náhľad|Virióny filovírusu ebola v elektrónovom mikroskope Choroba vyvolaná vírusom Ebola (-názov podľa MKCH-10; iné názvy pozri kapitolu Názvy) je akútna vírusová choroba ľudí a niektorých zvierat, ktorú vyvolávajú vírusy patriace do rodu Ebolavirus. V MKCH-10 má kód A98.4 a patrí medzi tzv. vírusové hemoragické horúčkyMKCH-10. Je podobná tzv. marburskej vírusovej chorobezdroje v článku Ebolavirus a prejavuje sa vysokými horúčkami a početnými krvácaniami v tele. Má vysokú letalitu.
Názvy Iné názvy sú vírusové ochorenie Ebola, vírusové ochorenie ebola, skrátene: ebola alebo nevhodne Ebola; staršie názvy: horúčka Ebola, hemoragická horúčka Ebola, africká hemoragická horúčkahorúčka Ebola. In: Encyklopédia medicíny.ebola. In: http://www.ruvzpo.sk/dokumenty/tlacova%20sprava%20ebola.pdfhttp://www.ruvzpo.sk/dokumenty/usmernenie%20pre%20lekarov%20ebola.pdf
Pôvod názvu Názov je odvodený od rieky Ebola v Konžskej demokratickej republike (bývalom Zaire), kde bola choroba prvýkrát pozorovaná.Proposal for a revised taxonomy of the family Filoviridae: classification, names of taxa and viruses, and virus abbreviations
Zhrnutie zdroj je zvyšný text tohto článku a článok Ebolavirus Chorobu spôsobujú vírusy z rodu Ebolavirus. Tento taxón sa staršie zaraďoval nie ako rod, ale ako skupina druhov či druh z rodu Filovirus a jeho starší názov znel Ebola-vírus či Ebola (resp. v angličtine aj Ebola virus); pozor na zámenu s názvom Ebola virus v užšom zmysle – pozri ďalší odstavec. Rod Ebolavirus patrí do čeľade filovírusy (Filoviridae).
V súčasnosti je známych 5 druhov (staršie klasifikovaných ako subtypy či kmene) rodu Ebolavirus, sú to tieto druhy (v zátvorke je vždy uvedné súčasné medzinárodné meno jediného známeho vírusu, ktorý do druhu patrí): Zaire ebolavirus (Ebola virus [v užšom zmysle]) Sudan ebolavirus (Sudan virus) Tai Forest ebolavirus (Tai Forest virus) Bundibugyo ebolavirus (Bundibugyo virus) Reston ebolavirus (Reston virus)
Prvé štyri druhy (resp. vírusy) sú africké a vyvolávajú chorobu u ľudí i zvierat, Reston je z Filipín a vyvoláva chorobu len u zvierat (v ľuďoch žije, ale ostávajú zdraví). Jednotlivé druhy sa líšia o. i. aj svojou úmrtnosťou, najvyššia je pri druhu Zaire ebolavirus, ktorý spôsobil aj veľkú epidémiu v roku 2014.
Predpokladá sa, že choroba pôvodne pochádza zo zvierat (pôvodne asi z netopierov, najmä kaloňov) a kontaktom s telovými tekutinami či orgánmi zvierat sa prenesie na človeka. Následne sa prenáša z človeka na človeka prevažne prostredníctvom priameho telesného kontaktu s chorými (aj mŕtvymi) osobami či živočíchmi alebo prostredníctvom kontaktu s ich krvou alebo inými telovými tekutinami, a to aj ak sa nachádzajú na oblečení alebo iných predmetoch.
Inkubačná lehota choroby je najčastejšie 8 - 10 dní, ale rôzni sa. Choroba sa prejavuje pomerne nešpecifickými príznakmi (vysoká horúčka; bolesti hlavy, kĺbov, svalov, brucha a hrdla; zvracanie a hnačka a i.), neskôr najmä krvácaním v slizniciach a zo žíl, niekedy sa vyskytujú aj vyrážky. Liečba nie je známa, možné lieky sa testujú. Rekonvalescencia je náročná. Choroba patrí medzi najnebezpečnejšie známe choroby, pretože má vysokú úmrtnosť (niekedy až 89 %, v priemere 50 %).
Choroba ebola sa prvýkrát u ľudí objavila v rokoch 1972 a 1976. Následne choroba opakovane vypukla a vždy relatívne rýchlo skončila na územiach dnešných afrických štátov Konžská demokratická republika, Kongo, Gabon, Uganda a Južný Sudán a jeden variant nebezpečný len pre zvieratá sa vyskytol na Filipínach (teda v Ázii). Až do roku 2013 sa počas žiadneho z jednotlivých vypuknutí nevyskytla choroba u viac ako 425 osôb. V roku 2013-2014 sa zmenilo miesto výskytu choroby aj počet nakazených osôb: Tentokrát ebola vypukla v západoafrických štátoch Guinea, Libéria, Sierra Leone a Nigéria a nakazilo sa (do začiatku októbra) až vyše 8000 ľudí – pozri Epidémia eboly v západnej Afrike v rokoch 2013 až 2016.
