náhľad|Agusta A109K2 – vrtuľník záchrannej služby náhľad|Bell 429 vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby Vrtuľníková záchranná zdravotná služba (staršie Letecká záchranná zdravotná služba) je súčasťou integrovaného záchranného systému na Slovensku. V súčasnosti prevádzkuje 7 základní, ktoré rovnomerne pokrývajú celé územie krajiny.
Poslanie VZZS je privolaná všade tam, kde je nevyhnutný rýchly zásah lekára a šetrný transport pacienta. Dovolať na dispečing Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby sa dá pomocou čísla tiesňového volania 112, 155, ale aj priamo na čísle 18 155 . Volajúci sa dovolá na koordinačné stredisko, ktoré bezodkladne zabezpečí potrebné opatrenia a záchranné zložky pre poskytnutie pomoci.
VZZS zabezpečuje: primárne lety – zásahy v ťažko prístupnom mieste (neprístupný aj horský terén, veľká vzdialenosť od stanovišťa ZZS, neprejazdná komunikácia a pod.) sekundárne lety – transport pacienta do vzdialeného špecializovaného centra, kedy je potrebné šetrne ho dopraviť na miesto určenia vpravo|náhľad|Záchranári v plnom nasadení vpravo|náhľad|Záchranárska flotila vpravo|náhľad|Agusta A109K2 vo Vysokých Tatrách História História leteckej záchrannej služby a leteckej pátracej služby v bývalom Československu sa začala 27. augusta 1956, kedy sa uskutočnila prvá preprava zraneného pacienta z Terezína do Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe vrtuľníkom Mil Mi-4. Prvý priamy záchranársky zásah sa pravdepodobne uskutočnil 14. februára 1960, kedy boli do nemocnice v Ostrave prepravení dvaja zranení baníci.Svetoň Pavol.:Vrtuľníky nad Tatrami. Vydavateľstvo Matice Slovenskej Martin, 2009, str. 240
Lietadlá vo Vysokých Tatrách vľavo|náhľad|Storch – Bocian lietal po II. svetovej vojne nad Vysokými Tatrami. Prvé pokusy o využívanie leteckej záchrany v horách v Československu urobili horolezci Ing. Alois Kraus a Dr. Josef Dostál, ktorí sa stretli s čs. vojenskými letcami na prvom zimnom inštruktorskom kurze v apríli 1946 na Chate pri Zelenom plese. Využili na to lietadlá Storch – Bocian, ktoré pôvodne slúžili v nemeckej armáde, okrem iného aj na letecký prieskum. Pokusná akcia sa začala 11. apríla 1946, kedy dve lietadlá zhadzovali vrecia s pieskom na vybraný cieľ pri Zelenom plese a na Veľkej Svišťovke. Lietadlá a ich piloti si však odskúšali i možnosti pristátia na veľkých poľanách v Javorovej a Bielovodskej doline.
Prvé vrtuľníky vo Vysokých Tatrách Na jeseň, 23. novembra 1957 po prvý raz pristála na futbalovom ihrisku v Novom Smokovci vojenská helikoptéra Mil Mi-4. Urobila niekoľko letov na Sliezsky dom do výšky , kde vyniesla elektroinštalačný materiál. O štyri roky neskôr, 9. novembra 1961, tu opäť pristála Mi-4, o deň na to aj Mil Mi-1, ktoré uskutočnili 13. novembra prvý zásobovací let. Od 17. do 19. decembra potom vrtuľník Mil Mi-1 zásoboval Štefánikovu chatu v Nízkych Tatrách, pričom z Trangošky dopravil na chatu 5 ton tovaru.
Skúšobný pátrací a prvý záchranný let tatranských záchranárov vpravo|náhľad|Vrtuľník Mil Mi-4 na Poľane pod Muráňom, pátrajúci po nezvestných horolezcoch. Prvý pátrací let sa v Tatrách uskutočnil 21. septembra 1962, kedy pracovníci Tatranskej horskej služby Edo Riszdorfer, Atila Dejco a Ján Klinko pátrali po dvoch nezvestných turistoch z Prahy. Hľadali dvojicu, ktorá sa stratila počas túry v Belianskych Tatrách niekde v oblasti Zadných Meďodolov, Javorovej doliny alebo Kolovej doliny.
Už 23. septembra sa uskutočnila prvá záchranná akcia na hrebeni Popradského Ľadového štítu, kde sa stala horolezecká nehoda. V Zlomiskovej štrbine bola vážne zranená turistka Zvjezdana Gregorina z Juhoslávie, ktorú išla vyzdvihnúť posádka vrtuľníka, pilotovaného majorom Františkom Červíčkom a Emilom Fléglom. Vo vrtuľníku boli horskí záchranári Ivan Gálfy, Ivan Urbanovič, Pavol Vavro a Stanislav Samuhel a záchranná akcia trvala takmer 3 hodiny.
