Wettersteinský vápenec (, ) je pevný, spravidla biely až svetlosivý lavicovitý alebo masívny vápenec stredno- až vrchnotriasového veku (ladin-spodný karn). Predstavuje horninu typickú pre južnejšie jednotky Álp, Karpát a Dinaríd. Na Slovensku je známy hlavne zo plytkovodných vývojov silicika a hronika.

Litológia náhľad|Vzorka wettersteinského vápenca v Alpines Museum v nemeckom Mníchove.

Zvyčajne predstavuje biele až svetlosivé (bielo až hnedosivé) masívne, zriedkavo hrubolavicovité ogranodetritické vápence. Organický detrit je pri pozornejšom pohľade viditeľný voľným okom alebo štandardnou lupou. Voľným okom aj mikroskopicky je podobný steinalmskému vápencu, odlišuje sa však vekom a prítomnosťou rozsiahlych rífových telies. Wettersteinské vápence predstavujú objemovo aj plošne najvýznamnejšiu časť strednotriasovej karbonátovej platformy priestorov silicika aj hronika.Mello, J. (ed.), Filo, I., Havrila, M., Ivan, P., Ivanička, J., Madarás, J., Németh, Z., Polák, M., Pristaš, J., Vozár, J., Vozárová, A., Liščák, P., Kubeš, P., Scherer, S., Siráňová, Z., Szalaiová, V., Žáková, E., 2000, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského raja, Galmusu a Hornádskej kotliny 1: 50 000. ŠGÚDŠ, Bratislava, 303 s.

V rámci sekvencie wettersteinských vápencov sa miestami nachádzajú aj wettersteinské dolomity. Tie môžu aj výrazne prevažovať, čo je markantné hlavne v plytkovodných vývojoch hronika (bebravská skupina, považský príkrov).Havrila, M., 2011, Hronikum: paleogeografia a stratigrafia (vrchný pelsón - tuval), štrukturalizácia príkrovu a stavba. Geologické práce, Správy, 117, s. 7-113 V rámci sedimentárneho sledu wettersteinské vápence spravidla prekrývajú steinalmské alebo gutensteinské vápence a sami sú prekryté lunzskými vrstvami raminskými vápencami alebo hlavným dolomitom.

Sedimentačné prostredie Vápenec tohto typu predstavuje zvyčajne sedimenty plytkého mora hĺbky do 50 m. Oblasť sedimentácie sa nachádzala v subtropickom až tropickom podnebnom pásme.Vladár, J. a kol., 1982, Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok, písmená T – Ž a dodatky. Veda, Bratislava, s. 472 Horniny vznikali v rífovej až predrífovej zóne (lagúne).Carena, S., Friedrich, A.M., Lammerer, S., 2011, Geological Field Trips in Central Western Europe: Fragile Earth International Conference, Munich, September 2011. Field Guide 22. The Geological Society of America, Boulder, s. 87

Vek Wettersteinský vápenec predstavuje horniny stredno- až vrchnotriasového veku, presnejšie stupne ladin až spodný karn (kordevol)Bystrický, J., in Andrusov, D., Samuel, O. (Eds.), 1985, s. 337

Dejiny Názov je odvodený od pohoria Wettersteingebirge v Nördliche Kalkalpen v Nemecku a Rakúsku.

Charakteristika súvrstvia v slovenskej literatúre V rámci stratigrafie mezozoika Slovenského krasu podáva obšírnu charakteristiku, vymedzenie a skameneliny wettersteinského vápenca (doslovne: svetlé masívne vápence (wettersteinské) J. BystrickýBystrický, J., 1964, Slovenský kras. Stratigrafia a Dasycladaceae mezozoika Slovenského krasu. Ústredný ústav geologický, redakcia Bratislava roku 1964 vo Vydavateľstve SAV v Bratislave, s. 59-64. V súvrství ho popisuje spolu s jeho ekvivalentom - wettersteinským dolomitom - jeho charakteristiku podávajú M. Mišík a D. Reháková (2007)Mišík, M., Reháková, D., 2007, Dolomity, dolomitizácia a dedolomitizácia v horninách Západných Karpát. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, s 36-37. Charakteristiku wettersteinského vápenca vo vzťahu k regionálnej geológii Západných Karpát možno nájsť aj v monografii D. Andrusova (1959)Andrusov, D., 1959, Geológia československých Karpát. Slovenská akadémia vied, sekcia matematických a prírodných vied, s 43-47, resp. v II. časti Regionálnej geológie Československa (M. Maheľ, T. Buday (eds.), 1968)Maheľ, M., Buday, T., 1968, Regional geology of Czechoslovakia. Part II. Geological survey of Czechoslovakia, Academia, Ústřední ústav geologický, Praha, s. 723.