Vírus Ebola
Výskyt choroby, hostiteľ a prenos Druh Reston ebolavirus pochádza z Filipín, ostatné druhy sa vyskytujú najmä v oblastiach okolo tropických dažďových pralesov v rovníkovej Afrike. Najväčšie vypuknutie choroby je z roku 2014, jeho príčinou bol nový kmeň druhu Zaire ebolavirus. V minulosti choroba vypukla vždy v odľahlých dedinách strednej Afriky, vypuknutie v roku 2014 sa však vyskytlo vo významných mestských a vidieckych oblastiach, a to v západnej Afrike.
Druh Reston ebolavirus bol izolovaný v opiciach a u ľudí nevyvoláva klinickú chorobu (hoci v ľuďoch žije), ostatné druhy sú nákazlivé pre ľudí.
Predpokladá sa, že choroba pôvodne pochádza zo zvierat (pôvodne asi z netopierov, najmä kaloňov) a kontaktom s telovými tekutinami či orgánmi zvierat sa prenesie na človeka. Následne sa prenáša z človeka na človeka.
Hostiteľmi sú najmä ľudia, niektoré opice a chochlatky. Pravdepodobné sú aj asymptomatické infekcie domácich psov. Dva druhy hlodavcov a jeden druh piskorovitých možno funguje ako prechodný hostiteľ. Za plauzibilný rezervoár (zdroj) vírusu sa považujú kalone, ale nie je to isté.
Prenos z človeka na človeka je zatiaľ jasne doložený len prostredníctvom priameho telesného kontaktu s chorými (aj mŕtvymi) osobami či živočíchmi alebo prostredníctvom kontaktu s ich krvou alebo inými telovými tekutinami. Nakaziť sa možno aj prostredníctvom predmetov, na ktorých sa nachádzajú nakazené telové tekutiny (látky, ihly a podobne). Vírus však zaniká po niekoľkých dňoch, ak je na suchých povrchoch vystavených slnku. Na predmetoch vírus prežíva najmä pri nízkych teplotách (napr. v jednej štúdii pri 4 °C prežil 50 dní na skle), pri izbovej teplote sa podľa niektorých štúdií zdá, že prežije na predmetoch len hodiny alebo vôbec nie.
WHO v súčasnosti uvádza, že prenos choroby vzduchom nie je doložený.http://www.who.int/ith/updates/20140421/en/ Smith 2006 však napríklad uvádza, že v niektorých prípadoch sa zrejme môže vyskytnúť prenos choroby vzduchom, a to najmä v súvislosti s druhom Reston ebolavirus. Naznačuje to vraj aj skutočnosť, že v niekoľkých prípadoch sa druh Zaire ebolavirus preniesol bez priameho kontaktu s nakazeným a že v roku 1995 bol Ebolavirus izolovaný z pľúcneho tkaniva.SMITH, Tara C. Ebola. Infobase Publishing, 2006. ISBN 9781438101392. s. 42. Takisto v teste s opicami sa vírus preniesol v umelo vyrobených kvapôčkach cez vzduch vdychovaním na opicehttp://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1997182/. V inom teste sa Zaire ebolavirus preniesol zo svíň na opice bez priameho kontaktu, hoci paradoxne medzi opicami sa vírus za rovnakých podmienok nepreniesol.http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3498927/
Predpokladá sa (aspoň pre Sudan ebolavirus a Zaire ebolavirus), že sa vírus konkrétne prenáša sliznicami, spojovkami a povrchmi hltana a tráviacej rúry, ďalej malými narušeniami kože a – ako bolo uvedené vyššie – asi aj aerosólom.
Inkubačná lehota a trvanie nákazlivosti Inkubačná lehota je 2-21 (uvádza sa aj 5-14 alebo 3 - 8) dní, najčastejšie 8-10 dní. Táto lehota však výrazne závisí od spôsobu nákazy, napr. pichnutie nakazenou ihlou vyvolá chorobu rýchlejšie než externý kontakt s telesnými tekutinami.SMITH, Tara C. Ebola. Infobase Publishing, 2006. ISBN 9781438101392.
Prenos infekcie už počas inkubačnej lehoty nie je doložený. Nákazlivými sú ľudia až vtedy, keď vykazujú symptómy choroby (najmä horúčku) a potom ešte po svojej smrti (nákazy počas pohrebných rituálov a pod.). Najväčšie je riziko prenosu choroby v neskorej fáze choroby. V semene uzdravených pacientov sa našli Ebolavirusy ešte 61 až 82 dní po vypuknutí symptómov a prenos choroby semenom je doložený ešte 7 týždňov po uzdravení.
