Names of Rainbow and Cutthroat Trouts. Fisheries, vol 14, 1989, issue 1 NELSON, Joseph S.: Fishes of the Worlds. 4th edition. Hoboken: John Wiley & Sons, 2006. ISBN 978-0-471-25031-9. s. 203., konkrétne: s. 4-5
Ešte staršie sa do rodu Salmo zaraďovali aj dnešné rody sivoň (Salvelinus) a hlavátka (Hucho), teda prakticky celá dnešná podčeľaď lososoblížne (Salmoninae) Salmo, siveň, Hucho, lososovité. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1-7. Praha: Československý kompas, 1925-1933. Hucho, Salmo, siveň In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1-7. Praha: Československý kompas, 1925-1933. BREHM, A.: Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Achter Band, Dritte Abtheilung: Kriechthiere, Lurche und Fische, Zweiter Band: Fische. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1884., s. 223-224 . U Linného 1758 do rodu Salmo patrili okrem sivoňov a hlavátok aj aj ostatné rody z dnešnej čeľade lososovité (sih, lipeň), ďalej rod koruška, synodus a niektoré rody z čeľade charaxotvaré. Linnaeus 1758 in: s. 2
Niektorí autori mali v minulosti dosť odlišné delenie rodu Salmo. Napr.: Významný česko-slovenský ichtyológ Václav Dyk z praktického hľadiska ešte po 2. svetovej vojne rozlišoval dva „kmene“ (česko-slovenského) pstruha obyčajného (ktorým myslí v tomto kontexte len potočné formy): „kmen pstruhů horských“ a „kmen pstruhů mimohorských“, pričom hranica ich výskytu je určená nadmorskou výškou, presnejšie je tam, kde sa vodné toky menia z divokých stále studených na pokojné a nie stále studené.