Prvá veľká vrtuľníková tragédia – 1969 vľavo|náhľad|Prvá veľká tragická nehoda vo Veľkej Studenej doline, kde zahynul Eugen Šándory Prvá vážna nehoda sa stala 7. mája 1969, kedy vo Veľkej Studenej doline havaroval vrtuľník Mil Mi-4. Posádku tvorili kpt. Miroslav Šmárik, npor. Ladislav Frnka, Leonard Fůra a pracovníci HS TANAPu Eugen Šándory a Bernard Jamnický. Počas pristávania neďaleko Zbojníckej chaty pri Starolesnianskom plese vrtuľník Mi-4 zavadil chvostovou vrtuľou o terén a pod troskami zrúteného stroja zahynul Eugen Šándory. Na záchrannej akcii sa vtedy zúčastnilo 39 profesionálnych a dobrovoľných záchranárov Horskej služby. Telo obete sa podarilo spod trosiek vrtuľníka vytiahnuť až na druhý deň a zničený stroj odviezla s pomocou vrtuľníka Mil Mi-8 spoločnosť ATE (pilotoval Andrej Kohút) až po 37. rokoch – 27. októbra 2006. vpravo|náhľad|Záchranná akcia z 23. 7. 1975 pri Bielovodskej veži, kedy vrtuľník Mil Mi-2 pilotoval Stanislav Hradský.
Hľadanie vhodného vrtuľníka V roku 1972 Horská služba hľadala prevádzkovateľa, ktorý by mohol dlhodobo spolupracovať na leteckej záchrane. Z viacerých alternatív nakoniec ostali len dve – Letecká správa Federálneho ministerstva vnútra a Slov-Air. Na československej oblohe sa objavili ľahké vrtuľníky Mil Mi-2, ktoré boli vyrábané v licencii v Poľsku. Kúpilo ich slovenské ministerstvo vnútra a stroje skúšali od mája do augusta 1973.
vpravo|náhľad|Heliport pod Starým Smokovcom Nasledovalo obdobie výškových rekordov; 1974: prvé pristátie na Chate pod Rysmi (M. Fabík, L. Janiga) a pri Téryho chate 1975: pristátie na vrchole Slavkovského štítu (M. Fabík vysadil Ečiho Baňasa) a na vrchole Rysov (tam vysadil Ota Chudého)
náhľad|vpravo|Mil Mi2 – spoľahlivý letecký záchranca v horskom prostredí. Od roku 1987 začali vo vrtuľníku používať špeciálny horský navijak, pripevnený na palubu vrtuľníka, ktorý používali na spúšťanie záchranárov do stien. Na oceľovom lanku, ktoré bolo dlhé aj 100 metrov a malo priemer 5 milimetrov, mohli pomôcť ľuďom v kritických chvíľach. náhľad|vľavo|Piloti M. Fabík, T. Nosian a mechanik J. Kločanka pomáhali veľakrát aj pri krkolomných zásahoch v horskom teréne Vysokých Tatier.
Prvé kroky k vytvoreniu Leteckej záchrannej služby Dňa 1. apríla 1987 začalo skúšobne účinkovať stredisko v Prahe – Kryštof 01. Skúšobná prevádzka bežala v Prahe a v Stredočeskom kraji a posádky FMV a Slov-Air lietali na vrtuľníkoch Mil Mi-2 so zdravotníkmi Záchrannej služby mesta Praha. V tomto roku boli v Československu zriadené ešte strediská v Banskej Bystrici (skúšobná prevádzka od 1. júla do 30. septembra na Mi-8 a od 5. februára 1988 do 31. marca 1988 na vrtuľníku Mil Mi-2 podniku Slov-Air) a v Poprade, kde bola skúšobná prevádzka od 8. do 22. decembra 1987 a od 18. januára do 29. februára 1989. Lietal tam vrtuľník Mil Mi-2 zo Slov-Airu.
Stála prevádzka leteckej záchrany Za začiatok stálej prevádzky LZS v Poprade možno pokladať 15. máj 1989. Z pôvodne plánovaných 12 stredísk bolo postupne zriadených 16, z nich sa 7 nachádzalo na Slovensku.
Od 14. do 19. augusta 1989 na popradskom letisku predvádzali a skúšali vrtuľník poľskej výroby PZL W-3 Sokół. V pláne boli testy strojov západoeurópskej výroby – Bell 206, Bell 412 a Eurocopter AS-365 Dauphin.
Škovránok nad Vysokými Tatrami vľavo|náhľad|Alouette III v severnej stene Bradavice vo Vysokých Tatrách Po tzv. nežnej revolúcii v novembri 1989 zintenzívnila svoju činnosť skupina nadšencov – pracovníkov Horskej služby. Po rokovaní so zástupcami francúzskeho Aerospatiale predstavitelia PZO Transakta podpísali 8. augusta 1990 kontrakt na dodávku vrtuľníka pre potreby TANAP. Cena stroja bola 4 637 000 francúzskych frankov (približne 24 200 000 korún československých). Dňa 30. októbra 1990 na popradskom letisku pristál vrtuľník Aérospatiale SA-316B Alouette III, ktorému pridelili značku OK-FIT.