Symptómy Prvé symptómy infekcie sú nešpecifické, podobajú sa chrípke. Najprv príde horúčka nad 38,6 °C (pri 95 % pacientov), telesná slabosť (okolo 90 %), nechutenstvo (45 %), silné bolesti hlavy (okolo 60 %), bolesť svalov a kĺbov (okolo 75 %). Pokiaľ ide o bolesti hlavy, bolí najprv čelo a spánky, potom aj zátylok. O pár dní neskôr nasledujú makulopapulárne vyrážky (len pri 15 % pacientov), bolesti brucha (65 %), zvracanie (okolo 70 %), hnačka (85 %), zápal spojoviek (45 %), problémy s prehĺtaním/zápal hrdla (57 %), strata hmotnosti, krvácanie v miestach intravenóznych punkcií a sliznicové krvácanie (okolo 45 %; najmä v tráviacom trakte – do čriev, menej často zvracanie krvi a krvácanie z ústnej dutiny, ako aj z vagíny, nosa a z očí) a prípadne aj exchymózy (krvné podliatiny). Uvedené percentá sú platné pre epidémie pred rokom 2013, čísla pre epidémiu z roku 2014 pozri nižšie. (Najmä) ku koncu choroby sa vyskytuje niekedy oligúria či anúria (prípadne až úplné zlyhanie obličiek), encefalitída, zmyslové poruchy, podráždenosť, úbytok leukocytov a krvných doštičiek v krvi, zvýšenie transaminázy, čkanie, sekundárna bakteriálna infekcia, zrýchlené dýchanie, návrat k normálnej teplote a šok. Vo veľmi vážnych prípadoch pacient zomrie za 1 – 2 dni, vo väčšine prípadov však zomrie medzi 7. a 16. dňom choroby.
V epidémii eboly v západnej Afrike v roku 2014 bol k 14. septembru (teda po 9 mesiacoch trvania od vypuknutia choroby) hlásený takýto výskyt symptómov: horúčka (87 %), únava (76 %), nechutenstvo (64 %), zvracanie (67,6 %), hnačka (66 %), bolesti hlavy (53 %), bolesti brucha (44 %), bolesti svalov (39 %), bolesti kĺbov (39 %), bolesti hrude (37 %), kašeľ (30 %), ťažkosti s dýchaním (23 %), ťažkosti pri prehĺtaní (33 %), zápal spojoviek (21 %), bolesti hrdla (22 %), zmätenosť (13 %), čkanie (11 %), žltačka (10 %). Ostatné symptómy sa vyskytli u menej než 10 % pacientov, vrátane vyrážky (6 %).
Zotavenie z prekonanej choroby často trvá mesiace; sila a hmotnosť sa vracajú len pomaly. Ľudia, ktorí sa uzdravia z eboly, si vytvárajú protilátky proti tejto chorobe minimálne na 10 rokov (nie je však jasné, či len proti jednému druhu eboly alebo proti celému rodu). Niektorí ľudia, ktorí sa uzdravili, mali dlhodobé komplikácie, napr. bolesť svalov, kĺbov a hlavy; únava; bulímia; vynechanie menštruácie; pískanie v ušiach či strata sluchu; jednostranný zápal semenníkov; hnisavý zápal príušnej žľazy; problémy so zrakom.
Vážnosť nákazy vyplýva z toho, že vírus napáda najrozličnejšie orgány, vrátane stien žíl, a znižuje zrážanlivosť krvi: Pitvy odhalili opuchnutú slezinu, obličky a lymfatické uzliny, ekchymózy na koži a slizniciach, ako aj nekrotické zmeny pečene, sleziny, obličiek, pankreasu, nadobličiek, hypofýzy, štítnej žľazy a pohlavných žliaz; všade tu boli nájdené zvyšky vírusu. Vírus napáda a ničí aj bunky stien žíl, preto vznikajú krvácania. Krvácanie je podporované aj tým, že choroba znižuje množstvo krvných doštičiek, čím spôsobuje poruchy zrážanlivosti krvi.
Diferenciálna diagnostika Môže byť ťažké odlíšiť symptómy eboly od symptómov iných chorôb, napr. malárie, brušného týfusu, meningitídy, kala-azáru, žltej horúčky, marburskej horúčky či horúčky lassa.
Letalita Letalita pri jednotlivých druhoch vírusu je nasledovná: Zaire ebolavirus - 46 – 89 % (pričom ale v dvoch prípadoch ochorel vždy len 1 človek, ktorý umrel – to je štatistická úmrtnosť 100 %) Sudan ebolavirus – 41 – 65 % (pričom ale v jednom prípade ochorel len 1 človek, ktorý umrel – štatistická úmrtnosť 100 % - a v inom prípade ochorel len 1 človek, ktorý neumrel – štatistická úmrtnosť 0 % ) Bundibugyo ebolavirus – 25 – 36 % Tai Forest ebolavirus: 0 % (výskyt len u 1 človeka) Reston ebolavirus – 0 % (výskyt v tele len u 13 ľudí, ktorí ale nemali ani len príznaky klinickej choroby)
V závislosti od druhu Ebolavirusu môže byť teda úmrtnosť medzi 25 a 89 % (po zarátaní prípadov vypuknutí len u 1 osoby: 0 – 100 %) , priemerne je úmrtnosť zhruba 50 %. Najväčšiu úmrtnosť majú Zaire ebolavirus a Sudan ebolavirus.
Vek nakazených