Paleontológia, faciálne typy, rozšírenie v rámci Slovenska Dominantnou skupinou fosílií wettersteinského vápenca sú rezíduá rias z čeľade Dasycladaceae (predovšetkým Diplopora annulata) a gastropódy (porovnaj Bystrický, J. in Andrusov, D. , Samuel O., (Eds.), 1985, s. 336). J. BystrickýAndrusov, D., Samuel, O., (eds.), 1985, s. 336 uvádza, že okrem vertikálneho členenia uplatňuje sa vo wettersteinskom vápenci v posledných rokoch aj horizontálne členenie. Obyčajne sa odlišujú dve faciálne oblasti: rífová a lagunárna. Lagunárna fácia wettersteinského vápenca buduje napr. planinu Dolný vrch v Slovenskom krase, rífová fácia zasa napr. Silickú planinu.

Rozšírenie Na Slovensku Wettersteinský vápenec je zastúpený na Slovensku v tektonických jednotkách silicika a hronika. Vytvára plošne i objemovo rozsiahle súbory.

V rámci silicika Slovenského krasu so značnou mocnosťou 800-1200 mMello, J., Elečko, M., Pristaš, J., Reichwalder, P., Snopko, L., Vass, D. Vozárová, A., Gaál., Ľ., Hanzel, V., Hók, J., Kováč, P., Slavkay, M., Steiner, A., 1997, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 90-91.. Na Slovensku je rozšírený aj v Slovenskom raji, na Muránskej planine, v Košickej kotline (Medzevská pahorkatina) a pod.

V rámci hronika tvorí súčasť napr. nedzovského, strážovského a príkrovu Tlstej, teda horninových komplexov sedimentujúcich v tzv. mojtínskej-harmaneckej karbonátovej plošine a plošine Čierneho váhu.

Krasovatenie, chemické a fyzikálne vlastnosti

Wettersteinský vápenec výborne podlieha krasovateniu, keďže až takmer z 98% predstavuje čistý uhličitan vápenatý (CaCO3). Pokiaľ je hornina prestúpená puklinami, resp. inými diskontinuitami, môžu v nej vznikať podzemné krasové útvary a v nich špecifická výplň (speleotémy). V najväčšom krasovom území Slovenska - Slovenskom krase - sa vo wettersteinských vápencoch nachádza odhadom až 90% jaskýň z celkového počtu vyše 1200. Vo vzťahu k mechanickým vlastnostiam pri speleologickej činnosti (prolongácia) možno wettersteinský vápenec subjektívne hodnotiť ako menej rigidný než napr. gutensteinský vápenec alebo pseudoreiflinský vápenec; tie kladú pri mechanickom rozvoľňovaní oveľa väčší odpor.

Exploatácia, priemyselné využitie Wettersteinský vápenec sa na priemyselné využitie vo veľkej miere exploatuje vo veľkolome Včeláre na planine Dolný vrch (od r. 1964). J. Antaš a J. Bartalský (1995) in Grecula, P. (Ed.), 1995, Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Zväzok 1. Geocomplex, Bratislava, s. 703-704 uvádzajú na ložisku vo vápencovom komplexe ladinu štyri faciálne odlišné typy vápenca. Surovina sa podľa uvedených autorov ťaží pre potreby Východoslovenských železiarní (v súčasnosti US steel) a cementáreň pri Turni nad Bodvou (v súčasnosti Holcim). Ťažba masívneho wettersteinského vápenca prebieha aj v Gombaseckom lome na Plešiveckej planine (od r. 1906).

Referencie

Zdroj Andrusov, D., Samuel, O. (Eds.), 1985, Stratigrafický slovník Západných Karpát. Geologický ústav Dionýza Štúra vo vydavateľskom oprávnení Vedy, vydavateľstva SAV. Bratislava. 359 s.

Iné projekty

Kategória:Geológia Álp Kategória:Súvrstvia Západných Karpát Kategória:Geológia Slovenska Kategória:Geológia Maďarska Kategória:Vápence