Dňa 4. septembra 1992 posádka Alouette, spolu s horskými záchranármi, urobila najdlhší podves vo Vysokých Tatrách. Meral 124 metrov a bol uskutočnený v severnej stene Veľkého Mengusovského štítu, kde došlo k tragédii štyroch horolezcov.
Letecká záchrana v rukách súkromníkov Po roku 1989 nové ekonomické podmienky podnietili vznik súkromných obchodných spoločností, ktoré mali v náplni svojej činnosti o. i. aj leteckú dopravu. Popradská letecká spoločnosť Air Transport Europe Poprad sa vo veľmi krátkom čase dohodla so Správou TANAPu a Horskou službou, ktorá prevádzkovala vrtuľník francúzskej výroby Aérospatiale SA 316B Alouette III, na prenájme a neskôr na jeho predaji do majetku firmy. Veľmi sľubne sa rozbehla spolupráca LZZS (Leteckej záchrannej zdravotnej služby) a Nemocnice s poliklinikou v Poprade, ktorá zabezpečovala lekára, zdravotnú techniku a materiál pre všetky druhy zásahov. vpravo|náhľad|Navijak na Mil Mi-8 bol vynikajúcim pomocníkom pri rýchlej záchrane zranených horolezcov a turistov vo Vysokých Tatrách
V roku 1993 začala Air Transport Europe účinkovať v stredisku leteckej záchrannej zdravotnej služby Košice na základe konkurzu, ktorý sa uskutočnil v roku 1992. Zakúpila medicínske prístroje, horolezecký výstroj pre lekárov a výzbroj pre zdravotnícky personál v sume 800 tisíc korún. V roku 1993, do letového parku ATE pribudol vrtuľník AS 355 F2 Ecureuil. Od 1. augusta 1990 začalo činnosť stredisko Košice (Krištof 08), potom Nové Zámky (Krištof 10), 15. októbra 1990 Bratislava (Krištof 11), 1. júla 1991 Žilina (Krištof 14) a 10. februára 1992 Trenčín (Krištof 16).
V Košiciach sa Záchranná služba Košice etablovala delimitáciou z Krajského ústavu národného zdravia. Vznikla 1. januára 1990 ako príspevková organizácia Ministerstva zdravotníctva SR a bola financovaná z fondu regionálnej Národnej poisťovne. Kolektív mal 165 zamestnancov a 80 vozidiel. Popri centrálnom zdravotnom dispečingu rýchlej zdravotníckej pomoci v areáli Fakultnej nemocnice s poliklinikou vzniklo už 15. augusta 1989 stredisko leteckej záchrannej zdravotnej služby, ktoré 1. augusta 1990 začalo nepretržitú činnosť. V Košiciach začal lietať vrtuľník Mil Mi-2 a od roku 1993 vrtuľník AS 355 F2 Ecureuil, ktorého majiteľom a prevádzkovateľom bola spoločnosť Air Transport Europe Poprad.
Letecká spoločnosť Bel-Air Slovakia začala svoju činnosť 1. januára 1992 a jej sídlom bolo letisko M. R. Štefánika v Bratislave, pričom základňu mala aj v Chrudimi v Česku. Hlavnou náplňou jej činnosti bola letecká záchranná služba a okrem vrtuľníkov Bell 206 L3 LongRanger, Robinson R22, Mil Mi-2 a Mil Mi-8 lietala na lietadlách Z-37A, Z-37 TURBO a PZL-Mielec M-18 Dromader. Od vzniku samostatného Slovenska prevádzkovala 5 stredísk LZZS – v Bratislave, Banskej Bystrici, Nových Zámkoch, Trenčíne a Žiline. Okrem leteckej záchrany sa orientovala na kontrolu vysokého napätia, ropovodu a plynovodu, stavebno-montážne práce a pod. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. septembra 1997, bol na majetok BEL - AIR SLOVAKIA vyhlásený konkurz.
vpravo|náhľad|Nácvik záchrannej akcie v Slovenskom raji Tatra Air Group vznikol po privatizácii spoločnosti Slov-Air, zlúčením s časťou švajčiarskeho regionálneho dopravcu CROSSAIR. Po ovládnutí väčšinového podielu bývalého štátneho podniku Slov-Air spoločnosťou EKOLET, vznikol 1. januára 1993 letecký dopravca TATRA AIR GROUP a.s. Rozhodnutím vlády SR bola spoločnosť TATRA AIR GROUP zlúčená s TATRA AIR do jednej akciovej spoločnosti s názvom TATRA AIR a.s., ktorá sa stala národným leteckým dopravcom. Okrem iného sa zameriavala na prepravu pacientov lietadlami, k čomu využívala stroje typu L 410 UVP-E a Piper Seneca III. Na začiatku pôsobenia mala spoločnosť okrem týchto lietadiel 28 vrtuľníkov Mil Mi-2, päť lietadiel AN-2, sedem Z-37 a po dve Z-42 a Z-43. vpravo|náhľad|Odvoz pacienta z heliportu nemocnice v Banskej Bystrici na centrálny príjem